Ján Chryzostom Korec: O poslaní kňaza

Stojte pri svojom kňazovi, dajte mu pocítiť svoj záujem a modlite sa za neho! Modlite sa! Ako sa modliť? Ľudsky opravdivo! Hoc aj slovami nasledujúcej modlitby:

Pane, ďakujem ti, že náš kňaz žije medzi nami a s nami a že je tu pre nás všetkých. Ďakujem ti za všetky jeho dary a prednosti. Daj, aby som sa nepohoršoval pre niektoré jeho chyby. Možno to tak musí byť, že ani on nie je celkom bez nich. Ľudia dokonalí ťažko znášajú krehkých a nerozumejú dobre ľuďom slabým, ktorí potrebujú ohľaduplnosť. Prosím ťa za nášho kňaza a za všetkých kňazov, aby prekonávali svoje chyby, aby nejasali, keď sa im niečo darí a aby nestrácali odvahu pri nezdaroch. Tvoje kráľovstvo nepozostáva z úspechov ani z neúspechov – spočíva v láske!

Viem, naši kňazi by museli byť vlastne géniovia, aby na všetko stačili. Majú byť učenými teológmi i vychovávateľmi malých detí. Majú byť špecialistami v rodinných otázkach pre mladých manželov. Majú byť hlbokými psychológmi pri vedení mládeže. Musia byť vzorom taktu, múdrosti a trpezlivosti v spovednici. Pri návštevách v rodinách musia pozorne počúvať, na úrovni diskutovať a byť duchaplní, aby ich nepovažovali za obmedzencov. Pri reči s neveriacimi majú prejaviť znalosť vecí občianskych, kultúrnych i politických, majú byť zbehlými historikmi, majú poznať vedy, literatúru, majú byť … – kým ešte???
Čakáme od kňazov, že na ulici budú mať oči všade a nezabudnú odpovedať na každý
pozdrav. Čakáme, že sa budú usmievať, kedykoľvek nás stretnú i keď sú azda polomŕtvi od
únavy. Čakáme od nich, že každú nedeľu budú v dokonalej kondícii ako rečníci, speváci a mystici – a cez týždeň dobrí elektrikári či zámočníci, aby si opravovali kostoly a kaplnky alebo auto, ktoré im vypovedáva, keď sa náhlia k chorému. Pane daj, aby sme svojich kňazov, týchto „univerzálnych špecialistov“ správne posudzovali v ich vyčerpávajúcom, neľudskom dennom programe! Daj, aby sme pochopili, že je dosť, ak z dvadsiatich špecializácií rozumejú dobre polovici či štvrtine.
Daj, Pane, aby sme ti neprestávali byť vďační za to, že sa títo muži vôbec odhodlali stať našimi farármi či kaplánmi, spovedníkmi a duchovnými vodcami. Vďaka, Bože, že si im dal odvahu ku kňazskému životu! A že my, vďaka tejto ich odvahe, môžeme sa sýtiť Chlebom života, zakladať dobré rodiny, dávať do poriadku svoje duše, žiť zo sily Evanjelia a v pokoji zomierať.
Daj, nech sme nášmu kňazovi preto aj niečo viac než len ustavičnými kritikmi. Pane, daj, aby som bol nášmu kňazovi viac než ustavičným kritikom aj ja osobne! Daj, aby som mu odpúšťal jeho občasnú podráždenosť z únavy i jeho malé ľudské omyly. Nech pochopím, že ja musím znášať len jedného kňaza, ale on má na starosti všetkých farníkov – toľko pováh a toľko želaní!
Pane, daj, aby som bol voči kňazovi niekedy aj trocha pozorný, aby nevidel okolo seba len ľahostajnosť, nepočul len šomranie, neskusoval len nepriateľstvo! A napokon daj, aby som bol vytrvalý v modlitbe za kňazov a aby som im pomáhal. Vtedy budú všetci cítiť, že tvoríme jednu Božiu rodinu – Cirkev.

prevzaté z časopisu Duchovná obnova

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *