Zmŕtvychvstanie

Ježiš zomieral, jazyk mal úplne vyschnutý. „Žíznim!“, slabo zneli slová. „Dajte mi trochu vody.“ Zarmútený Ján odvetil: „Odpusť, Pane, zabudli sme na vodu.“ Najbližší a priatelia ponúkli vojakom peniaze, aby sa mu dali napiť. Jeden z vojakov namočil špongiu do zoctovatelého vína, primiešal žlč a chcel mu dať piť. Stotník Abenadar mu to nedovolil. Vytrhol vojakovi špongiu, vyžmýkal ju a namočil do čistého octu. Napichol ju na hrot kopije, priložil Ježišovi k ústam. Ježiš otočil hlavu a šepol: „Keď už nebudem mať hlas, prehovoria ústa mŕtvych“, hovorí Emmerichová. Nastala posledná hodina, hodina utrpenia Pána. Telo mu zalial studený pot Ježiš, zveruje svoju matku apoštolovi Jánovi. „Dokonané je!“ Zdvihol hlavu a mocný hlas prenikol nebo i zem. Zvolal: „Do tvojich rúk, Otče, porúčam svojho ducha!“ posledným výkrikom, zem sa zachvela. Mnoho domov sa zrútilo a skala Kalvárie pukla.
Keď Abenadar podal Pánovi ocot, zamyslel sa. Stále upieral zrak na Ježišovu tvár. Aj nemá tvár koňa zosmutnela a hlava sa mu sklonila pred potupenou tvárou Božieho syna. Pyšného stotníka osvietila Božia milosť, odhodil kopiju a zvolal: „Pochválený buď, Bože všemohúci, Boh Abraháma a Jakuba! Toto je skutočne Boží syn!“ Abenadar odovzdal koňa Kassiovi a zveril mu velenie. Pilát si zavolal Abenadara, ktorý mu bez obáv vyrozprával podrobnosti o Ježišovej smrti a o vlastnom obrátení. Piláta veľmi zarazili posledné Ježišove slová na kríži, o ktorých ho informoval stotník. Preto sa rozhodol vydať Ježišove telo Jozefovi z Arimatey. Pilát poslal Abenadara, aby dohliadol na odovzdanie Ježišovho tela.
Kassius behal na koni z jednej strany na druhú. Tento dvadsaťpäťročný mladík bol postihnutý škuľavosťou; nemal pochybnosti, že Ježiš je už mŕtvy. Zahnal koňa ku krížu a kopijou prebodol Kristovi pravý bok tak, že kopija prešla srdcom a hrot kópie vyšiel na ľavej strane hrudníka. Hneď vyšla krv a voda, ktorá ostriekala Kassiovu tvár. Ten zoskočil z koňa a začal vyznávať Božieho Syna. Oči sa mu uzdravili. Aj vojakov sa tento čin veľmi dotkol a chválili Boha. Po Ježišovej smrti sa Abenadar dal pokrstiť a prijal meno Ktezifón. Aj poddôstojník Kassius sa stal kresťanom a dostal meno Longinus. Medzitým kati prišli k lotrom, aby im polámali kosti. Dizmas a Gezmas patrili vlastne k lúpežným bandám v egyptskom pohraničí. V ich tábore prenocovala kedysi Svätá rodina pri úteku do Egypta. Ako dieťa bol Dizmas malomocný, ale keď ho matka vykúpala vo vode, v ktorej vykúpala sv. Matka Ježiška, vyzdravel; Gezmas sa ani tu neukázal; vojaci im polámali kosti a zahrabali ich do spoločného hrobu. Jozef z Arimatey, Nikodém, Kassius a Abenadar zložili ukrižovaného z kríža, „obrátení“ vojaci boli pripravení pomôcť. Mŕtve telo dostalo modrastú farbu, lebo stratilo veľa krvi. Poumývali ho a ponatierali, celé obložili vonnými bylinami, zabalili do plachty. Pochovali Pána pri svetle fakieľ. Potom už úzkostlivo očakávali Pánove zmŕtvychvstanie, lebo verili, že sa jeho slová naplnia.
V sobotu večer, keď sa Mária vrúcne modlila, pristúpil k nej anjel a povedal jej, aby šla k Jozefovej záhrade, lebo sa s ňou chce stretnúť Pán. „Bolo 21:00 h“, hovorí Emmerichová, „keď z neba k nej zostupovala Spasiteľova duša, sprevádzaná množstvom duší praotcov. V očiach Márie boli všetky bolestné zastavenia. Hrob strážili traja strážcovia, ostatní sa vrátili do Jeruzalema. Bola takmer polnoc, keď Pánov sprievod prešiel krížovou cestou; Ježiš ukázal spaseným dušiam utrpenie, ktoré znášal. Anjeli pozbierali každú čiastočku Pánovho tela vytrhnutú pri bičovaní“, opisuje mystička.

„V prvý deň po sobote som videla vo veľkej žiare Ježišovu dušu medzi dvoma bojovnými anjelmi, medzi množstvom žiarivých postáv. Ježišova duša zostúpila do hrobky a splynula s jeho telom, ktoré sa hneď začalo hýbať. Žiarivé Pánovo telo vyšlo akoby z obalu, boku Kristovej rany. „Videla som pod podstavcom netvora s chvostom hada. Zlostne obracal hlavu k Pánovi. Vzkriesený Spasiteľ držal v ruke tyč, na ktorej bola víťazná zástava. Ježiš pošliapal dračiu hlavu a tyčou tri razy bodol draka do chvosta. Drak sa stiahol a spadol do priepasti“, hovorí mystička. „Podobného draka som videla aj pri počatí.“ Obraz draka s rozšliapanou hlavou nám ukazuje víťazstvo Krista nad smrťou. Keď Ježiš porazil draka, vzniesol sa v žiare cez skalu. Zem sa zatriasla a z neba zletel anjel, odvalil kameň a posadil sa naň. Vystrašení vojaci popadali na zem ako mŕtvi, aj Kassius, ale rýchlo sa spamätal. Podišiel k hrobu a vidiac prázdny hrob bežal Pilátovi podať správu. V tej chvíli sa ukázal Spasiteľ svojej matke. Medzitým si ženy nevšimli dianie, ktoré tomu predchádzalo.

Vo videniach videla mystička Ježiša vedľa mnohých, ale nie všetci ho videli. Farizeji, saduceji a herodiáni dali vyhlásiť, že slávenie Veľkej noci prerušilo zemetrasenie a prítomnosť nečistých osôb. Vysvetlenie doplnili o Ezechielovo videnie o oživení mŕtvych. Chceli potrestať tých, ktorí budú rozširovať reči, ktoré nie sú v súlade s ich vyhlásením. Nedalo sa zabrániť pravde. Už za pôsobenia diakona Štefana (32-36) bola veľká časť územia kresťanská. Annáš zúril a bol ako posadnutý diablom. Keď ho zavreli, viac sa už von nedostal. Zlosť zožierala Kajfášovo telo. Márne hľadal Pilát svoju ženu, ktorá sa ukrývala v Lazarovom dome. Tento dom v Jeruzaleme nebol podozrivý, ženy doň nesmeli vstupovať. Štefan bol Pavlov bratanec a tak bol málo známy. Nosil jej jedlo a vysvetľoval jej Kristovo evanjelium.

„Panna Mária žila ešte po Nanebovstúpení Pána tri roky na Sione, tri roky v Betánii a deväť rokov v Efeze. Odviedol ju tam Ján, lebo Židia začali veľmi prenasledovať Lazára a jeho sestry“, hovorí Emmerichová. V posledných týždňoch života sa zdalo, akoby na tomto svete bolo už iba telo. Jej čistá duša akoby už bola pri jej Synovi v nebesiach. Keď svätá Panna usnula, jeden zbor anjelov prišiel pre jej dušu, druhý po jej telo. Ani mystička vo svojich výpovediach nespomína, aby Matka Božieho Syna bola po smrti niekde pochovávaná.

Poďakovanie patrí Tebe, Spasiteľu, že si nás miloval láskou večnou. Ďakujeme Ti, Pane Ježišu, že si nás tak miloval! Ďakujeme Ti, Pane Ježišu, že si nás vykúpil! Prosíme Ťa, Pane Ježišu, pre Tvoju preliatu krv, doveď nás do večnej blaženosti svojho nebeského Otca! Amen.

Nech prápor Kristov veje výš,
a skvie sa spásny svätý kríž,
svoj život na ňom skončil Pán,
smrťou za nás, On život dal.

Ó, strom prekrásny, vznešený,
božskou krvou si zdobený,
Tebe je daná neba česť,
že´s mohol sväté telo niesť.

Sláva buď, krížu, nádej tých,
čo v smrti chvíľach majú vzdych,
rozmnožuj milosť veriacim,
daj spásu dušiam kajúcim.

Ján Jenča

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *