Prečo verím?

Verím preto, lebo cítim, že je niečo medzi nebom a zemou. Že existuje niečo okolo mňa, čo nemôžem uchopiť. Čomu nemôžem porozumieť. Niečo, pri čom Descartesovo: „Cogito, ergo sum!“ (Myslím, teda som!) nestačí. Aj preto verím.Moja viera nie je nič alibistické. Neverím preto, aby som hľadal niekoho, kto za mňa vyrieši moje problémy. Kto mi zabezpečí bezstarostný život, plný radosti a úspechov. Viem, že taký život je pri všetkej snahe iba utópiou. Už viem, že tak ako noc strieda deň, tak aj smútok strieda radosť, nešťastie strieda šťastie, slzy prichádzajú po úsmevoch … Verím aj preto, lebo cítim, že je nado mnou niekto, kto na mňa dáva pozor. Kto je mojím anjelom strážnym. Kto ma ochraňuje na mojich životných cestách a necestách. Kto mi vedie ruku, dáva silu vstať, keď padnem, dáva silu pokračovať v nesení môjho kríža, dáva nádej, že sa karta obráti a hádam bude lepšie.Verím aj preto, lebo súhlasím s názorom, že každý z nás je slabý. Súboje často prehrávame a prehrávať budeme. Na tom sa nedá veľa zmeniť. Vždy by sme sa však mali pozrieť hore. To nám pomôže.Verím aj preto, lebo ma už život naučil, že šťastný život nie je iba o božskom živote plnom bohatstva, rozkoše, rozmaru. Šťastný život môže človek prežívať aj vtedy, keď sa nedarí. Aj vtedy, keď padne a ocitne sa dolu. Keď ten jeho kríž je akýsi ťažký. Aj vtedy môžeme žiť šťastný život. Záleží iba od toho, čo si zo skúšky odnesieme. Akou optikou sa na náš život pozrieme. Či pochopíme, že ak chceme vyjsť z kopca na druhý kopec, musíme nutne najskôr zísť do doliny …Verím aj preto, lebo cítim, že mi viera pomáha: hľadať a identifikovať to naozaj hodnotné a trváce v mojom živote. A nehnať sa za tým, čo nepotrebujem. Verím tomu, že sa oplatí veriť …

Jozef Bednár – http://blog.sme.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *