Bol som v Ríme

Mojou veľkou ťúžbou bolo navštíviť miesta, odkiaľ sa začalo šíriť kresťanstvo v Európe. Videl som niekoľko filmov o Taliansku a Ríme, ale je pravdou, že „lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť“. Prekvapili ma moje deti, keď mi k životnému jubileu darovali pútnický zájazd do Talianska. Zúčastnil som sa ho spolu s veriacimi z Košickej Polianky a ich duchovným otcom Petrom Majerníkom, ktorý je rodákom z Bertotoviec.

Keďže už dosť našich veriacich v Ríme bolo a iste si každý svoje dojmy zachováva vo svojom srdci, ja sa chcem s čitateľmi nášho Spektra podeliť s tým, čo ma najviac oslovilo. Pre mňa bola nezabudnuteľná audiencia so Svätým Otcom Benediktom XVI. na Svätopeterskom námestí. Videl som ho zblízka a počul jeho pekný pozdrav v slovenčine s požehnaním. Nezabudnuteľným zážitkom sú vatikánske múzeá. V nemom úžase som stál v Sixtínskej kaplnke pod Michelangelovým Posledným sudom či Stvorením človeka a ostatnou nádhernou výzdobou.
Nádherným zážitkom bola návšteva patriarchálnych bazilík so zamurovanými Svätými bránami a nádhernou výzdobou (Santa Mária Magiore), s portrétmi všetkých pápežov (Svätý Pavol za hradbami), Lateránskej baziliky. Rezonujú mi slová 132.žalmu, ktorý mal Svätý Otec na audiencii: „Vstúpme teda do Pánovho príbytku a padnime k podnožke Jeho nôh.“ (Ž 132)
Vo všetkých chrámoch bola jedna kaplnka vyhradená k poklone sviatostnému Kristovi. V Lateránskej bazilike sme sa všetci zúčastnili aj požehnania so Sviatosťou oltárnou. Pri hroboch svätých apoštolov som prosil za našich kňazov, pri hrobe Svätého Otca Jána Pavla II. za jeho svätorečenie a za vypočutie mojich prosieb, v slovenskom Ústave sv. Cyrila a Metóda na svätej omši za našu farnosť, rodinu, kňazov a za to, že tu máme kúsok Slovenska.
Večné mesto Rím je bohaté na pamiatky, ale skropené krvou prvých kresťanov. Toto som si zvlášť silno uvedomil pri mohutnom Koloseu. Nočnou jazdou do San Giovani Rotondo sme si v autobuse pozreli film o živote sv. pátra Pia. Zúčastnili sme sa veľkolepej sv. omše vo výročný deň úmrtia sv. pátra Pia (22. 09. 1968), ktorú celebroval kardinál s biskupmi a 60 kňazmi (medzi nimi bol aj otec Peter) v novej bazilike. Boli sme sa pomodliť pri hrobe sv. pátra Pia a pozreli sme miesta a dokumenty o jeho živote a stigmách.
V Lanciane, meste eucharistického zázraku sme v podzemí chrámu sv. Logina mali svätú omšu, po nej nám páter minorita (rodák z Humenného) ochotne vysvetlil zmeny, ktoré sa vykonali v bazilike. Je tam záclona, ktorá sa spúšťa počas svätej omše nad monštranciu s eucharistickým zázrakom a je odstránené všetko zlato z obrazov a sôch. To preto, aby sme sa sústredili na zázrak, totiž, že sa chlieb a víno premieňajú slovami kňaza na Kristovo telo a krv.
V Lorete – Svätyni Svätého domu – po prehliadke siedmich národných kaplniek a krátkej adorácii v slovanskej kaplnke čakáme na vstup do nazaretského domu. Prejdem krásne mramorové obloženie s výjavmi zo života Sv. rodiny, ocitnem sa v jednoduchej miestnosti z neomietnutého kameňa. Tá zvláštna jednoduchosť, v ktorej dominuje socha Panny Márie a nápis „ A SLOVO SA TELOM STALO„ ma dojíma. Kľakám a moje Anjel Pána je najvrúcnejšie, aké som sa kedy modlil, mysliac na tú veľkú milosť nášho nebeského Otca, ktorý nám poslal svojho Syna. Uvažujem, že táto púť mala tu začať a nie končiť.
Počas dlhej spiatočnej cesty, ak sa práve nemodlíme alebo nespievame, ukladám si do pamäti všetko, čo som za ten krátky týždeň videl. Taliansko je nádherná krajina s modernou, ale najmä prastarou históriou a kultúrou. Po krutom prenasledovaní nastal úžasný rozmach kresťanstva. Rím – základ cirkvi. Boh posiela úžasných ľudí a dáva im talenty postaviť veľkolepé diela. Stojac pod Michaelangolovou kupolou v chráme sv. Petra ma preniká Božia veleba. Pohľad na Pietu, to sa nedá zabudnúť.
Ďakujem svojím nebohým rodičom za dar viery, za to, že patrím do katolíckej cirkvi. Ďakujem Panne Márii za celoživotnú ochranu a verím, že všetko je z Božej prozreteľnosti. Ale aj keď som videl za tých pár dní najviac krásy a nádhery v mojom živote, jednostaj mi rezonujú Ježišove slová: „U môjho Otca je mnoho príbytkov. Idem Vám pripraviť miesto“ (Jn 14,2). „Oko nevidelo, ucho nepočulo ani do ľudského srdca nevošlo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“ (1Kor 2-9).
Verím, že aj mňa čaká môj milujúci a milosrdný Otec.

František Štofaňák, Víťaz

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.