Spomienka z detstva na to, ako nás vychovávali rodičia

Rodičia nás mali 7 detí a 12 hektárov poľa. Keď sme robili na poli od rána do večera, bolo tam dosť času pripomenúť nám, že keď stretneme človeka, máme pozdraviť „Pochválený buď Ježiš Kristus!“, keď ľudia niečo robia, tak „Pán Boh pomáhaj!“ Keď nás niekto navštívi doma, tak „Pekne vítame u nás!“ a ponúknuť ich, čo máme. Keď vidíme, že starší stojí a my sedíme, máme ho pustiť sadnúť si. V kostole máme stáť ako sviece, neobzerať sa, nesmiať sa, kľaknúť pekne na kolená, lebo je to dom Boží a máme prísť čistí, nie špinaví. Máme sa modliť ráno, večer, aj keď zvony zazvonia Anjel Pána, lebo je to najkrajšia modlitba Panny Márie. Bratom, ktorých bolo päť hovorili, aby sa modlili za dobré manželky a nám dvom sestrám za dobrých manželov; tak sa aj stalo. Otca sme nikdy nepočuli hrešiť, alkohol nepili, len príležitostne. Keď sa blížili Vianoce, tak večer zobrali knižku, čo nosili do kostola a my sme s nimi spievali vianočné piesne, aj na Veľkú noc, aj keď sa blížili odpusty. V piatok sa mäso nikdy nevarilo, ani v pôste. Keď bola zábava, boli sme najdlhšie do 11. hodiny večer, rodičia sedeli v miestnosti a dávali pozor, ako sa chováme. Počas zábavy sa nevychádzalo vonku, dievčatá tancovali s každým chlapcom. V nedeľu poobede sa dievčatá pochytali za ruky a hore dedinou pekne spievali slovenské piesne. Svadby sa robili v nedeľu od obeda do polnoci. Pán Boh nám pripravil manželský život podobný našim rodičom preto, lebo sme sa modlili. Je to život ľahší a radostnejší, lebo je tam Božia pomoc. Keď my budeme Pána Boha prosiť o pomoc, On nám pomôže, lebo On je veľká Láska. Ale keď sa my nebudeme o Neho zaujímať, nechá nás tak; dal nám rozum a slobodnú vôľu. Nevieme však, či Ho stihneme poprosiť v hodine smrti, či nám dá tú milosť, či si ju zaslúžime. Keď večer líhame, nevieme, či ráno vstaneme. Buďme pripravení!
Odovzdali sme svojim deťom to, čo nám odovzdali naši rodičia. Je mi ľúto, keď idú po ceste slečny a ja im pozdravím, lebo oni nevedia. Žiadna úcta. Kam to spejeme? Pán Ježiš je z nás veľmi smutný, Panna Mária, jeho a naša Matka, Matka celého sveta prosí svojho Syna, aby nás zachránil; On už nevládze to všetko uniesť, pozerať sa na to. Mladí nerešpektujú Jeho prikázania. Kde Nebeský otec nepožehná, všetko je zbytočné a márne. „Bez Božieho požehnania márne naše namáhania,“ rozprávali nám starí rodičia.
V mesiaci október sa budeme stretávať každý deň na pobožnosti a prosiť Boha o zdravie a Božie požehnanie v našich rodinách.

Mária Tobiašová, Ovčie

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.