MILÉ DETI!

Stalo sa niečo, čo sa stať nemalo. Chrumka je chorá, ale na všetkých myslí a pozdravuje vás. Tak na ňu myslíte aj vy, aby sa vám skoro prihovorila. Preto vám teraz píšem ja – Eva v.z. Viete, čo to znamená? No predsa v zastúpení.
Mám pre vás jednu rozprávku, ktorá je o radosti a smútku. Sú našimi každodennými spoločníkmi. A na záver ako vždy úlohu. Tak vám prajem príjemné čítanie.

Rozprávka o radostnom smútku
Bola raz radosť – a bol i smútok. Objavili sa akosi naraz. Pozreli na seba. Najprv opatrne, tichučko. Potom smelšie. „Ó, akú máš krásne usmiatu tvár!“ – povedal smútok radosti. „Ách, aká priezračná slza steká po tvojej tvári!“ – tichučko zašepkala radosť.
V tom neďaleko prechádzal zamyslený človek. Radosť a smútok vhupli do jeho srdca. Človek sa zastavil. Pocítil zvláštnu bolesť, pri ktorej sa usmieval. Inokedy zase zacítil radosť – a na tvári sa mu objavila priezračná slza. Človek bol rád. Tak trochu prenikol do tajomstva života – tu na zemi, kde radosť pláva na malej bielej plachetnici po krištáľovom jazierku sĺz.
A je im spolu dobre …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *