Vyznanie „montéra“

Stalo sa to pred dvadsiatimi rokmi. Mal som dobrú prácu. Bola mi aj koníčkom, záľubou, ale vtedy veľmi slabo platenou. Ak som chcel, aby mohli deti študovať a aby som si udržal skromný štandard, rozhodol som sa nájsť si prácu montéra na veľkej stavbe na Morave. Bol to pre mňa šok – z čistej do špinavej práce na stavbe elektrárne, kde vtedy pracovalo vyše dvetisíc ľudí.

Dnes s odstupom času som presvedčený, že to bol Pánov plán so mnou. Keďže je potrebné nastúpiť v pondelok, v nedeľu poobede sa už musí cestovať. Ráno prezlečenie do montérok a práca minimálne 12 hodín a viac. Večer na ubytovni (pri stavbe bolo 40 ubytovacích barakov) urobiť si nejakú večeru, sprchu a do rána je voľno; každý ho užíva po svojom. Ubehne týždeň, príde nedeľa – deň Pána. Doma som si obliekol sviatočné šaty a pekne s rodinou som sa šiel poďakovať Pánovi za jeho dobrodenia. Tu znova do montérok a pracovať do večera, tak to ide celé dva až tri týždne. Kto bol ďalej, aj dlhšie.
Nedeľa na stavbe. Pracuješ, ale mysľou si stále doma, ako si ju prežíval. Raz to už nevydržím. Podvečer si oblečiem civil a idem aspoň na prechádzku. Za dedinou nájdem udržiavanú kaplnku Panny Márie. Kľakám a moje vrúcne Zdravas, Mária … a prosba „Pros za nás hriešnych, ktorí sa k Tebe utiekame“ je onedlho vypočutá. Bližšie sa spoznávam s veriacim Jožkom a ten mi pomôže príhovorom a informáciami, ako sa dostať k ubytovaniu v meste.
Ďalšia nedeľa. Po práci idem do pre mňa neznámeho mesta. Nájdem ešte otvorený chrám a vidím, ako ma víta ukrižovaný Pán. Na kríži v životnej veľkosti, s ranami po bičovaní, špinavý od prachu, s tŕňovou korunou na hlave. Na ten kríž nikdy nezabudnem. Pane Ježišu, až tak veľmi si ma miloval, že si za mňa toľko vytrpel. A aj tu len preto, že chcem zarobiť peniaze, znesväcujem Tvoj deň? Pane, pomôž mi, aby som aj ja mohol sláviť deň, keď si vstal z hrobu.
A On znova pomôže. Zariadi, že pracujem na smeny a tak v nedeľu hneď ráno alebo večer môžem byť na sv. omši. Prvýkrát v živote stretávam pátra v hnedom habite, prepásaného bielym cingulom a za ním veľký ruženec. Jeho slová „Děkujte, neustále děkujte Pánovi za každý okamžik života“ sa mi vrývajú hlboko do srdca. Vďaka Ti, Pane, už mám kam ísť aj cez týždeň.
Prvý piatok večer. Stihol som prísť na sv. omšu. Po laviciach sú rozložené papiere. Uchvacuje ma nádherná melódia a ešte krajšie slová piesne, ktorú aj ja spievam:

Na celém Božím světe jen jedno místo znám,
kde slasti nadpozemskou vždy v srdci zaplesám.
Tam stan ať zbudovaný jest touhou duše mé,
[: před tichým svatostánkem mám místo milené :]
Tam přemocný a tklivý mne často vábil hlas,
však nedbal jsem já hlasu, ach drahný, drahný čas.
O, Jezu nejmilší, jak mohlo jen tak být,
[: že v tichém svatostánku Sám často muselo dlát? :].

Ďalej nemôžem. Neudržím slzy, stekajú mi po tvári a ani sa im nebránim. Môj Pane, hľadal som Ťa, Ty si ma však našiel prvý a objal. Tá slasť sa nedá opísať. Nevyspytateľné sú Tvoje cesty, Pane, so mnou. Po sv. omši poprosím pátra o sviatosť zmierenia. Som neskonalé šťastný, keď mi páter Antonín podá Jeho Telo.
Bol to začiatok mojej duchovnej dospelosti, novej cesty s Pánom. Tú nádhernú pieseň som si vypýtal aj s notami od tamojšieho pána kantora a často sa k nej vraciam, najmä ku poslednej strofe:

„Keď nebudem môcť k Nemu v posledný večer ísť,
On iste vo svojej láske má príde navštíviť.
Ó, Ježišu, láska moja, vďaka Ti za milosť,
[: milostivý Pane, prijmi ma na večnosť :].


Skončila práca na veľkej stavbe. Nachádzam Ťa v každom mieste, kde pracujem a Ty mi vždy ukážeš cestu do Tvojho domu. Mária, pomocnica, útočisko hriešnikov, ďakujem Ti, že si ma priviedla k svojmu Synovi. Vďaka Ti, Otče, že si poslal na zem svojho milovaného Syna, že mi skrze Jeho smrť a zmŕtvychvstanie odpúšťaš viny a prijímaš ma ako svojho márnotratného syna.

Tvoj bývalý montér F.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.