Naša babka a náš dedko

Milí čitatelia Spektra, chcem vám napísať, akú sme mali babku a deda, ktorí žili medzi nami. Babka sa dožila 100 rokov a dva týždne, dedo 93 rokov. Poznala ich celá farnosť, volali sa Štefan a Žofia Kollárovci, prezývku mali Županovo. Vlastnili 60 hektárov zeme, mali v manželstve 12 detí – 3 synov a 9 dcér. Traja zomreli a deviatich vychovali. Mali syna Jozefa, lekára a dcéru Helenku, učiteľku cudzích jazykov. Ostatní súrodenci museli pracovať na poli. Držali sluhov a slúžky, lebo mali aj krčmu a sklady na zrno a seno. To posielali po Slovensku.

Mali 42 vnúčat a 145 pravnúčat, medzi nimi aj kňazov Michala Jenču a Jozefa Bednárika. Babka sa predmodlievala v kostole 80 rokov sv. ruženec a sprevádzala spevom sv. omšu. Keď bol kongres v Maďarsku, boli tam biskupi, kňazi, rehoľné sestry z iných štátov, pán biskup Čársky zvolali na babku: „Žofko, začni!“ Babka smelo zaspievala Tisíc raz buď pozdravená o Mária, Mária, pripojila sa hudba a kráčalo sa do jozefovského kostola. Keď zbadali tú krásu oltára, plakali od radosti, že Boh im dal tú veľkú milosť vidieť to a prežiť. Najstaršia dcéra Barbora sa učila hrať na organe. Vypomáhala babke pri sv. omši.
Dedo sa v kostole v pôste modlili krížovú cestu. Dodnes ich hlas mám v ušiach, keď si spomeniem, ako sa od obrazu k obrazu modlili a prežívali to. Boli 20 rokov kurátorom, ich otec 30 rokov. Keď sme boli na návšteve, vždy nám hovorili: „Pana Boha še neopušce. On vás neopušči. Milujce ho a dotrimujce jeho prikazaňa.“ To sme si vštepili do svojich sŕdc. Kňazi v týždni chodili do nich na raňajky a v nedeľu na obedy. Prežili 19 kňazov, pomáhali im pri sv. omši s piesňami. Keď prišli Nemci v roku 1944 do Ovčia, prišli k dedovi do krčmy: „Davaj palenku, bo pujdzece do ľuftu.“ Dedo dal spiritus, opil ich a 20 chlapov spalo na zemi do rána. Zachránili Ovčie. Prišila správa, že Rusi sú už v Prešove. Nemci utekali preč do Richnavy, zničili kostol a domy. Babka mali 4 bratov v Amerike. Poslali krížovú cestu do Ovčia, ktorá je ako pamiatka v Košiciach na arcibiskupskom úrade. Keď sme ženy z Ovčia chodievali spievať do Sabinova na prehliadku Krásu života, pozvala som babku, aby išli s nami zaspievať. Získali 1. miesto, veľkú vázu, ktorá je v kostole pri bohostánku. Porota sa babky vypytovala všeličo. Babka hovorila: „Mám doktorov, inžinierov, stolárov, murárov i vojakov. Ani Regana sa nebojím.“ Babka bola 52krát v Levoči na odpuste.
Nech Panna Mária levočská sa prihovorí u Nebeského Otca i u svojho Syna Pána Ježiša. Nech im je otvorené Nebeské kráľovstvo, to im vyprosuje celá rodina. Nech odpočívajú vo svätom pokoji.

Mária Tobiášová, Ovčie

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *