Jeseň, starí ľudia a ruženec …

Vstúpili sme do jesene – krásneho obdobia plného spektra farieb našich lesov, vône pálenej zemiakovej vňate, ranných hmiel so striebornými pavučinami, chladných rán a večerov, a taktiež do obdobia radosti z úrody, ktorú nám dobrotivý Boh požehnal.


Mesiac október je aj mesiacom úcty k starším, skôr narodeným, ktorým vďačíme za život, výchovu a vieru, ktorú nám odovzdali svedectvom vlastného života. V mesiaci október vidíme našich starších bratov a sestry veľakrát s ružencom v rukách. Modlia sa ho za seba a za svojich blízkych, za deti, vnúčatá, ale aj za potreby univerzálnej Cirkvi. Už nemajú síl robiť na poli a okolo domu ako za mlada, ale za to majú dostatok síl modliť sa. A modlia sa ho radi tak pred sv. omšou, doma hneď za rána, ako aj na obed i večer, keď sa zotmie za oknami. Ani nevieme, koľko požehnania nám touto modlitbou vyprosia . Sprevádzajú nás ňou celý deň, aj keď sú doma sediaci alebo ležiaci, oslabení rokmi a chorobou.

Modlia sa sv. ruženec – krásnu, hĺbavú a jednoduchú modlitbu. V nej rozjímajú spolu s Máriou o veľkých tajomstvách Ježiša Krista, ktorý prišiel na túto zem a vykúpil nás svojím krížom. V nej vyprosujú silu pre seba, aby statočne niesli svoj kríž podľa príkladu nášho Vykupiteľa. V nej sa spájajú s vykupiteľským dielom Ježiša Krista a pripájajú svoju obetu života. Som rád, že v našej farnosti sa veľa ľudí, mladí, starí, zdraví, chorí, otcovia, mamy, deti sami i spolu modlia modlitbu posvätného ruženca. Je to modlitba, ktorú aj ja, váš duchovný otec mám rád a objavujem jej krásu, silu, veľkosť a taktiež nevyhnutnosť modliť sa, aby som dokázal plniť svoju úlohu kňaza. Mária je našou veľmi dobrou matkou, ktorá je s nami vždy a s ňou sme vždy s Kristom.

O Panne Márii krásne píše sv. opát Bernard: „Keď zbadáš, že sa v tomto pozemskom živote viac zmietaš uprostred víchríc a búrok, ako kráčaš po pevnej zemi, neodvracaj oči od svetla tejto hviezdy, ak nechceš, aby ťa zavalili vlny. Keď sa strhnú víchrice pokušení, keď sa dostaneš medzi úskalia súžení, pozri na hviezdu, volaj Máriu. Keď tebou zmietajú vlny pýchy, ctibažnosti, ohovárania, žiarlivosti, pozri na hviezdu, volaj Máriu. Keď loďkou tvojej duše otriasa hnev alebo lakomosť alebo žiadostivosť tela, pozri na Máriu. Keď ťa desí veľkosť výčitiek, keď ťa ľaká špinavé svedomie, keď sa hrozíš prísneho súdu a už ťa chce pohltiť pažerák zármutku a priepasť zúfalstva, mysli na Máriu. V nebezpečenstvách, v úzkostiach a v pochybnostiach mysli na Máriu, vzývaj Máriu. Jej meno nech nezíde z tvojich úst, nech nevymizne z tvojho srdca. A aby si získal podporu jej príhovoru, nezabúdaj na príklad jej života. Nasleduj ju a nebudeš blúdiť. Ju pros a nikdy nebudeš bez nádeje. Na ňu mysli a nikdy sa nezmýliš. Jej sa drž a nepadneš. Pod jej ochranou nebudeš poznať strach. Keď ťa bude ona viesť, neunavíš sa. Keď ti bude ona milostivá, dosiahneš cieľ. A tak na sebe samom skúsiš, ako správne evanjelista hovorí: A meno Panny bolo Mária.“

Oliver Székely, duchovný otec, Víťaz

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *