Nevernosť prarodičov zachránil Boží Syn


Prvý človek, koruna všetkého tvorstva, prestúpil Boží zákon vo veci, že sa jednalo len o ovocie istého stromu, ako znak skúšky a vernosti voči Bohu, Pánovi všetkého tvorstva. Človek podporovaný Božou milosťou je v stave ovládať svojú náruživosť, nech by bola akákoľvek silná. No bez Božej pomoci je slabý a dosť často klesá. Boh nechal človeka, aby sám seba riadil slobodnou vôľou, vlastnými silami, keď zbadal, že začína byť pyšný. Hneď pri prvom pokušení zlyhal. Nebol pripravený na pokušenie. Žil v pokoji. Mal všetko, čo mu len srdce žiadalo. Žil v hojnosti a čistej rozkoši. To ho utešovalo a robilo ešte bezstarostným ako dieťa. Prestal myslieť na Boha, prestal si všímať jeho rozkazy. A keďže vedel, že Boh je láskavý, zneužil jeho lásku, prestúpil jeho zákon a dopustil sa vážneho hriechu. Lenže hriech Adama a Evy nezostal bez trestu. Obaja boli vyhnaní z raja, za chotárom ktorého pocítili Božiu kliatbu, ktorá visí na nich, na ich pleciach. Hneď si uvedomili ťarchu života, ktorý majú pred sebou.


Gróf Čáky mal utešené lesy, kde zvlášť v zimnom období pracovalo veľa robotníkov. Bol tam istý človek, ktorý sa nikdy nemohol zmieriť s osudom a stále šomral a nadával na Adama a Evu. Raz prišiel gróf na poľovačku. Keď tak kráčal, natrafil na spomínaného želiara a počuje, že pri rúbaní stále šomre a nadáva. I pýtal sa ho, čo ho trápi. Drevorubač odvetil, že „sa to len ten starý Adam ozýva z neho, ktorý tak ľahkomyseľne premrhal dedičstvo svojich potomkov. Ak by bol sa len trochu opanoval, nebol by človek musel tak tvrdo pracovať. Mohol si žiť bezstarostne, chodiť na poľovačku ako vy, pán gróf, naveky“

Gróf sa zamyslel, usmial sa a odvetil: „Matej! A ty by si obstál v podobnej skúške lepšie ako Adam? Skúsime to? Vezmi sekeru, pílu a všetko, čo máš a choď domov. Povedz žene, že zajtra budete u mňa na obede.“ Matej sa usmial, ako keby nerozumel. No gróf trval na svojom. Želiar vidiac, že pán nežartuje, pobral sa domov. „Na pravé poludnie!“ dodáva pán. Matejova žena hľadela ako vyjašená, keď videla prichádzať Mateja v tak nevhodný čas. „Vari ťa vyhodili, ty leňoch?“ pýta sa nesmelo. „Pán ma poslal domov a prikázal mi, aby sme sa vystrojili na zajtra na obed do kaštieľa. Dnes sa okúpeme a zajtra pôjdeme na hostinu. Priprav sviatočné šaty.“

Prišiel vytúžený čas a Matej so svojou ženou kráčali „vyštafírovaní“ ako zo škatuľky. Osvietená pani ich už čakala a slúžka ich zaviedla do jedálne. Stôl bol bohato pripravený vyberanými jedlami, ktoré nikdy nevideli a nieto ešte jedli. „Tu máte všetko. Vyberte si, čo len chcete, ale misy, čo je uprostred, sa ani nedotknite. Ak zachováte to, čo som vám prikázal, zostanete u mňa nielen vy, ale aj vaše deti, ktoré dám vyučiť, aby z nich boli páni, nie želiari. Všetci budete jedávať pri mojom stole. Žena bude spoločníčkou pani grófky. Ak sa ale dotknete zakrytej misy, vyženiem vás z kaštieľa a budete opäť želiarmi. Teraz vás opustím a keď sa vrátim, presvedčím sa, ako ste sa zachovali. Jedzte a pite, čo vám hrdlo ráči.“

Matej si povolil remeň o jednu dierku a pustili sa do jedla, ktoré si občas spláchli vínom. Zrazu ale čosi zašramotilo v prikrytej mise. Zuzka sa pozrela na Mateja. „Počul si?“ „Počul. Nestaraj sa o to a jedz.“ Lenže šramot sa ozýval silnejšie. Čo to len môže byť? Zuzke to nedalo, už aj chcela odkryť vrchnák. „Necháš!“, okríkol ju Matej. „Ale veď pán tu nie je, ktovie, čo robí. Ja podvihnem vrchnák, ty sa pozrieš, čo to vlastne šramotí. Jesť z toho nebudeme, to ti hovorím.“ Matej po ďalšom šramotení privolil. Zuzka zdvihla vrchnák, Matej sa chcel pozrieť, čo za čudo im berie pokoj, keď tu zrazu vyletelo vtáča. Preľaknutá Zuzka skríkla: „Chyť ho! Chyť ho!“ Matej skočil, ale už bolo neskoro. Vtáča vyletelo polootvoreným oknom von, kde si zaspievalo svoje „Te Deum.“

Tu vkročil do izby gróf a hneď zbadal, že sa niečo stalo. Nešťastníci stáli ako oparení. Výhovorky nemali konca kraja. „Stále si sa ponosoval, želiar, na Adama a na Evu, že ľudia mohli lepšie žiť, keby neboli premrhali dedičstvo svojich potomkov. Vy, učení týmto príbehom, ste ľahkovážne urobili tú istú chybu a pripravili ste svoje potomstvo o ľahký a bezstarostný život. Ľutujem, že sa tak stalo,“ povedal pán. „Matej, zober si svoju ženu! A odíďte z môjho domu. Tu už viac nemáte miesta.“ So slzami v očiach opúšťali dom svojho pána tí, ktorým pýcha zatemnila rozum a túžba byť veľkými premrhala dedičstvo svoje i svojich dietok.
Všetky zakázané veci dráždia človeka do krajnosti. Je to hotové pokušenie, ktoré nie je také ľahké potlačiť. Je k tomu treba pomoci zhora, ktorú je treba si vyprosiť. Želiari si mysleli, že sú dosť silní a že si vystačia sami. Lenže dopadli presne tak, ako dopadli Adam a Eva.

Boh sa však s tým neuspokojil. Jeho cieľom bolo povýšiť človeka nad všetko tvorstvo a aj preto vo svojej nekonečnej múdrosti nám posiela Spasiteľa sveta, svojho jednorodeného Syna, Pána a Boha, aby on zachránil to, čo nám prisľúbil. A tak poslal na tento svet skromné dieťa v biede, ale v nebeskej žiare oslavované anjelskými zbormi.

Syn Boží priniesol na svet nové pravdy o Bohu, dokonca niektoré až neuveriteľné. Vo svojom učení sa usiloval o nové a spravodlivejšie usporiadanie medziľudských vzťahov, ako aj o nové možnosti v naplnení zmyslu života. To všetko sú len čiastočné odpovede. Ak chceme povedať úplnú odpoveď na význam príchodu Ježiša Krista na svet, musíme počuť, čo on sám povedal o zmysle pozemskej existencie. Hovorí: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“

Jeho narodenie a poslanie spočíva v tom, aby si ľudstvo uvedomilo, že sa od Boha odklonilo. Aby celé ľudstvo pritiahol svojím učením naspäť k Bohu a určil mu správny smer. Toto poslanie naplnil svojím životom až po kríž, zasadil sa, aby si ľudstvo uvedomilo, že bez Boha sa nedá zmysluplne žiť a už vôbec napredovať. Založil Cirkev, ktorá má s ním, v jeho mene a s jeho pomocou privádzať ľud k Bohu. Viac už urobiť nemohol. Ponechal ľuďom priestor na slobodné rozhodovanie sa. A to je pre nás tu prítomných pravé posolstvo Vianoc.

Tak sa skončila smutná kapitola a zároveň začala radostná etapa dejín ľudstva, ktorú musel zachraňovať On – Boží syn, Ježiš Kristus.

sprac. Ján Jenča, Víťaz

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.