Tohtoročné posolstvo Vianoc …


V podvečer na Vigíliu v deň sviatku Adama a Evy, kedy sa v mnohých dedinách a mestách ľudia zberajú do chrámu na slávenie svätej vianočnej liturgie, sa v jednom zasneženom malom mestečku vybralo taktiež do chrámu jedno dievča. Už dávno chrám nenavštívivalo. Bývali časy kedy tam chodila častejšie. Pre rôzne príčiny ako je práca – pracovala v sobotu a nedeľu a pre vzdialenosť – pretože najbližší chrám bol vzdialený asi 30 km od domu sa často chodiť do chrámu nedalo. A keď si k tomu všetkému ešte predstavíme že v celom mestečku bola jediná katolíčka potom si už ľahko domyslíme ako prežívala vianočné sviatky. Po atmosfére Vianoc navôkol nebolo ani stopy. Docestovala do malého farského spoločenstva, kde ju väčšina poznala. No ich pohľady jej dávali pocítiť, že tam nie je veľmi vítaná. Bolo jej to nakoniec však jedno, rozhodla sa, že po skončení sv. omše hneď odíde.

Na spiatočnej ceste domov cestovala v malom autobuse (marsrutka) v ktorom sedel naproti nej muž so zakrvavenou tvarou, ktorého niekto poriadne zbil. Prišlo jej ho ľúto. Počas cesty sa s nim pustila do rozhovoru a dala mu všetky svoje hygienické servítky, ktorými si mohol vytrieť svoju zakrvavenú tvar. Neskôr o tom povedala: “tato spiatočná cesta a stretnutie sa s týmto zraneným človekom, boli tie najkrajšie momenty celej vigílie i celých mojich Vianoc. Cítila som skutočnú radosť a pokoj z toho, že som mohla byt nápomocná tomu, kto sa cítil sám a na dne.”


Takže vidíme, že aj takto možno prežiť vianočné sviatky. Boh – Emanuel, Ježíš Kristus sa nám dáva poznať skutočne v slabých a bezmocných a čo je podivuhodné, prichádza vždy nečakane. Možno že aj mnohý z nás, ktorí navštevujeme kostoly, Ho tam často nenachádzame, lebo Ho prehliadame v našich bratoch a sestrách. A práve cez nich On prichádza, nebadane a ako vtelený Boh. Stal sa človekom a chce žiť v nás a nie mimo nás kdesi v oblakoch. Preto aj tieto Vianoce ak neboli sprevádzané milosrdenstvom, odpúšťaním, zmierením, službou druhému a prejavením nežnosti, pozornosti a lásky konkrétnemu človeku, potom prešli mimo nás.

Nepozerajúc na to, že tunajšia atmosféra Vianoc sa nedá porovnať s tou na Slovensku, keďže tu sa pracuje počas sviatkov a Vianoce sa slávia až 7. januára, predsa všetko záleží od spoločenstva ako to prežívajú a od osobného vnútorného prežívania sviatkov – pre nás bol ten hlavný deň 24. 12 večer, vigília. Spolu s farníkmi sme slávili narodenie Krista a potom prelomením oplatky sme jeden druhému zaželali všetko dobré k Vianociam. Ostatné dni keďže boli pracovné do kostola prišlo len zopár ľudí. No aj napriek tomu Ježíš bol vždy v strede nás a usmieval sa na tento svet, na mňa aj na Teba. A Jeho posolstvo znelo: “Som tu pre Teba.” Záviselo len od nás, či sme chceli pocítiť Jeho blízkosť a nehu.

Nech vás všetkých v tomto Novom roku naplní Ježíš svojim Duchom Svätým, aby ste našli a stretli Ho ako toho, ktorý sa neprestal rodiť, obetovať, zomierať a zmŕtvychvstávať kvôli nám. Jeho LÁSKA nech zvíťazí vo Vašich srdciach. Držte sa. Žehnám Vás a ďakujem za vašu podporu a lásku. S Ježišom navždy.

Váš rodák p. Miroslav Foriš SVD, Rusko

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *