Znak spásy


Tento znak kresťanstva sa týči nad našou obcou, akoby vítal nový deň a lúčil sa s prežitým dňom. Slnečné lúče sa opierajú o jeho majestátnosť a zapadajúce slnko sa ním lúči, či sme prežili tento deň radostne alebo smutne. Nachádza sa nad našou obcou na vrchole Dubie, akoby dbal o našu bezpečnosť a chránil nás od zlého. Je to kamenný kríž, ktorý tohto roku oslavuje svoje 82. narodeniny. Je to veľa alebo málo?

Tento skvost bol postavený v roku 1925. Pozrime sa trochu do histórie, kto a ako bol tento kríž bol postavený a čo tomu predchádzalo. Pri hľadaní týchto poznatkov mi pomohli pamätník našej obce pán Valent Magda a páni Mária Magdová rod. Baluchová. A čo hovorí história?

Na spomínanom pahorku Dubie sa niekedy nachádzal drevený kríž, ale ako to už býva, drevo po určitej dobe stratilo svoju kvalitu a kríž padol. Pani Anna Uličná, rodáčka z našej obce, bývajúca v USA sa prihlásila dnes už nebohej pani Margite Matuščákovej, že sa jej snívalo, že drevený kríž na vrchole Dubie padol, aby jej podala správu. Áno, sen bol pravdivý. Preto spomínaná Anna mala vnútornú túžbu, aby znova dala tento kríž postaviť na spomínanom mieste, ale aby bol už kamenný a dala na ňom vytesať nápis, ktorý si aj dnes môžete overiť: „Tento znak spásy, čo nahradí za tisíce povalených sv. krížov a ku cti Ukrižovaného postavili Andrej Uličný, Anna Uličný rod. Pacovský, dcéra Julianna Amrich rod. Uličný. RP 1925.“

Kríž stojí na pôvodnom mieste a na overenie, či boli peniaze použité na účel, na ktorý boli darované, navštívil našu obec pán Andrej Uličný. Rodina chcela mať istotu. A tak bol s občanmi dohodnutý, že sa v nedeľu vyberú na spomínané miesto.

Ale ako hovorí staré slovenské porekadlo, že „človek mieni, ale Pán Boh mení“, stalo sa to, čo nik nečakal. Do nedeľňajšieho rána spomínaný Andrej zomrel; nebolo mu dopriate pozrieť si to, po čom celá jeho rodina za veľkou mlákou túžila.

Ďalšie poznatky nebolo možné získať. Spomínaná Anna dala zhotoviť zvon „Anička“, ktorého kópia je dodnes vo zvonici kostola sv. Jozefa, robotníka. Aj z tohto príbehu je vidieť, že naši rodáci aj za hranicami nášho malého Slovenska myslia na nás a svoju kresťanskú vieru nezapierajú.

Nabudúce si priblížime osobu, ktorá jedno z hlavných prikázaní „Miluj svojho blížneho ako seba samého“ dodržala do bodky.“

Imrich Jenča, Víťaz

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.