Ikona Ježiš priateľ


Verný priateľ
je ako mocná pevnosť,
kto takého nájde,
nájde si poklad.
Verného priateľa
nemožno kúpiť
a hodnota jeho vernosti
sa nedá vyvážiť zlatom
a striebrom.
Verný priateľ
je akoby liek
nesmrteľného života
a tí, ktorí sa boja Pána,
nájdu ho.
Kto sa bojí Boha,
bude mať ozaj
pravé priateľstvo,
lebo kto, aký je,
takého bude mať aj priateľa.
(Kniha Sirachovec 6, 14 -15)


V dňoch 9 až 11. marca 2007 bola v našom rímskokatolíckom kostole sv. apoštolov Petra a Pavla v Kokave nad Rimavicou ikona – obraz Ježiš priateľ. Ikonu dostala slovenská mládež na ekumenickom Európskom stretnutí modlitieb mladých Taizé v Záhrebe na prelome rokov 2006/2007. Ikona putuje z farnosti do farnosti, navštívila už mnoho kostolov – evanjelických, pravoslávnych, gréckokatolíckych, rímskokatolíckych na celom Slovensku, ako aj mnohé základné, stredné školy či univerzitné pastoračné centrá. Pochádza z Egypta zo 6. storočia.

Vidíme na nej Krista, ako kladie svoju ruku na plece svojho priateľa a ide s ním, sprevádza ho. Všetci sa môžeme spoznať v Kristovom priateľovi. Táto ikona nám pripomínala to, čo je srdcom evanjelia: Zmŕtvychvstalý Kristus je našim očiam neviditeľný, a predsa sa môžeme zveriť jeho prítomnosti. On sprevádza každého človeka. Pohľad na túto ikonu je už modlitbou, ktorá nás spája s Bohom.Toto priateľstvo žijeme aj medzi sebou. Kristus nás zjednocuje v jednom spoločenstve, v spoločenstve Cirkvi. Rozšírme teda toto priateľstvo, prekonajme múry rozdelenia, ktoré pretrvávajú aj v našej obci, v našej farnosti! Kiež by sme mohli urobiť všetko pre to, aby bolo očividnejšie, že Cirkev je miestom priateľstva pre všetkých! Kristus hovorí každému: „Si celkom blízko Boha, a to navždy.“ Aj keď je naša viera celkom malá, aj keď máme dojem, že pochybnosť v nás silnie, Boh neprestáva hľadať naše priateľstvo.

V piatok 9. marca sa o 17. hodine modlili krížovú cestu deti spolu s ostatnými veriacimi, v ktorej vyjadrili svoje priateľstvo k Ježišovi okrem iných modlitieb aj zvolaním: „Klaniame sa ti, priateľ Ježiš, my v Teba veríme, my ťa milujeme“. Potom nasledovala sv. omša a po nej hodinová adorácia – modlitba pred ikonou a Sviatosťou Oltárnou. Prítomnosť Ježiša priateľa v našom chráme, ktorý sa prihováral našim srdciam cez hovorené slovo, spevy z Taizé a ticho umocňovalo veľa sviec v tvare srdca okolo obrazu a aj sviece na obetnom stole, hlavnom a bočných oltároch.
V sobotu a nedeľu boli sväté omše vo zvyčajnom čase, ale večer sme sa znova mohli stretnúť s Ježišom pri krížovej ceste a hodinovej adorácii, tak ako v piatok. Boli to neopísateľné tri dni s Bohom, ktorý klopal na naše srdcia a my sme mohli cítiť jeho blízkosť. „Naša budúcnosť závisí vo veľkej miere od schopnosti rozvinúť v sebe cit pre Božiu blízkosť. Boh nám každý deň dáva život. On nám odovzdáva svoj život. On nás nesie.“

V dnešnej dobe sú predovšetkým mladí povolaní odovzdávať radosť evanjelia druhým. Pamätajme si preto: Kristus hľadá naše priateľstvo, on vkladá Ducha Svätého do nás, on ide pre nami a sprevádza nás všade, kam pôjdeme.

Duch. otec Jožko Bednárik, Kokava nad Rimavicou

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.