Desatoro zrelého rodičovstva


1. Hľadaj Boha ako otca.

Byť otcom alebo matkou znamená dávať život podľa vzoru samého Stvoriteľa. Rodiac nový život plnia muž a žena Božiu výzvu: „Ploďte a množte sa!“ (Gn 1,28) Život, ktorý sa zrodil, im nepatrí. Patrí Bohu.

2. Usiluj sa byť dobrým dieťaťom, aby si bol dobrým rodičom.

Pre mladého muža i ženu je cestou k skúsenosti rodičovstva skúsenosť z detstva. Inej cesty niet. Najprv je potrebné naučiť sa byť dobrým a verným synom alebo dcérou, aby bolo možné byť neskôr dobrým a verným otcom či matkou. Mnoho mužov a žien premárni šancu na zrelé otcovstvo a materstvo, lebo sa nechajú viesť pýchou a nechcú prijať pokorný postoj poslušnosti voči rodičom. Pokorná a odpúšťajúca láska voči rodičom je potrebná najmä vtedy, ak postoj rodičov deti zraňoval.

3. Opusti otca i matku, ako káže biblia.

Opustiť rodičov fyzicky aj emocionálne je nevyhnutnou podmienkou dobrého otcovstva a materstva. Toto opustenie sa však neuskutočňuje „oddelením“ od rodičov, ale prostredníctvom vnútorného zmierenia sa s nimi. Odchod z rodičovského domu bez vnútorného zmierenia sa s matkou a otcom spôsobuje, že je to skôr útek ako odchod. Mnohí nie sú schopní skutočne vnútorne „opustiť otca i matku“, pretože im nevedia (často len preto, že skutočne nechcú) odpustiť a zmieriť sa s nimi. Oslobodenie sa od rodičov má za následok postupne sa vymaňovať zo stereotypov, ktorými bola poznačená celá ich výchova.

4. Daruj deťom lásku v úplnej rodine.

Dieťa potrebuje nie iba individuálnu lásku otca a matky, ale tiež vzájomnú lásku oboch rodičov. Na základe tejto lásky sa dieťa dozvedá, čo je ľudská láska, rodina, manželstvo, v úplnej rodine nachádza oporu a pocit bezpečia. Veľmi dôležitou úlohou rodičov je teda najskôr vybudovanie láskyplného manželstva a potom úplnej a láskyplnej rodiny, v ktorej od úplného počiatku existuje atmosféra zhody, rodičovskej lásky, pocitu bezpečia a vzájomnej starostlivosti.

5. Dôveruj svojim deťom.

Viera rodičov v ich deti je základom ozajstného rodičovstva. Rodič však môže veriť dieťaťu iba vtedy, keď – hoci v malej miere – verí sebe. Rodičia si dôveru detí nemôžu vynucovať. Musia si ju zaslúžiť. Dôvera je vzájomným darom. Dieťa spontánne dôveruje rodičom, keď cíti ich lásku a dôveru. Dôveru možno budovať na vzájomnej láske a starostlivosti o seba. Dospievajúce deti neočakávajú od svojich rodičov, že budú vo všetkom bez chyby. Očakávajú od nich predovšetkým dôveru a vieru v ich možnosti, dobré plány a túžby.

6. Buďte pre deti autoritou.

Byť rodičom znamená dať sa rodine a deťom k dispozícii, slúžiť im a niesť za nich zodpovednosť. Iba zodpovedný rodič naučí zodpovednosti svoje deti. Autorita otca a matky nie je výsadou, ale službou. Postojom zodpovednosti, obetavosti, starostlivosti a služby rodine budujú svoju autoritu.

7. Miluj svoje dieťa nezištnou láskou.

Otec a matka nedávajú svojim deťom život preto, aby „niečo“ za to dostali, ale preto, aby mohli vo svojich deťoch predĺžiť trvanie lásky a života. Dávanie života dieťaťu je delením sa o lásku, ktorú rodičia dostali od svojich rodičov a ktorou sa vzájomne obdarúvajú v manželstve. Nezištná láska otca a matky je zrkadlom nezištnej lásky Boha Otca. Vďaka nezištnej láske sa rodičia pre dieťa stávajú ukazovateľom cesty k Bohu.

8. Uč deti bojovať.
Láska, z ktorej sa rodí radosť života, musí často tvrdo zápasiť. Predovšetkým to bude vnútorný zápas s vlastnou slabosťou: nestálosťou vôle, náchylnosťou k znechuteniu, sklonmi k úteku. Bude to tiež „vonkajší“ zápas o miesto vo svete: úsilie vydobyť si pozície v zamestnaní, zápas s nespravodlivým správaním sa druhých, s nečestnými súpermi. Tento zápas nie je „zápasom o svoje“, ale je to zápolenie o dobrý a čestný život.

9. Vytváraj deťom ovzdušie slobody.

Atmosféra dôvery a slobody spôsobuje, že dieťa sa spontánne stotožňuje s hodnotami, ktoré reprezentuje jeho otec a matka. Sloboda a dôvera vplýva na postupnú premenu vzťahu závislosti na vzájomné partnerstvo a priateľstvo. Rodičia nie sú pánmi svojho dieťaťa. Ani vtedy, keď je od nich úplne závislé. Rodič je len „starší brat vo viere“ svojho dieťaťa. Pretože dieťa nie je majetkom svojich rodičov, nemôžu mať úplne v moci jeho slobodu. V každom období života dieťaťa treba rešpektovať jeho slobodu v takej miere, ktorej dieťa je schopné.

10. Venuj deťom každý deň trochu času.

Jedným z najdôležitejších darov, aký rodičia môžu darovať svojim deťom, je venovať im každý deň čas. Od okamihu príchodu dieťaťa na svet si rodičovstvo vyžaduje čas. Nedostatok vzťahu spôsobený nedostatkom času negatívne ovplyvňuje emocionálny, intelektuálny a duchovný vývoj dieťaťa. Nedostatok času otcov osobitne citlivo pociťujú synovia. Čas venovaný deťom sa nedá ničím nahradiť.

Jozef Augustín, SJ

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *