NÁZORY a SVEDECTVÁ

(Lk 11, 27-28; 15. august)



Takmer nepreberné množstvo prívlastkov dáva veriaci Boží ľud tej, ktorá je Matkou Kristovou. Veď len v Loretánskych litániách viac ako 50 titulmi vyznačuje Pannu Máriu. A hneď druhý je azda ten najvýznamnejší či najvznešenejší – Božia Rodička.

Počiatky slávenia dnešného sviatku – slávnosti siahajú na východe do 5. storočia. Dokonca cisár Maurícius v 6. stor. ustanovil 15. august za štátny sviatok. Obsah tejto slávnosti, to učenie o nanebovzatí Panny Márie bolo, pochopiteľne, uznávané už od prvých kresťanských čias, ale až roku 1950 pápež Pius XII. vyhlásil toto učenie za článok viery – teda, že Panna Mária bola po skončení pozemskej životnej púte s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy.

Aký význam má slávenie mariánskych sviatkov pre náš život – ten každodenný, ktorý má svoje radosti, ale i problémy a starosti? Je to v tom, že si pripomíname osobnosť Panny Márie, môžeme sa bližšie pozrieť na ten jej život a zbadáme, že to nebol život bohatej ženy, ktorá mala množstvo služobníctva a žiadne problémy. Bola to jednoduchá žena, žijúca v nie mimoriadnych pomeroch. A čo ju charakterizovalo, bola viera. Poznáme zo Svätého písma vetu: „Tieto slová si uchovávala v srdci a premýšľala o nich.“ A práve o nej v plnej miere platí Ježišova veta, ktorú sme dnes počuli z 11. kapitoly Lukáša: „Počúvala Božie slovo a uskutočňovala ho.“ Podľa príkladu Panny Márie naša viera v Boha bude správna, plnohodnotná vtedy, keď budeme počúvať Božie slovo a keď ho budeme vo svojom živote uskutočňovať.

Jeden misionár v Afrike cestoval vlakom. Modlil sa breviár a v ňom mal obrázok Panny Márie. Vedľa neho sedel domorodec a pozeral na obrázok. O chvíľu misionára prerušil a pýta sa ho: „Kto to je na obrázku? Je to tvoja sestra? Alebo snúbenica?“ „Nie“, odpovedá misionár, „je to moja matka“. Domorodec sa ešte raz pozrel na obrázok, potom na misionára a hovorí: „Ale ty sa na ňu vôbec nepodobáš“. Keď domorodec vystúpil na najbližšej zastávke, misionár začal rozmýšľať, prečo sa nepodobá na Pannu Máriu. Vôbec tu nešlo o to, že je muž. Začal si spytovať svedomie: Majú moje oči niečo v sebe z dobrých očí Márie? Má moje srdce niečo z citlivého srdca Márie? Moje ruky, či sa dokážu namáhať pre iných? Či dokážu robiť diskrétne, bez čakania na vďaku? Aká je moja prítomnosť uprostred ľudí? Mám niečo v sebe z Máriinho správania?

Skúsme si i my položiť podobné otázky: ako sa náš život podobá životu Ježišovej Matky. Nezabúdajme tiež ale, že nie sme sami, veď uznávame, že sú pravdivé slová modlitby: „Nebolo počuť, žeby bol niekto opustený, kto sa utiekal pod tvoju ochranu a teba o pomoc alebo o príhovor žiadal.“

Stanislav Illéš,

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *