Homília kardinála Jozefa Tomka na púti v Levoči

Vybrali sme časť nadčasovej homílie otca kardinála, ktorá vyvolala v nás veriacich veľké povzbudenie a nádej.
Ako to však dokážeme preniesť do nášho každodenného života, záleží iba na každom z nás.

Slúžiť rodine

Mária a Alžbeta sú šťastné, lebo slobodne a povedome slúžia životu, ktorý nosia. Šťastné sú aj ženy, ktoré s láskou a radosťou slúžia životu, prijímajú dieťa ako Boží dar; veď pri splodení spolupracujú so Stvoriteľom, darcom života. Strážia a chránia si ho, kým je v ich lone, ktoré je pre dieťa prvou teplou kolískou, kde ho ohrieva matkina láska. Po narodení dieťa najviac potrebuje pre zdravý rast rodinné prostredie lásky. Zdravá, i keď chudobná rodina je najlepším predpokladom pre telesný, psychický a duchovný rozvoj dieťaťa.

Ale práve rodina sa stáva aj na Slovensku terčom rozkladných síl, ktoré sa na vás valia cez rôzne kanály. Je to jasné na kríze manželstva a pôrodnosti. Štatistiky hovoria, že sme hlboko pod hladinou reprodukcie a tak pokračujeme v dlhodobom procese zániku. S rozkladom rodiny však prichádza aj úpadok a rozklad národa.

Príčin je viac, ale hlavná príčina je podľa slov samého Sv. Otca „v systematickom útoku na manželstvo a rodinu, vedenom v prostredí určitej kultúry a masmédií“. Len nedávno ma zaujal istý nadpis v tlači: „Na dieťa už manželstvo netreba“. S netajeným potešením sa v článku tvrdilo, že „za posledných pätnásť rokov sa výrazne mení model rodiny a že vraj Cirkvi sa to nepáči“. Len Cirkvi? Vám sa páči, že v roku 1991 sa narodilo mimo manželstva menej ako deväť percent, kým vlani to bolo už 27,5 percenta, čiže skoro 14 888 detí?! Čo iné máme čakať, keď sa propagujú predmanželské súžitia a keď neformálne partnerské zväzky (voľakedy ste ich nazývali súžitia „na divoko“) a rozvody sa vám neustále predkladajú ako najlepšie a pokrokové modely.

Podľa Ústavy „manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona“. Preto verejní činitelia sa musia snažiť pomáhať mladým, aby si mohli zakladať rodiny, aby sa v zákonoch i v spoločnosti a najmä vo verejnoprávnych médiách naozaj chránila pravá rodina a manželstvo, ktoré ju utvára, aby početné rodiny mohli nájsť životné podmienky.

Treba sa nám však pozrieť aj do vlastných radov. Ako reagujete na dnešnú situáciu vy, veriaci otcovia a matky? Ako vychovávate svoje deti? „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov. Rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu“, tvrdí slávnostne naša Ústava (čl. 41). Vy teda máte právo i zodpovednosť za výchovu, veď deti patria vám, nie štátu. Toto právo má štát garantovať a napomáhať, nie obmedzovať výchovu v školách, ktoré vy vyberiete, teda aj v cirkevných školách. Viete o toto právo aj bojovať?

Udržujte si jednotu a pomáhajte si navzájom!

Drahí pútnici a najmä vy, mladí! V poslednej dobe sa na Slovensku a v okolitých krajinách množia cieľavedomé a záludné útoky na vašich pastierov, na biskupov a kňazov. Vedzte, že tu ide o pokus zničiť vašu dôveru vo vedenie Cirkvi a rozbiť vašu jednotu, v ktorej je sila. Ide o to, zahnať vieru do súkromia a mať voľné pole na nový, moderný spôsob vymývania mozgov. Nedajte si zatemniť zdravý rozum a svedomie. Nedajte sa zahnať do mediálnych katakomb. Verejnoprávne prostriedky musia slúžiť aj vám, veriacim, vy tiež na ne platíte! Vy nie ste obchodná firma, ktorá si musí platiť za reklamu! Nestaňte sa znovu „umlčanou Cirkvou“. Pomáhajte si navzájom ako to robila Panna Mária, ktorá sa ihneď ponáhľala na pomoc Alžbete.

Držte si svoju vieru! Nebojte sa ju žiť a ukázať aj na verejnosti. Viera je sila ducha, prináša kultúru života a nie smrti! Viera je celistvý svetonázor. Dnes si obživme túto vieru a naberme odvahu do konkrétneho života. Tu pri tejto Eucharistii, keď je s nami Ježiš Kristus, živý, vzkriesený, i keď skrytý. A je tu s nami aj jeho Matka, naša Patrónka. Ona nech chráni naše Slovensko v tejto nebezpečnej chvíli a pomôže nám odvážne konať.

V septembri bude Ústavný súd Slovenskej republiky prejednávať zákon o interrupcii. Naša Ústava ihneď na začiatku oddielu o základných ľudských právach a slobodách v 15. článku pekne tvrdí: „Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením“. My dnes prosíme Boha, aby osvietil ústavných sudcov, aby rešpektovali a vysvetľovali túto ochranu v duchu preambuly celej Ústavy, ktorá sa odvoláva na „cyrilometodské duchovné dedičstvo“. Zdravý ľudský rozum len potvrdzuje to, čo učí Katechizmus katolíckej Cirkvi: „Ľudský život treba absolútne rešpektovať a chrániť už od chvíle počatia“. Príklad Márie a Alžbety nás k tomu len povzbudzuje.

Jozef kardinál Tomko, spracoval M. Magda

Človek sa obyčajne pozerá späť



Človek sa obyčajne pozerá späť

a spomína na výnimočných učiteľov,

obzvlášť však spomína s vďakou na tých,

ktorí nás naučili cítiť …

V školských osnovách sa uvádza veľa vecí,

ktoré by sa dieťa malo naučiť.

Pre každú rastlinu, ako aj pre detskú dušu

je najdôležitejšie,

aby mala dostatok tepla.

Carl Jung

Opäť škola


Rána po prázdninách sú omnoho živšie ako rána v letných mesiacoch. Školopovinné deti si po dňoch oddychu a pohody zvykajú na pravidelné chodenie do školy. Vidíme dievčatá a chlapcov ako v rannom čase kráčajú za vedomosťami a poznaním.


Je chodenie do školy len čerpanie nových vedomostí? Má škola dať našim deťom len vzdelanie? Zaiste nie. Bolo by to zastavenie sa na polceste, ak by vzdelanie nekráčalo spolu s výchovou. Ak na to zabudneme, čo vyrastie z našich žiakov a študentov? Chodiace encyklopédie či perfektne fungujúce počítače?


Človek okrem toho, že má rozum, má i srdce. Na to nesmie nikto z nás zabudnúť. Vedomosti samé o sebe nespasia. Sú menej ako výchova. Ktosi povedal: „Laboratóriá a knižnice, haly, kolonády, chodby s klenbami a učené prednášky – to všetko nebude nič platné, ak bude chýbať múdre, dobrotivé srdce a vnímavé oko.“


To chcem priať a vyprosovať na začiatku nového školského roka našim učiteľom, vychovávateľom, aby vždy mali na pamäti tento základný rozmer – vzdelanie má kráčať spolu s výchovou a nikdy sa nemá od nej vzdialiť.


Dávajme preto našim žiakom, študentom dobrý príklad, aby každý z nás bol pre nich vzorom hodným nasledovania. Nech aj v nás samých vidia, že škola a učitelia, ktorí nás učili, nám odovzdali nielen poznanie, ale aj dobrú výchovu.


A na záver slová učiteľa, ktoré odzneli na stužkovej slávnosti: „Nie každý môže vyniknúť na poli vedy, umenia alebo poznania. Ale každý môže mať veľké milujúce srdce …“ Toto nech je povzbudením v tieto prvé dni školského roka pre našich študentov i pre nás samých.

Oliver Székely, duchovný otec