Putovanie …


Pred niekoľkými dňami sme sa vrátili z jedenásťdennej púte z posvätných miest La Salette, Lurdy, Santiago de Compostela, Fatima a Montserrat. Bol to čas milostí, čas putovania, čas modlitby, čas z neba daný. Na púti si človek uvedomí niekoľko vecí. Ponúkam ich na zamyslenie.

• Kto sa rozhodol putovať, zanecháva svojich blízkych, vzdáva sa všetkých istôt, aj napriek tomu, že je poistený. Čo alebo kto je mojou istotou v živote?

• Na cestu sa berú len tie najpotrebnejšie, nevyhnutné veci. Koľko vecí mám doma a vôbec ich nepoužívam? Len ich mám.

• Na púti sme odkázaní na ľudí okolo seba a tých, ktorých stretneme. Ďakujem Bohu za ľudí, ktorých mám dennodenne pri sebe a majú ma radi?

• Cesta unavuje, pútnik je veľakrát nevyspatý, spí kdekoľvek. Uvedomujem si, že mnoho ľudí nemá strechu nad hlavou a ja každý deň spím vo svojej teplej posteli?

• Veľakrát na púti je potrebné podeliť sa, pomôcť druhému, byť trpezlivý so sebou a s druhými. Viem sa podeliť, som trpezlivý vo svojom okolí s najbližšími a aj so sebou samým?

• Počas putovania hrozí aj nebezpečenstvo, nešťastie, pútnici sa nemusia vrátiť domov. Ďakujem Bohu za každý jeden deň, ktorý mi dáva a ktorý som pekne prežil?

• Putovaním vidíme nové miesta, krásny svet. Nezovšednela mi krása, ktorá ma obklopuje, ktorá je jedinečná? Obdivujem svet okolo seba?

• Krásne na putovaní je to, že sa o niekoľko dní, ak Boh dá, vrátite domov k svojim blízkym. Tešíš sa z práce domov? Tešia sa na teba alebo sa ťa boja?

Ďakujeme Ti, Bože, za tvoju ochranu a sprevádzanie na púti po posvätných miestach, na ktorých si človek uvedomí, že celý život je cesta, ktorá má cieľ a tým si TY.

duchovný otec, Mgr. Oliver Székely

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.