Trampoty v manželstve

Čo musia mať manželia?

– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,

– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,

– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,

– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,

– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.

Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.


V liste Hebrejom čítam: „Keďže teda máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa svojho vyznania. Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu. Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase.“ (Hebr 4, 14-6). Platí toto milosrdenstvo nášho Pána Ježiša aj pre tých, ktorí stroskotali so svojím celoživotným projektom manželskej vernosti a rozviedli sa? Platí toto milosrdenstvo pre cirkev a jej zákony a platí to aj pre nás, opravdivých kresťanov? Aké je naše milosrdenstvo k týmto nešťastne postihnutým, aká je naša ochota kresťanskej pomoci?

Aké máme možnosti pomôcť tým, ktorí zostali sami?


Azda každý z nás má medzi svojimi známymi niekoho postihnutého rozvodom.
Mnohí z nich sa cítia poznamenaní ako verejní hriešnici, ostýchajú sa ísť medzi ľudí, do kostola. Je tu však skúsenosť, že ľudia sa často ľahkovážne berú, ale zriedkavejšie sa ľahkovážne rozvádzajú. Niekedy je rozhodnutie pre rozvod veľmi statočný čin. Veď človek tým dáva verejnosti najavo, že urobil veľkú životnú chybu, že stroskotal. Vydáva sa napospas odsúdeniam verejnosti tých, ktorí sa radi kochajú v ľudskom trápení.

Je potrebné, aby sa našiel niekto, kto im podá pomocnú priateľskú ruku.
A kto iný, ako my kresťania, im môžeme povedať! Boh od človeka nežiada nič, čo je nemožné. Čo sa teda ukázalo ako ľudsky nemožné, nie je hriešne. Je to len zlé a boľavé. Treba ich pozvať do kostola, pozvať do rodinného spoločenstva. Povedať im pri stretnutí: „Poďte so mnou, zastavím sa po vás.“ V malom spoločenstve, ale aj vo farskom budú mať ochranu pred osamelosťou. Nedeľná bohoslužba a kázeň im pomôže celú tragédiu psychicky spracovať, uvedomiť si svoje vlastné chyby a spoluvinu, ľutovať ich a hľadať nápravu škôd. Tiež povahovo dozrieť s pomocou skúseného duchovného vodou, spovedníka. Keď rozvedení túto pomoc nenájdu, zvyčajne zatrpknú na celý život v nedôverčivom samotárstve alebo sa strmhlav vrhnú do nového neuváženého dobrodružstva. Starozákonné Božie meno je Jahve. To znamená „Ja som ten, ktorý tu je pre vás.“ Kto žije bez partnera, ten má čerpať svoju silu z tohto Božieho prísľubu, zviditeľneného farským a rodinným spoločenstvom a tiež z dobrých priateľov, ktorí sa vedia obetovať, poslúžiť.

Dá sa pomôcť aj tým, ktorí sa znova oženili?

Nových manželstiev po rozvode stále pribúda, a to aj medzi katolíkmi. Pre kresťana katolíka je cirkevný sobáš zásadne nerozlučiteľný. Ale každá zásada, každé pravidlo má svoje výnimky. Každý zákon má vykonávacie nariadenie, ako sa má v rozličných situáciách uplatňovať. Ale všetky okolnosti a všetky životné situácie nie je možné zahrnúť do žiadneho ľudského zákona. Kde ide o oblasti svedomia, veci vnútorné nepatria sudcovi. Súd nad vnútornými pohnútkami je potrebné ponechať Bohu. Rozvedení a znova zosobášení potrebujú pomoc a nie pohŕdavé odmietanie veriacich. Vďaka sviatosti krstu zostávajú kresťanmi aj naďalej. Je potrebné priateľsky ich pozývať a pomáhať im, aby sa, ako len môžu, podieľali na živote farského spoločenstva. Je potrebné venovať pozornosť aj ich deťom a zapájať ich do spoločenstiev detí a mládeže.

Pápež Ján Pavol II. v encyklike „Familiaris consortio“ žiada dôkladné rozoznávanie a rozlišovanie rôznych situácií a za určitých podmienok im otvára aj prístup ku sviatostiam. Veď Bohu záleží na tom, aby sa každý život vydaril! Viedenský biskup Krätzel povedal: „Objektívne je situácia znova zosobášených neriešiteľná, ale subjektívne je v mnohých prípadoch celkom na mieste pripustenie ku sviatostiam. Nedá sa predsa považovať za sviatostné také spolužitie manželov, ktoré by pre obidvoch, aj pre deti bolo peklom. A ako to môže povedať kňaz ľuďom v tejto situácii? „Ja vám sviatosť manželstva udeliť nemôžem, ale vy môžete spolu sväto žiť.“

Teda, nie je lepšie neženiť sa?

A čo povedať o tých, ktorí žijú spolu len tak – na hromádke, bez občianskeho a cirkevného sobáša, v konkubináte? Je stále viac takých, ktorí žijú ako druh a družka. Tí mladí často zo strachu, pretože poznajú hrôzy z rozvodov svojich rodičov či priateľov. Iní preto, že nedozreli ku schopnosti záväzne sa pre niečo rozhodnúť. Starší tak zostávajú preto, aby neprišli o vdovský dôchodok. A sú aj takí, ktorí manželstvo ako inštitúciu vôbec neuznávajú. Mnohí sa boja hrôz rozvodu, keby stroskotali. Niektorí sú však k tomuto vedení detinským postojom, chcú počas spolužitia uchmatnúť pre seba čo najviac, ale ako protihodnotu nechcú dať nič. Nechcú sa viazať, ani stratiť slobodu. V pozadí takéhoto konania je nedostatok zrelosti, dospelosti, najmä strach a neschopnosť záväzne sa rozhodnúť. A tak trápia seba aj obidve rodiny. Aká je pomoc?

Mnohí slušní ľudia sa od takých partnerov inštinktívne odvracajú a vyhýbajú sa im. Ale práve títo nerozhodní pomoc veľmi potrebujú. Trebárs od mladých priateľov, ktorí obdobím známosti prešli lepšie a pripravili sa na manželstvo. Na nich sa môžu presvedčiť, ako v istote manželstva vzniká domov pre manželov a bezpečné hniezdo pre deti. Ako práve kresťanská viera ponúka účinné riešenie rôznych zmätkov. Ako poskytuje ochranu a oporu v zlých chvíľach pevné sviatostné puto. Že manželstvo „na skúšku“ je ako bývanie v byte, na ktorý nemáš dekrét.

Doteraz nikto nevynašiel lepšiu formu spolužitia ako je manželstvo. Je len potrebné od mladosti vychovávať sa ku schopnosti žiť v páre. Je len potrebné počas dostatočne dlhej známosti vzájomný vzťah pestovať a dobre sa naň pripraviť. A tým, ktorí pri pokuse o založenie domova stroskotali, je potrebné pomáhať zo všetkých síl.
Ako kresťania ich nesmieme prehliadnuť.

MUDr. Vaščák Blažej, Široké

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Trampoty v manželstve

Čo musia mať manželia?

– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,

– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,

– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,

– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,

– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.

Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.


Pýtali sa Pána Ježiša, či sa muž môže rozviesť so svojou ženou. Ježiš odpovedal: „Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje.“ Pán Ježiš hovorí na rozvody NIE. Ale pri svadobnej hostine sedia vedľa seba obidve svokry a roz-právajú sa o tom, čo tých mladých čaká a či to všetko dokážu zvládnuť. A mamička nevesty vyhlási: „Čože, keď im to nepôjde, tak sa rozvedú! Však sú ešte mladí a berú sa iba prvýkrát.“ Veľmi zaujímavé riešenie, však?

Pán Ježiš hovorí na rozvody NIE, ale napr. v Čechách sa ročne rozvádza okolo 15 000 manželstiev. Ročne stráca jedného z rodičov okolo 20 000 detí. Toľko detí prežíva každý rok s rodičmi hrôzy rozvodových a porozvodových situácií. Pretože manželstvo môže (občiansky) zrušiť sudca, ale rodičovstvo nemôže zrušiť nikto – deti sa s rodičmi nerozvádzajú a ony za to nemôžu.

Prečo je toľko rozvodov?

1) Pretože každá druhá svadba je uponáhľaná, po príliš krátkej známosti. Berú si zidealizovanú predstavu, ktorú majú jeden o druhom a nie skutočnú osobu. Až keď začnú poznávať skutočnosť, cítia sa podvedení a utekajú od seba. Nemali dostatok času na opravdivé spoznanie pováh a jednania.

2) Pretože každá tretia nevesta je tehotná a berú sa, lebo musia. Herec Miloš Kopecký napísal: „Je mi ľúto každého chlapca, ktorý pomocou alkoholu dostane dievča do postele hneď prvý večer. Nie je to nijaký silák. Je to veľký úbožiak, ktorý za to veľa zakúsi a ťažko oľutuje.“

3) Pretože každá štvrtá nevesta má vyššie vzdelanie ako pán ženích. Dievčatá sú snaživé, chlapci sú leniví v učení a po svadbe si hoja hrubosťou svoj pocit menejcennosti: „Tak vidíš! Moja mama s osemročenkou knedle zvládla, pretože bola múdra. A ty to s doktorátom nie a nie zvládnuť a to preto, že si hlúpa.“ A v inej situácii počuť lenivého chlapčeka, teraz už manžela: „Ty si myslíš, že keď máš doktorát, máš aj právo stále ma poúčať? Ale ja som dospelý a budem, si robiť, čo chcem!“ Vzdelaním nesúrodé manželstvá sú harmonické len výnimočne. To musia byť obaja inteligentní, zrelí, charakterní a tiež dobre v rodine vychovaní a pokorní.

4) Pretože sa tak často berú ešte zamilovaní. Keď odumiera zamilovanosť a mení sa na náladovosť, umiera aj manželstvo. Vravia si: „Bol to omyl.“

5) Pretože sa tak často berú len telesne dospelí, ale nie duševne a najmä duchovne. Svojou povahou sú ešte len deti. Deti zlostiace sa, zlostné, detinsky nestále, sebecké, zaťaté, žiarlivé a hádavé. Ktosi si nad detinskými sobášmi povzdychol: „Aké sú tie deti krásne, dokonalé a jedinečné pri prvom bozku. Aké sú úbohé, keď s revom utekajú pod ochranné krídla svojich mamičiek a aké sú hnusné pri rozvodovom konaní.“

Musí to tak byť medzi ľuďmi? Alebo sa radšej pýtajme takto: Je rozvod vždy zlým riešením? Štatistici hovoria, že 3/4 všetkých žiadostí o rozvod podávajú ženy. Najčastejší dôvod: partner nevyhovuje ich nárokom a nechce sa polepšiť. To je väčšinou zlé riešenie. Najčastejší dôvod, prečo sa rozvádzajú muži: nechali sa uloviť príčinlivou slečnou. To je tiež zlé riešenie. Prečo ženy podávajú žiadosť o rozvod častejšie ako muži, naznačuje známa anekdota: Dievčatá si v ZOO prezerajú pštrosa. Zriadenec vysvetľuje: „Pštros je veľmi hlúpy vták, veľmi zle vidí, ale predsa má jednu dobrú vlastnosť – všetko strávi.“ „To by bol manžel,“ povzdychli si devy.

Keď sa k hlúposti pridá aj rozmaznanosť a zhýčkanosť z domova, mladej panej pri prvej ťažkosti nepríde na um nič iné ako rozvod. Keď pohádaným mladým manželom nikto dosť radikálne nevysvetlí, že rozvod je až posledným, krajným riešením a nie prvým, po ktorom sa má siahnuť, keď sa vyskytnú nejaké ťažkosti, tak sa rozvedú. A rýchlo hľadajú útechu v inom zväzku. Lenže kto nezvládol prvé manželstvo, ten spravidla nezvláde ani druhé!!!

Aj muži, ktorí veľmi často utekajú od večne mrzutej a studenej manželky do náručia očarujúcej dievčiny, veľmi skoro zistia, že to bola len operetná kulisa, len kulisa raja. Zistia, že aj v novom manželstve pripadá na jeden sviatočný deň šesť dní všedných a že to bol iba krok z blata do kaluže. V jednej ankete odpovedala polovica rozvedených, že keby bolo možné vrátiť sa späť, rozvod by viac nevolili, ale hľadali by celkom inú cestu k náprave.

Sú aj iné cesty na riešenie rozhádaných manželstiev? Sú, ale tí dvaja ich zvyčajne sami nedokážu nájsť. Treba sa, pokiaľ možno, zavčasu obrátiť na skúseného kňaza lebo iného odborníka, ktorý tomu rozumie a vie poradiť. V čom je tá obtiažnosť, naznačuje bájka: Na stráni žila rodina ježkov. V lete im bolo hej, ale v zime mrzli. Susedia zajace im poradili, aby sa stlačili k sebe, že sa vzájomne ohrejú. Ale u ježkov to bol problém. Čím sa viac k sebe tlačili, tým sa viac pichali a to bolelo, rozbehli sa od seba. Keďže im bola zima, tak sa zase pomaly tlačili k sebe a robili to tak dlho, kým našli tú pravú blízkosť, keď sa nepichali a už sa navzájom hriali.

A tu je pekný recept na vychladnuté manželstvo. Niekedy je treba na čas oddeliť sa, vzdialiť sa. A potom postupne hľadať potrebnú dištanciu a prístupnú blízkosť. Je rozvod niekedy aj správnym riešením? Na túto otázku nie je iná odpoveď – rozvod nikdy nie je správnym riešením! Ale aj keď je to riešenie zlé, aj tak je niekedy nevyhnutné. Pán Ježiš povedal, že Mojžiš dovolil rozvod pre tvrdosť ľudského srdca a že medzi jeho učeníkmi to tak nemá byť. Aj dnešný cirkevný zákonník pozná určité situácie, za ktorých je možné rozviesť manželstvo uzavreté občiansky alebo aj cirkevne. Málo sa však hovorí o práve na rozluku – tam, kde manželský vzťah je mŕtvy a namiesto lásky panuje nenávisť tam, kde sa spolužitie stalo stálym súžením a mučením, tam kde neurotický či depresívny partner denne ohrozuje normálny rast a vývoj detí tam, kde sa vyčerpali všetky možnosti liečenia a návratu k živému vzťahu.

Robme všetko preto to, aby sa mladí ľudia od detstva vychovávali pre manželstvo, aby vo svojom domove videli dobrý príklad pekného manželského života a aby sa dobre na manželstvo pripravili aj počas snúbeneckej prípravy.

MUDr. Vaščák Blažej, Široké

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.