Boh sa stal synom


Nepochopiteľné sa stalo vtelením, strach sa zmenil v láskavosť, nekomunikovateľnosť v objatie. Vzdialené sa stalo blízkym, Boh sa stal synom. Chápete, aký prevrat sa stal?

Po prvý raz mohla jedna žena povedať celkom pravdivo: „Boh môj, syn môj.“

Teraz sa už nebojím. Ak je Boh to dieťa tam v jaskyni na slame, tak ma Boh už neľaká.

A ak i ja môžem spolu s Máriou šepkať: „Boh môj, syn môj“, do môjho domu vstúpil raj a priniesol mi skutočne pokoj. Môžem sa obávať svojho otca, najmä, keď ho ešte nepoznám, ale svojho syna nie. Syna, ktorého beriem do náručia, ktorého si pritískam na telo, prahnúc po ňom, syna, ktorý žiada práve odo mňa ochranu a teplo, nie. Nebojím sa. Už sa viac nebojím. Pokoj, ktorý je neprítomnosťou strachu, je teraz so mnou. Jediné úsilie, ktoré mi zostáva, je veriť. A veriť, to je ako plodiť. Vo viere pokračujeme v rozmnožovaní Ježiša ako syna. Mária, verím, tak ako ty, že to dieťa je Boh a je tvojím synom a ja ho zvelebujem. Zvelebujem jeho prítomnosť v puzdre, ktoré nosím pod kabátom, v eucharistii, kde je ukrytý pod spôsobom chleba, krehkejším ako telo.

Počujem ťa, Mária, že občas opakuješ ako v Betleheme: „Boh môj, syn môj.“

Carlo Carretto, sprac. L. Galdunová, Víťaz

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *