Konsekrácia kostola v Širokom


To boli prvé slová, ktoré sme všetci chceli vysloviť. Naozaj s veľkou radosťou sme očakávali tento deň. 14. október 2007 sa navždy zapíše nielen v novej farskej kronike, ale hlavne v srdciach nás všetkých veriacich, ktorí sme túžobne čakali, kedy bude náš kostol slávnostne konsekrovaný, teda posvätený.

Celá slávnosť sa začala večeradlom so sv. ružencom. Po ňom nastalo 15-minútové ticho. Boli to minúty rozjímania, ďakovania, prosieb, ale aj obdivovania veľkolepého diela. Príchodom otca arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča sa sv. omša začala. Otec arcibiskup vo svojom príhovore povedal, že „nielen náš kostol je Božím chrámom, ale citoval apoštola Pavla: „ Každý človek je chrám Boží, ale beda, kto zničí tento chrám …“. Tým chcel povedať, že dnes je vo svete veľa nástrah, lákadiel, všelijakých lacných ponúk, ktorých účelom je zviditeľniť sa, ukázať sa – v nahote, v rôznych pochybných vzťahoch, zúčastniť sa „reality šou“ a tak pošliapať ľudské telo a dušu.

Tak nastala očakávaná chvíľa pomazania oltára olejom – krizmou, na ktorom si budeme vo sv. omši stále pripomínať nekonečnú lásku Pána Ježiša, keď zomrel za nás na kríži. Zapálením sviec a pripomenutím, že Kristus je Svetlom sveta, zaznela našim novým chrámom pieseň: „ … lebo Pán je živý, …, žije v nás.“ Pán Ježiš skutočne žije v nás, v našich srdciach, len Ho musíme pustiť do vnútra svojej duše.

Mnohým z nás bolo mäkko pri srdci, keď otec arcibiskup prvýkrát premenil na našom novom obetnom oltári chlieb na Ježišovo Telo a víno na Ježišovu Krv: „Hľa, Baránok Boží“. Potom sa ujal slova náš duchovný otec Miroslav Kyšeľa. V krátkosti a s patričnou hrdosťou vysvetlil symboliku oltára znázorňujúceho Kalváriu – vrch, na ktorom bol ukrižovaný Kristus, spútaný reťazou našich hriechov a zároveň vykúpenia z otroctva hriechu v podobe prasknutých skál na oltári a prúdom Božích milostí, ktoré sa každému z nás dostávajú. Podrobnejšie vysvetlenie jednotlivých symbolík nášho kostola by malo byť vydané v brožúrke.

Z vďačnosti, ale aj radosti sme otcovi arcibiskupovi Tkáčovi darovali do skla vyrytý náš nový konsekrovaný kostol. Na oplátku sme od neho dostali nový Rímsky misál a hneď sa podpísal aj do novej farskej kroniky. Aby bolo všetko ako má byť, ešte jeden podpis otca arcibiskupa bol dôležitý a to v konsekračnej listine. Tú podpísal aj náš duchovný otec a farská rada. Chceme vysloviť veľkú vďaku nášmu duchovnému otcovi za to, že to s nami vydržal, že jeho úsilie nebolo márne. Jeho meno sa navždy bude spájať s rekonštrukciou nášho kostola. Pozdravom Sv. Otcovi Benediktovi XVI. sa naša slávnosť skončila.

Potom boli všetci pozvaní do kultúrneho domu na agapé. Stoly boli plné jedla, aj ľudí bolo neúrekom. Toto milé stretnutie ešte viac všetkých zblížilo. Z každej strany bolo počuť: „Tak ako sa ti kostol páči?“, „Čo povieš na to nádherné námestie?“

Je pravda, že máme radosť. Nie je to pýcha! Je to taká zdravá hrdosť, že sme aj my, Širočania, dokázali postaviť veľkolepé dielo. A preto s veľkou pokorou vyslovujeme úprimné ďakujem všetkým ľuďom, ktorí prispeli či pomohli akýmkoľvek spôsobom pri oprave kostola. Zároveň Vás všetkých radi privítame v našom kostole. Buďte vítaní!

Slávka K., Široké

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *