Pohľad na očistec (II. časť)

(pokračovanie z minulého čísla)


Po modlitbe ma anjel priviedol k videniu Predsiene neba, ktorá je vrcholom očistca. Javila sa mi ako akýsi priestor s veľmi bledým, nevýslovné silným a hlbokým ohňom, ponorený do svetla, ktoré naň dopadá z neba. Videl som tam tisíce a tisíce duší zabratých do modlitby, pokojných a pohrúžených do lásky a do neslýchaného utrpenia. Aj moja duša sa ocitla v tomto ohni, ktorý ju stravoval a akoby prúdil do mojich žíl. Celé telo ma pálilo, ale mojej duše sa zároveň zmocnil sladký pokoj a ja som sa ticho modlil. Nemožno presne povedať, čo je Predsieň. Je to utrpenie lásky, číra muka lásky, nesmierny jasot spojený s najtrýznivejším utrpením. Duše priťahuje nevýslovnou silou Láska, ktorá sa ich zmocňuje, ťahá ich, preniká ich. Božia láska ich strháva, spútava, a predsa sa ešte nemôžu s ňou spojiť. V tom je tá číra muka lásky. V Predsieni nejestvuje iný trest ako tento, ale aký je ťažký! Láska sa im oddáva a oni nemôžu ešte naplno reagovať. Láska dáva všetko, ale duše to nemôžu prevziať. Láska ich spaľuje, chcú byť už konečne s ňou, no sväté duše nevedia, kedy to bude. Nemajú nijakú predstavu o trvaní toho, čo znášajú. Trpia z lásky a milujú v utrpení. Ako sa to dá vysvetliť? Chcel by som nájsť ohnivé slová, ale ľudský jazyk je bezmocný.

Videl som, že tieto duše v predsieni poznajú potreby putujúcej Cirkvi a že prosia Boha za naše úmysly. Môj anjel mi povedal: „Pozeral si na Predsieň neba. Duše tam putujú k nebeskému Jeruzalemu. Zostávajú tam dlhšie alebo kratšie, ale nikdy nie tak dlho ako vo Veľkom či v Strednom očistci. Treba sa veľa modliť za tieto sväté duše, a najmä obetovať vaše prijímania za ne. To mocne pomáha ich vyslobodeniu.“

Na sviatok svätého Pascala Baylona, svätca eucharistie, Pán ukázal môjmu vnútornému zraku úžasné obrazy. Znovu som videl záplavu duší, ktoré vchádzali do očistca a ako tisíce duší vystupovali z očistca ako žiarivé hviezdy a vchádzali do rajskej slávy, sprevádzané svetlom … Ale videl som aj peklo. Nemožno si predstaviť, aké veľké množstvo duší tam hynie! A hoci nás musí potešiť istota, že viac ľudí je vyvolených ako zatratených, nemali by sme zabúdať, že peklo jestvuje a že mnoho duší zahynie. Keby to ľudia vedeli, zásadne by zmenili svoj život.

Zjavil sa mi môj anjel strážca a povedal mi niekoľko vecí, ktoré mali prorocký charakter: „Ľudí na zemi čaká veľmi ťažké obdobie, pretože sa páchajú zločinné útoky priamo proti životu. Boh je pripravený trestať ľudstvo primerane jeho strašným zločinom. Čaká vás Božia spravodlivosť!“ Na to mi ukázal záplavu duší, ktoré vystupovali k akémusi veľkému jasu. Pochopil som, že to boli státisíce detí zabitých úmyselne v lone ich matiek …Tieto malé neviniatka neprídu do neba, ale do predpeklia – to je nebo bez slávy, bez videnia Boha alebo peklo bez utrpenia, neviem ako to vysvetliť. Prichádzajú tam aj malé deti, čo zomreli bez krstu. Je to forma radosti, ktorá však nie je nebeskou blaženosťou. Myslím, že na konci vekov bude predpeklie zaradené do neba, ale neviem ako.

Na sviatok Obetovania Panny Márie, keď som sa modlil pred svätostánkom, som zrazu pred sebou zbadal úchvatný obraz: Ježiša na kríži s prúdmi krvi, ktoré sa rinuli z jeho svätých rán, najmä z jeho zraneného Srdca.
Všetka táto predrahá krv sa vlievala do bolestného a nepoškvrneného Srdca Panny Márie ako jediná mohutná rieka. Nepoškvrnená Panna stála pod krížom a vystierala ruky k nebu. A videl som, že ani jedna kvapka tejto predrahej krvi sa nestratila. Z toho materinského srdca sa rozlievala v dvoch širokých prúdoch: jeden sa vylieval na zem na celé ľudstvo a druhý tíško padal ako hojný dážď na očistec. Tento pohľad vo mne vzbudil neopísateľnú radosť a môj svätý anjel mi povedal: „Panna Mária oroduje.“ Potom som videl, ako Panna Mária kráčala po celom svete a zbierala naše modlitby a obety. Potom predstúpila pred trón Božej Trojice a ukázala svoje srdce, plné toho, čo nazbierala na zemi. Ježiš to prijal a do Máriinho Srdca vlial krv a vodu prýštiace z jeho Božského Srdca. Mária hneď odišla do očistca a voda a krv padali ako blahodárny dážď, z čoho duše získali nesmierne úľavy. So srdcom naplneným vďačnosťou a modlitbami trpiacich duší v očistci sa zase vrátila k Ježišovi, On ich prijal a vymenil za krv a vodu. Panna Mária sa vrátila na zem do putujúcej Cirkvi a vyliala na nás krv a vodu. Je to ako obchod medzi nebom, očistcom a zemou. Tento obraz mi spôsobil nevýslovnú radosť.

Celý deň som videl celé zástupy duší, ktoré prechádzali predo mnou a prosili o našu modlitbu. Večer mi môj anjel strážca vážne povedal: „Prichádzajú k vám ako žobráčky lásky, úpenlivo prosiace o modlitbu.“ Večer, keď som skončil modlitbu, veľké množstvo duší prichádzalo ku mne s nárekom. To ma presvedčilo, ako ich zanedbávame, aké sú zabudnuté, opustené.

Sotva prejde 1. november, už na ne zabúdame alebo sa modlíme za ne len príležitostne. Uvedomme si, modlitbami a obetami môžeme veľmi zmierniť utrpenie týchto duší, aj skrátiť dobu ich očisťovania. Zvlášť sv. omša má neoceniteľnú hodnotu, ak sa obetuje na ich úmysel. Preto nezabúdajme na duše v očistci, lebo raz každý jeden z nás bude musieť prejsť procesom očisťovania.

spracovala Mária H.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *