Znovuobjavená Eucharistia (II. časť)


Pred oltárom sa objavili tiene ľudí v šedých farbách s pozdvihnutými rukami. Mária povedala: To sú blahoslavené duše v očistci, ktoré čakajú na vaše modlitby, aby sa naplnilo ich očistenie. Neprestávajte sa za nich modliť. Oni sa modlia za vás, ale nemôžu sa modliť za seba. Modlite sa, aby mohli byť s Bohom a tešili sa večne z jeho prítomnosti. Mária dodala: Vidíš, že som celý čas tu. Ľudia ma hľadajú na miestach, kde som sa zjavila. To je dobré pre milosti, ktoré tam dostanú. Ale počas žiadneho zjavenia, na žiadnom inom mieste nie som viac prítomná ako na svätej omši. Tu ma vždy nájdeš – pri oltári, kde sa slávi Eucharistia. Pri svätostánku zotrvávam s anjelmi, pretože vždy zotrvávam pri Ježišovi(…). Pomysli si, že sú ľudia, ktorí sú v tomto okamihu roztržití a bavia sa. S ľútosťou musím povedať, že sú ľudia, ktorí stoja so založenými rukami, akoby Pán bol niekto, kto je im rovný. Povedz všetkým ľuďom, že človek nikdy nie je viac človekom, ako keď padá pred Bohom na kolená.

Celebrant vyslovil slová premenenia. Aj keď bol človekom normálneho vzrastu, náhle začal rásť a naplnil sa nadprirodzeným svetlom, ktoré dostávalo zvláštnu silu okolo jeho tváre. Preto som nemohla vidieť jeho rysy. Keď pozdvihol Hostiu, mal na rukách znaky, ktoré žiarili svetlom. Bol to Ježiš! Hostia začala rásť a stala sa veľkou. Bola na nej tvár Ježiša, ktorý sa pozeral na svoj ľud. Chcela som skloniť hlavu, ale Mária mi povedala: Nepozeraj sa dolu. Zahľaď sa na neho a opakuj slová z Fatimy: „Pane, verím, klaniam sa Ti, dúfam v Teba a milujem Ťa. Prosím Ťa o odpustenie za tých, ktorí neveria a neklaňajú sa Ti, nedúfajú v Teba a nemilujú Ťa. Povedz mu, ako ho miluješ a klaňaj sa Kráľovi kráľov. Zdalo sa mi, akoby som bola jedinou osobou, na ktorú sa pozerá z veľkej Hostie, ale porozumela som, že sa s tak bezmedznou láskou pozerá na každú osobu. Keď celebrant položil Hostiu na oltár, vrátil sa opäť do normálnych rozmerov. Keď vyslovoval slová premenenia vína, uvidela som Ježiša ukrižovaného: mohla som pozerať na jeho tvár, zranené ramená a rozdrásané telo. Na pravej strane hrude mal ranu, z ktorej vytekala krv a niečo ako voda, ale bolo to niečo žiariace. Vyzeralo to ako lúče svetla, ktoré smerovali k veriacim. Matka Božia mi povedala: Pán nie je spútaný ani časom, ani priestorom. V okamihu premenenia je celé spoločenstvo pri kríži na Kalvárii vo chvíli ukrižovania.

Keď sme sa mali modliť Otčenáš, prihovoril sa ku mne Ježiš prvýkrát: Počkaj, chcem, aby si sa modlila z najhlbšieho vnútra, z akého vôbec môžeš volať. Pripomeň si osoby, ktoré ťa v živote najviac zranili a spôsobili ti najväčšiu krivdu, aby si ich mohla objať a povedať im: V mene Ježiša Krista vám odpúšťam a prajem vám pokoj. V mene Ježiša Krista prosím, aby ste mi odpustili a priali pokoj. Ak tá osoba si zaslúži pokoj, dostane ho. Keď sa pre neho nedokáže otvoriť, vráti sa do tvojho srdca. Ale nechci, aby obdŕžala alebo ponúkala pokoj, keď nie je schopná odpustiť a zakúsiť najskôr pokoj vo svojom srdci. Mysli na to, čo robíš. KEĎ MÔŽEŠ ODPUSTIŤ, ALE NEDOKÁŽEŠ ZABUDNÚŤ, KLADIEŠ PREKÁŽKY BOŽIEMU MILOSRDENSTVU. Hovoríš: „Odpúšťam len tak, ako som schopná odpúšťať, nič viac.“

Nadišiel okamih svätého prijímania. Keď arcibiskup prijal sväté prijímanie, Matka Božia mi povedala: Opakuj za mnou: „Pane, požehnaj kňazov, očisti ich, miluj ich, staraj sa o nich, pomáhaj im svojou láskou.“ Ľudia začali vychádzať z lavíc a pristupovať k svätému prijímaniu. Pán mi povedal: Počkaj chvíľu, chcem, aby si niečo uvidela. Vnútorný impulz obrátil moju pozornosť k jednej osobe, ktorá sa pred svätou omšou spovedala. Keď kňaz položil svätú Hostiu na jej jazyk, túto osobu zachvátilo svetlo, ktoré postupne zaplavilo celú jej postavu. Pán povedal: Hľa, ako sa radujem, keď objímam dušu, ktorá prichádza s čistým srdcom, aby ma prijala. Ježišov hlas bol hlasom šťastnej osoby. Keď som išla prijať sväté prijímanie, povedal mi: Posledná večera bola okamihom najväčšej blízkosti so mnou. V tej hodine som ustanovil niečo, čo by v ľudských očiach mohlo byť pokladané za najväčší omyl: stal som sa väzňom lásky, keď som ustanovil Eucharistiu. Chcel som zostať s vami až do konca sveta, pretože moja láska nemohla zniesť, aby ste boli siroty, vy, ktorých milujem viac než vlastný život.

Keď som sa vrátila na miesto, Pán mi povedal: Počúvaj! O chvíľu som počula modlitbu ženy predo mnou, ktorá práve prijala sväté prijímanie. Ježiš povedal smutným hlasom: Počula si jej modlitbu? Ani raz nepovedala, že ma miluje. Ani raz mi nepoďakovala za dar, ktorý som jej dal, keď som tak ponížil svoje božstvo, aby som ju pritiahol k sebe. Ani raz nepovedala: “Ďakujem Ti, Pane!“ Bola to len samá litánia prosieb. A to robia skoro všetci, ktorí ma prijímajú. Z lásky som umrel a vstal z mŕtvych. Z lásky čakám na každého z vás, z lásky s vami zostávam.(…) Ale vy si neuvedomujete, že potrebujem vašu lásku. V tejto pre dušu tak vznešenej chvíli som žobrákom lásky. Keď celebrant mal dať požehnanie, Matka Božia mi povedala: Dávaj pozor, robíš akési divné znamenie namiesto kríža. Pamätaj, že toto požehnanie môže byť posledným, ktoré dostávaš z kňazských rúk. Keď vyjdeš z kostola, nevieš, či budeš mať ešte príležitosť obdŕžať požehnanie od iného kňaza. Tieto posvätené ruky udeľujú požehnanie v mene Najsvätejšej Trojice. Rob preto znamenie kríža s úctou, akoby to malo byť posledné v tvojom živote.

Ježiš ma prosil, aby som s ním po svätej omši niekoľko minút zostala. Neponáhľaj sa, keď sa svätá omša skončí. Zostaň na chvíľu v mojej spoločnosti, raduj sa z nej a dopraj mi, aby som sa mohol radovať z tvojej spoločnosti. Opýtala som sa ho: „Ako dlho ostávaš s nami po svätom prijímaní?“ Odpovedal mi: Tak dlho, ako ty chces zostať so mnou. Ak budeš ku mne hovoriť celý deň, ak sa budeš na mňa obracať pri plnení svojich povinností, budem ťa počúvať. Ja som vždy s tebou, to len ty ma opustíš. Vychádzaš po omši von a myslíš si, že povinnosť skončila. Nemyslíš na to, že by som chcel zdieľať tvoj rodinný život aspoň v deň Pána(…) Viem všetko, čítam najskrytejšie tajomstvá ľudských sŕdc a úmyslov. Ale radujem sa, keď so mnou hovoríš o svojom živote, keď mi dovoľuješ, aby som sa ho zúčastnil ako člen rodiny alebo ako najbližší priateľ. Koľko milostí človek stráca, že mi nedopraje miesto vo svojom živote! Ježiš mi povedal: Mali by ste v čnostiach prevyšovať anjelov a archanjelov, pretože oni nemajú to potešenie prijímať ma ako pokrm. Oni majú len kvapky milosti a vy máte celý oceán.

Inokedy mi Ježiš povedal s bolesťou, že ľudia sa s ním stretávajú len zo zvyku. Táto rutina spôsobuje, že niektorí sú celkom ľahostajní a vlažní, že nemajú Ježišovi čo povedať. Povedal mi, že je i veľa posvätených osôb, ktoré stratili svoje nadšenie byť zamilovaný do svojho Pána a chápu svoje poslanie ako zamestnanie. Hovoril tiež o ľuďoch, ktorí ho prijímajú celkom bez ovocia každý deň. Trávia niekoľko hodín v modlitbách, ale v ich živote sa neuskutočňuje žiadna premena.

Dary, ktoré prijímame v Eucharistii, by mali prinášať ovocie obrátenia, rast v čnostiach a v skutkoch milosrdenstva.

Mgr. Mária Bačová, Turcovce

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.