Pozdrav z misie

CENTRE SOCIAL ST. ANTOINE
P. JOZEF HUMENANSKY, RCJ
PERES ROGATIONISTES
B.P. 15
NYANZA
RWANDA – AFRIQUE



Milý Števo a vážení misijní zanietenci na našom drahom Slovensku!

Píšem Vám tento list aj v mene nášho predstaveného pátra Erosa i domorodého Habimana, s ktorým vytvárame spoločenstvo otcov rogazionistov, pôsobiacich v tomto „meste,“ lepšie povedané na tomto území, ktoré bývalo v minulosti sídlom starorwandskej monarchie.

Je tomu presne dvadsať rokov, čo naši misijní predchodcovia z Talianska otvorili tento „detský domov – sirotinec“ v prospech mnohých opustených detí, ktorých rodičia sa stali obeťami nejakého konfliktu či krviprelievania. Vskutku, tuná v tejto krajine „tisícov vŕškov a pahorkatín“ od roku 1959, teda od roku zrušenia monarchie a najmä od roku 1962, teda dátumu prehlásenia nezávislosti: etnické nedorozumenia, boje, trenice, skrátka vojna, nikdy neprestali. Táto situácia potom vyústila v hrôzostrašné udalosti roku 1994, keď masakre, ktoré boli na dennom programe sa premenili na zločin genocídy. Ako tomu bolo vždy počas vojen, najväčšími obeťami boli a sú stále nevinné deti a mládež, a práve preto aj my rogacionisti, verní odkazu nášho svätého zakladateľa patra Hanibala Mária Di Francia, rozhodli sme sa robiť niečo v prospech týchto „zabudnutých obetí“.

Okrem vojen a iných do neba volajúcich nespravodlivostí, ktoré neustále pretrvávajú, no sú starostlivo kamuflované a maskované, ďalším nebezpečným neduhom, proti ktorému musíme bojovať sú choroby a epidémie. Najznepokojúcejšou je AIDS, ktorá sa napriek všetkým snahám a opatreniam nebezpečne šíri a ničí národ. Veľa detí sa rodí poznačených touto imunodefekciou, častokrát po smrti ich rodičov, v mnohých prípadoch „len slobodnej matky“, ktorá sa živila prostitúciou, tieto „neviniatka“ sú do slova a do písmena vyhodené ako „nechutné odpadky na smetisko pomalého zomierania“. Obyvatelia tejto krajiny v srdci afrického kontinentu okrem ďalších hrozných chorôb ako malária, tuberkulóza, cholera, meningitída, trpia chronickým hladomorm. Krajina patrí medzi najchudobnejšie z najchudobnejších v celosvetovom merítku… Teda v týchto podmienkach sa nachádzame; dennodenne sa pokúšame urobiť aspoň niečo dobré a užitočné v prospech tých, čo vám i nám dôverujú a čo nás i vás tak veľmi potrebujú.

Naša činnosť teda spočíva v rôznych projektoch – snahách zmierniť utrpenie tých najzraniteľnejších: okrem sirotinca a materskej školy máme dve asociácie – jednu v prospech detí chorých na AIDS a druhú v prospech dospelých. Spolu sa jedná o viac ako tristo osôb, ktoré sú doprevádzaní v nesení ich „preťažkého kríža“. Ďalší projekt je v prospech mládeže, ktorá je neschopná platiť si štúdiá na základnej, strednej a zriedkavo aj na vysokej škole. Aj táto dobrosrdečná činnosť je vykonávaná v prospech viac ako tristo študentov. Posledná snaha, samozrejme tiež veľmi preveľmi dôležitá, je výchova nových generácií rehoľných a misijných kňazov. Práve v našom centre máme malú skupinku adeptov na kňazstvo z Rwandy i zo susedného Konga (ex – Zaire).

Ako vidíte, naša činnosť je rôznorodá, zodpovedná, ale aj finančne náročná, preto klopeme na vaše štedré srdcia prosiac o pomoc tým, ktorí to potrebujú, za ktorých sa naozaj musíme cítiť všetci aspoň trošku zodpovední.

Tuná sa zastavím v opise nášho „dobročinného diela“, ostatné nechám na vás dúfajúc, že nám napomôžete v jeho pokračovaní a raste. Momentálne sa snažíme vybudovať nejaké školské triedy, aby čo najviac detí mohlo byť alfabetizovaných. Tento krok je fundamentálny a zaručujúci ten základný rozvoj a progres.

Projekt na zásobovanie pitnou alebo lepšie aspoň čistou vodou je tiež strategického, či vlastne životného významu. Tieto všetky snahy vyžadujú investíciu, nech to bude aj pre vás „investícia srdca“ akoby adresovaná Darcovi všetkých darov, ktorý nezabudne odmeniť ani len „pohár osviežujúcej vody“, jeho odplata je vždy stonásobná.

Naše deti, všetci zverenci vás z celého srdca pozdravujú a sľubujú príhovor v ich modlitbách, v konaní dobrých skutkov i v drobných sebazapreniach. Nech vás vždy a všade sprevádza ochrana a príhovor našej starostlivej Matky, Sedembolestnej Panny Márie.

Tento list píšem práve na druhú veľkonočnú nedeľu, nedeľu Božieho milosrdenstva. Učme sa v tejto škole lásky byť dobrými, láskavými, solidárnymi, starostlivými o osud iných…, lebo len tak raz na konci časov aj my nájdeme pri Božskom Srdci Spasiteľa prameň života bez konca a svätosti.

Na záver vám želám hojnosť milostí, radosti, pokoja a aj dobrých nápadov preto, aby ste urobili vašu existenciu ešte viac zmysluplnou a tvorivou.

S úctou vás zdraví a žehná
páter Jozef Humeňanský, RCJ
30. marec 2008, Nyanza

páter Jozef Humeňanský, Nyanza

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.