Trampoty v manželstve

Čo musia mať manželia?

– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,

– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,

– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,

– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,

– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.

Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.



Učenie cirkvi o sexe v manželstve je radostnou zvesťou. Je radostnou zvesťou, lebo je pravdou o láske a pravá láska je naplnením človeka. Učenie cirkvi o sexe a manželstve je však aj výzvou. Pretože pravda o láske je vždy výzvou.

Keď hľadáme pravý význam sexuality, dotýkame sa podstaty nášho bytia ako muža a ženy. Ak chceme objaviť pravdu o svojej sexualite, sme vyzývaní čeliť skutočnosti svojho človečenstva – dobru a zlu. To nás zákonite vedie ku krížu. Pretože Kristus nám ukázal zmysel života tým, že nám ukázal pravdu o láske. „Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás“ (Jn 15,12).

Tieto Ježišove slová zhŕňajú zmysel ľudského života a sexuality. Sexuálna mravnosť je vo svojej podstate vyjadrením Božej lásky našimi telami, preto mohol pápež Ján Pavol II. povedať: „Keď“ žijeme podľa pravdy našej sexuality, napĺňame skutočný zmysel svojho bytia a jestvovania.“ Aj opak je pravdou. Keď nežijeme podľa pravdy našej sexuality, úplne nám uniká zmysel nášho bytia a existencie. Prichádzame o pravú radosť a šťastie. Polemiky o sexuálnej morálke sú v podstate polemikami o najhlbšom zmysle života. Cirkev vždy hlásala, že Kristus neprišiel na svet iba preto, aby nám ukázal zmysel života, ale prišiel aj preto, aby nám dal milosť prekonať strach, zranenia, sebectvo a hriech, aby sme mohli žiť život v plnosti. Skutočná láska existuje. Tento prísľub nám ponúka Cirkev vo svojom učení o sexe a manželstve. Toto je radostná zvesť, je to úžasná zvesť! Preto je tak veľmi potrebné, aby sme jasne pochopili Božie zjavenie o podstate ľudskej sexuality. V Božom pláne je sex omnoho úžasnejší, ako by sa mohlo človeku prisniť. Je to neuveriteľné.

Povolanie k „snubnej láske“ zjavenej skrze našu sexualitu je základným prvkom ľudskej existencie vo svete. Je výsostne dôležitá. Ak nepochopíme pravdu a zmysel svojej sexuality, nepochopíme kresťanstvo. Láska Boha k jeho ľudu je v celom Starom zákone opisovaná ako láska ženícha a nevesty. V Novom zákone sa Kristus vteľuje do tejto lásky. Prichádza ako Nebeský ženích, aby sa naveky spojil so svojou Nevestou – s nami. Môžeme teda povedať, že od večnosti bolo Božím plánom „oženiť sa“ s nami (Oz 2,19) a preto vryl Jeho obraz priamo do našej podstaty muža a ženy. Boh stvoril človeka na svoj obraz a podobu, konkrétne „ako muža a ženu“ (Gn 1,27). Sme obrazom Boha tým, že sa dopĺňame pohlaviami. Ako muž a žena zviditeľňujeme Božie tajomstvo. Čo je neviditeľným Božím tajomstvom? Sv. Ján to vystihol: „Boh je láska“ (1Jn 4,8). Tento verš v nás evokuje Božiu lásku k nám.

Ešte predtým, ako Boh miloval nás, bol Láskou sám v sebe vo vzťahu troch osôb Trojice. Boh je sám v sebe životodarným spoločenstvom osôb. Otec sa od večnosti dáva v láske Synovi. A Syn, večne prijímajúci dar Otca, sa dáva naspäť Otcovi. Láska medzi nimi je taká skutočná, taká hlboká, že je ďalšou večnou osobou – Duchom Svätým. Sme povolaní milovať ako miluje Boh v životodarnom spoločenstve osôb. A robíme to špecificky ako muž a žena. Muž bol vo svojej podstate stvorený, aby sa dával žene. Žena bola vo svojej podstate stvorená, aby tento dar muža prijímala, a to do seba a seba dávala opätovne mužovi. A láska medzi nimi je taká skutočná, taká hlboká, že ak Boh chce, môže z nej vzniknúť ďalšia ľudská bytosť.

Pohlavný styk má byť účasťou na samotnom Božom živote a láske. Pohlavný styk zjavuje (zviditeľňuje) niečo z neviditeľného tajomstva Boha. Boh je čistý duch, v ktorom niet miesta pre rozdielnosť pohlaví. Milovať a byť milovaný láskou, akou miluje Boh, je najhlbšou túžbou ľudského srdca. Boh ju do neho vložil, keď nás stvoril na svoj obraz, nič iné nás neuspokojí a nič iné nás nenaplní! Toto stelesňujeme ako muž a žena!

Sex je taký nádherný, taký úžasný, taký skvelý, že má vyjadrovať Božiu slobodnú, bezhraničnú, vernú a plodnú lásku. Takú lásku môžeme iným slovom nazvať – manželstvo. Áno, sex má byť vyjadrením manželských sľubov. V ňom sa slová manželských sľubov stávajú telom. Preto sa pohlavný styk nazýva „manželské objatie“. Nevesta a ženích sľubujú pri oltári, že sa dávajú jeden druhému slobodne, bezhranične, verne a plodne až do smrti – sľubujú si vernosť, nerozlučiteľnosť a otvorenosť pre deti. V tú noc potom v manželstve uskutočňujú svoj sľub. Svojimi telami vyjadrujú to, čo vyjadrili pri oltári hlavou a srdcom. To znamená, že sľub završujú, napĺňajú, zdokonaľujú, spečaťujú, obnovujú. Manželia nie sú len obrazom Božej lásky v rámci Trojice, ale zobrazujú aj lásku medzi Bohom a celým ľudstvom.

Manželstvo kresťanov je mocou ich krstu aj sviatosťou. To znamená, že je živým znakom, ktorý skutočne vyjadruje jednotu Krista a Cirkvi a má na nej účasť. Týmto znakom sú manželské sľuby, ktoré manželia žijú v celom svojom manželskom živote, zvlášť v manželskom spojení „v jedno telo“! Citujúc sv. Pavla: „Preto muž zanechá otca a matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele.“ Toto tajomstvo je veľké. Kristus zanechal svojho Otca v nebi. Zanechal dom svojej Matky na zemi, aby svoje telo vydal svojej Neveste, aby sme sa s Ním mohli stať „jedno telo“.
Kde sa stávame „jedným telom“ s Kristom? Najkonkrétnejšie v Eucharistii. Znovu môžeme použiť sexuálnu lásku ako analógiu Božej lásky. Eucharistia je analogicky sviatostným zavŕšením tajomného manželstva Krista a Cirkvi. Manželstvo naplnené a zavŕšené intímnym spojením nás pripravuje na pochopenie Kristovej lásky. Sv. Pavol nepreháňal, keď povedal, že to je „veľké tajomstvo“. Mohol dať Boh našej sexualite ešte väčší význam? Mohol ju stvoriť ešte krajšiu a nádhernejšiu?

Boh nám dal sexuálnu túžbu, aby bola silou, ktorá nám umožní milovať tak, ako miluje On, aby sme mohli mať účasť na Božom živote a naplniť zmysel svojho bytia a existencie. Boh vdýchol svoju lásku do človeka. Človek je bytosť povolaná žiť TO vzťahu lásky S Bohom. Človek prijal lásku od Boha a je povolaný deliť sa o Božiu lásku s inými.

MUDr. Vaščák Blažej, Široké

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *