Môžem byť prameňom požehnania pre druhých…(časť I.)

V knihách sa píše, že starí mnísi často žehnali predmetom, ak sa im nepozdávali. Ak takýto predmet bol sídlom temných síl, v okamihu sa rozletel na kusy. Naozaj existujú predmety, ktoré sú nabité negatívnou silou. A existujú aj slová, ktoré prinášajú prekliatie. Našťastie existujú silnejšie slová a rituál, ktorý dokáže tieto zlé sily potlačiť – je to rituál žehnania…


Doteraz si všetci mysleli, že žehnanie je vyhradené len kňazom. Žehnanie však nie je viazané na duchovnú službu, žehnať môže každý človek nielen iných, ale aj zvolávať Božie požehnanie na seba. Hlavne v protestantských cirkvách zažíva požehnanie svoju renesanciu. Žehnanie je viac, než len modlitba, je to gesto, ktoré možno vnímať zmyslami, ktoré má hlbší význam. Túžba človeka byť požehnaný je túžbou po živote v Božej blízkosti a pod jeho ochranou.

.sme prameňom požehnania

Sme stvorení na obraz Boží, toto je najhlbšie jadro našej bytosti – to, čo je v nás sväté. V každom z nás je niečo sväté, nad čím ostatní nemajú moc. To, čo je sväté, je vyňaté z moci sveta a môže uzdravovať. Aj anjeli hovoria o nás, že je v nás niečo sväté, celistvé, neporušené, zdravé a nenakazené hriechom. V okamihu, kedy sa dostaneme do kontaktu s tým (čo je v nás sväté), začneme blahodarne pôsobiť na ľudí okolo nás. Poslaním človeka je pomáhať druhým k spáse a byť pre nich nástrojom, cez ktorý prídu k uzdraveniu a dospejú k celistvosti.

Skrze Krista spoznávame svoju pravú podstatu. Kristus je v nás a v nás spája všetko v jedno, teda to, čo často vnímame ako rozdelené: našu silu i slabosť, krehkosť i nesmrteľnosť, temné i svetlé stránky. Najhlbšie požehnanie, akým nás obdaril Boh, je prítomnosť Krista v nás samých. Je v nás ako nádej slávy. Je nádejou, že raz dorastieme do podoby, ku ktorej nás určil Boh, do podoby, kedy sa v nás zjaví Božia sláva.

Skrze Krista, teda skrze vykúpenie a odpustenie hriechov, sme dostali dar veľkého požehnania. Cez vykúpenie nás Boh oslobodzuje od síl, ktoré by nám chceli uškodiť. Už nás nemusia ťažiť výčitky svedomia. Tam, kde sme v Kristovi požehnaní, sa už hriech nepočíta. Požehnanie je silnejšie než prekliatie, ktoré navyše často na seba privolávame, keď sa trápime pocitom vlastných vín a tým oslabujeme svoju vitalitu.

Ak chceme byť požehnaní, musíme konať v súlade s prirodzenosťou. Každý z nás je pre druhých požehnaním. Boh to od nás očakáva. Nemusíme kvôli tomu podávať nadľudské výkony. Stačí, ak budeme tým, kým sme vo svojej podstate. Sme pre druhých požehnaním práve takí, akí sme vo svojej jedinečnosti. Musíme sa prestať podceňovať, Boh nás vyvolil k tomu, aby sme boli prameňom požehnania pre iných.

.sme milovaní

Požehnanie má v sebe vždy niečo spojené s vyvolením. Keď niekomu žehnám, prežíva, že je Bohom vyvolený. Byť vyvolený a požehnaný znamená byť v Božej blízkosti. A keďže si nás Boh vyvolil a požehnáva nás, môžeme prežívať skutočnosť, že Boh túži po našej blízkosti a že nás prijíma bez podmienok.

Byť vyvolený však znamená aj určité očakávania, ktoré má Boh k človeku. Je to očakávanie, že sa zriekneme svojej minulosti, zanecháme falošné istoty a odovzdáme sa do Božích rúk, vďaka čomu sa dostaneme pod jeho ochranu. Byť požehnaný teda znamená dôverovať Bohu a kráčať životom s vedomím, že Boh nás chráni pred nebezpečenstvom. Boh dáva človeku prísľub: „Budeš požehnaním“ a je to ten najkrajší prísľub, ktorý môže človek dostať. Človek je teda požehnaný a môže byť prameňom požehnania pre druhých.

Spoločnosť potrebuje ľudí, ktorí sú prameňom požehnania. Títo ľudia majú blahodarný vplyv na druhých a dávajú nádej. Ešte stále neviete, čo je to byť požehnaný? Keď sa človek zamiluje, získava skúsenosť, že jeho milý/á sa pre neho stáva požehnaním. Zamilovaný človek doslova rozkvitá. V blízkosti milého/milej sa učí prijímať seba samého. Začína v ňom rásť nové sebavedomie. Temnota sa rozjasňuje a beznádej začína miznúť. Do života sa vracia fantázia a tvorivosť. Človek objavuje v sebe nový prameň sily…

Byť požehnaný znamená prijímať Božiu lásku, ktorá premieňa človeka a robí ho prameňom lásky (požehnania) pre ostatných.

.sme požehnaní

Požehnanie je Božím prísľubom, že život človeka je pod Božou ochranou a že máme podiel na tvoriacej Božej sile, ktorá sa prejavuje a prináša plody v nás ľuďoch. Každý potrebuje istotu, že jeho život prináša plody a že svojím životom zanecháva nezameniteľnú stopu. Človek vytvára niečo, čo ho presahuje a čo pretrváva. A tak pristupujem ku svojej práci s vedomím, že som požehnaný a ak vstupujem s týmto presvedčením do stretnutí s druhými, potom moja práca, ale aj stretnutia s ľuďmi sú požehnané a prebúdzajú k životu.

Často si myslíme, že Božie požehnanie prichádza len vtedy, keď sme úspešní, keď sa nám darí, no požehnanie sa nám dostáva vtedy a predovšetkým vtedy, keď sme v koncoch, keď zakúšame vlastnú bezmocnosť a sebectvo. Ak dokážeme povedať áno tomu, akí sme, môže sa naša slabosť a nedokonalosť premeniť v prameň požehnania. Boh nežehná dokonalému, ale nedokonalému, nežehná neporušenému, ale zlomenému.

Žehnať znamená chváliť Boha za to, čo nám dal a za okamihy, kedy zasiahol do nášho života. On je zdrojom všetkého požehnania. K požehnaniu patrí chvála toho, ktorý je našim Stvoriteľom, Vykupiteľom a Spasiteľom. Byť požehnaný znamená, že vo mne začína rásť niečo nové. Byť požehnaný znamená, že Boh dal vo mne vyklíčiť niečomu novému, že ma privádza do kontaktu s pôvodným a neskresleným obrazom, ktorý si o mne urobil. Boh cez požehnanie dáva ľuďom spoznať, že patria Božiemu kráľovstvu, že sú v uzdravujúcej a chrániacej Božej blízkosti.

Od tých, ktorí žehnajú druhým, aby boli vnútorné čistí. Aby naozaj boli nástrojom v Božích rukách.

spracoval Tomáš Hupka

Štatistika 2008



Prijali sviatosť krstu

Vanesa Balogová, nar. 26.2.2004 (Dolina);
Oskar Tulej, nar. 22.4.2005 (Richnava);
Gizela Balogová, nar. 23.2.2006 (Dolina);
Izabela Pokutová, nar. 16.5.2006 (Dolina);
Sergej Horváth, nar. 4.11.2007 (Dolina);
Peter a Pavol Lackovci, nar. 30.12.2007 (Dolina);
Alexandra Bartošová, nar. 15.1.2008 (Víťaz);
Adela Magdová, nar. 17.1. (Víťaz);
Tamara Stašíková, nar. 23.1. (Víťaz);
Júda Tadeáš Jenča, nar. 1.2. (Víťaz);
Bernadeta Balogová, nar. 4.2. (Ovčie);
Patrik Grejták, nar. 11.3. (Víťaz);
Claudia Nováková, nar. 17.3. (Víťaz);
Dominik Kostelník, nar. 26.3. (Víťaz);
Lucia Pokutová, nar. 3.4. (Dolina);
Gabriel Gregor Kuruc, nar. 8.4. (Víťaz);
Samuel Štofila, nar. 23.4. (Víťaz);
Juraj Jurčišin, nar. 24.5. (Víťaz);
Dávid Juhás, nar. 29.4. (Víťaz);
Tadeáš Uličný, nar. 30.4. (Víťaz);
Vanesa Kováčová, nar. 9.5. (Víťaz);
Šimon Magda, nar. 22.5. (Víťaz);
Daniela Galeštoková, nar. 6.6. (Víťaz);
Žofia Mária Bednárová, nar. 18.7. (Lodž, Poľsko);
Finian Magda, nar. 4.8. (Víťaz);
Melany Ilčiková, nar. 4.8. (Víťaz);
Katarína Ondrejčáková, nar. 7.8. (Ovčie);
Janka Kišková, nar. 8.8. (Víťaz);
Martin Gonda, nar. 8.8. (Víťaz);
Paula Ondriová, nar. 3.9. (Víťaz);
Ľuboš Lacko, nar. 4.9. (Dolina);
Daniela Lacková, nar. 4.9. (Dolina);
Samuel Tulej, nar. 10.9. (Richnava);
Zdenka Novotná, nar. 17.9. (Víťaz);
Jana Baranová, nar. 26.9. (Ovčie);
Miroslav Čuchran, nar. 3.10. (Ovčie);
Jana Kollárová, nar. 7.10. (Ovčie);
Lucia Bednáriková, nar. 15.10. (Ovčie);
Bernadeta Pacovská, nar. 16.11. (Víťaz)


Prijali Sviatosť manželstva

19.4. Jozef MAGDA (Ovčie) & Antónia LEJÁROVÁ (Ovčie);
24.5. Peter BARAN (Košice) & Mária OLEJÁROVÁ (Ovčie);
7.6. Miroslav ČUCHRAN (Široké) & Anna BARANOVÁ (Ovčie);
14.6. Peter STAŠÍK (Víťaz) & Terézia ULIČNÁ (Víťaz);
21.6. Ján ŠTEFAŇÁK (Krompachy) & Lucia TOMKOVÁ (Ovčie);
5.7. Tomáš ČARNOGURSKÝ (Karviná, Česko) & Martina JENČOVÁ (Víťaz);
12.7. Peter KANDRÁČ (Prešov) & Bibiana GREJTÁKOVÁ (Víťaz);
26.7. Daniel ČANECKÝ (Kadaň, Česko) & Beáta BALOGOVÁ (Ovčie);
16.8. Stanislav TOMAŠOV (Krompachy) & Dominika HUDÁKOVÁ (Ovčie);
16.8. Marek FRANC (Víťaz) & Monika JENČOVÁ (Víťaz);
30.8. František MARTINKA (Prešov) & Mária KOVÁČOVÁ (Víťaz);
13.9. Radoslav DERĎÁK (Revúčka) & Milena ISKROVÁ (Víťaz);
27.9. Martin MALIK (Ražňany) & Anna KRÁĽOVÁ (Ovčie);
11.10. Ján OLEJNÍK (Poprad) & Mária BALOGOVÁ (Ovčie);
15.11. Dušan BARTOŇ (Žďár nad Sázavou, Česko) & Anna NOVOTNÁ (Víťaz)


Predišli nás do večnosti

1.1. Jozef Balucha 85 r. (Víťaz);
14.1. Cyril Baloga 81 r. (Víťaz);
6.3. Jozef Ungvarský 60 r. (Víťaz);
20.4. Bartolomej Čech 91 r. (Víťaz);
29.5. Ján Pendrák 44 r. (Víťaz);
7.6. Ľubomír Ľutter 20 r. (Víťaz);
11. Valentín Šimčík 70 r. (Ovčie);
3.7. Alžbeta Ungvarská rod. Čechová 75 r. (Víťaz);
8.7. Ján Haľko 68 r. (Víťaz);
20.7. Anna Stašíková rod. Gregová 89 r. (Víťaz);
28.8. Ján Grega 50 r. (Víťaz);
5.9. Peter Ondria 23 r. (Víťaz);
24.9. Rudolf Uličný 72 r. (Víťaz);
30.9. Jozef Hudák 73 r. (Ovčie);
9.10. Mária Magdová rod. Bednáriková 84 r. (Ovčie);
28.11. Cyril Novotný 83 r. (Víťaz);
9.12. Helena Balogová rod. Čigarská 77 r. (Ovčie)

-rkfú-

Ahoj deti!

Dúfam, že vaše Vianoce boli nádherné, moje také boli. Bola som na vianočnej spovedi a udobrila som sa s niekým, s kým som sa hnevala. Páčila sa mi vianočná výzdoba miest, obcí a kostolíkov. Dostala som veľa vianočných sms-iek a prianí. Navštívila som cintorín a spomenula som si na tých, ktorí nás predišli do večnosti. Štedrá večera bola mňamková, na stole nám svietilo betlehemské svetlo, aj svetielka na vianočnom stromčeku krásne svietili a od Ježiška som dostala všetko, čo som chcela. Zúčastnila som sa najkratšej, ale najkrajšej polnočnej svätej omše. Navštívili ma ľudia, ktorí ma majú veľmi radi. Neskôr napadal aj sneh a bola som zguľovaná až za krk. No najdôležitejšie zo všetkého je fakt, že

Kristus sa narodil a príde opäť!

V novom roku 2009 máme dve voľby. Tak ako brat márnotratného syna. Bol nahnevaný, lebo zaujal postoj „prečo nie ja?“ Bol synom, ktorý zostal doma, vďačný za všetko, čo mu otec dal? Môžeme upriamiť pozornosť na to, čo všetko nemáme alebo na to, čo máme. Zvlášť po Vianociach sa môžeme sústrediť na to, čo sme nemohli kúpiť, čo sme nedostali alebo na to, čo už máme.

A tak si v tomto roku prajem, aby sme mali otvorené oči a boli vďační za všetko a všetkých, ktorých okolo seba máme. Nepotrebujeme sa pozerať na iných a zaujať postoj „prečo nie ja?“ Prečo som ja nedostala domček pre bábiky a peknú Barbie? Prečo som ja nedostal originálnu stavebnicu Lego, ale len túto lacnejšiu napodobeninu?

Zvoľme si možnosť zamerať sa na veľké množstvo milostí, ktoré už máme.a ďakujme za ne.

Úloha 2: Pospájaj body od 1 do 42 obrázok vymaľuj.

stranu pripravila: Mgr. S. Kolářová

Stalo sa v roku 2008


6. 1. – posviacka domov vo Víťaze

19. 1. – zimný farský deň strávený v Levočskej doline

24. 1. – celodenná poklona pred naším Spasiteľom

25. – 26. 1. – do farnosti zavítal tím (kňaz a tri rehoľné sestry), ktorí majú na starosti pastoráciu povolaní v našej arcidiecéze; rozprávali o duchovnom povolaní, strávili sme s nimi príjemne celý deň

15. 2. – spoločenstvo Kruciáta s vdp. Jozefom Heskem, farárom v Sedliciach, viedlo krížovú cestu a po sv. omši bola možnosť stretnutia

17. 2. – valentínska púť birmovancov do Krížovan, kde Koinónia Jána Krstiteľa zo Zlatej Idky pripravila, ako vždy, pútavý program

2. 3. – stretnutie s vedúcimi ruží našej farnosti v katechetickej miestnosti

29. 3. – púť mladých a birmovancov na Arcidiecézne stretnutie mladých do Humenného s heslom: „Ak prijmete Ducha Svätého, stanete sa mojimi svedkami“

19. 4. – putovanie do svätyne Božieho milosrdenstva v Krakove

20. 4. – 84 birmovancov prijalo z rúk biskupa Bernarda Bobera sviatosť dospelosti

4. 5. – odpustová slávnosť k úcte sv. Jozefa, robotníka; kazateľom bol farár-dekan v Sabinove Ladislav Cichý

10. 5. – 6. misijná púť detí na Mariánskej hore v Levoči

11. 5. – prvé sv. prijímanie v Ovčí – 5 detí

18. 5. – vo Víťaze 29 detí prijalo prvýkrát Pána Ježiša do svojho srdca

20. 5. – celodenná poklona v rámci ustavičnej poklony v Košickej arcidiecéze

22. 5. – procesia Božieho tela od kostola sv. Jozefa ku kostolu sv. Ondreja

30. 5. – odpustová slávnosť Božského Srdca v Krížovanoch

5. a 6. 7. – putovanie k Levočskej Panne Márii

26. – 27. 7. – odpustová slávnosť k sv. Anne v Kluknave

29. 6. – začal Jubilejný rok sv. Pavla, apoštola, mučeníka

15. 8. – sv. omša v Doline k Nanebovzatiu Panny Márie, kazateľ Miroslav Foriš, SVD

• zistili sme, že zvony v kaplnke ktosi ukradol

17. 8. – putovanie na Staré hory k našej nebeskej Matke

30. 8. – dokončená generálna oprava sakrestie

2. 9. – začiatok nového školského roka

• ukončená oprava vitráží

1. 9. – farský časopis Spektrum slávil 10. výročie existencie

8. 9. – odpustová slávnosť Narodenia Panny Márie v Doline, kazateľ vdp. Peter Čorba, farár v Krížovanoch

15. 9. – svätá omša v Doline k úcte Sedembolestnej Panny Márie

20. 9. – zúčastnili sme sa modlitby svätého ruženca za náš dekanát v rádiu Lumen v Košiciach

5. 10. – sv. omša v Doline; poľovníci prosili dobrotivého Boha, aby naďalej požehnával ich rodiny, ich námahu a celú prírodu.

• V ten deň sme otvorili srdcia a finančne sme pomohli veriacim z farnosti Koprivnica, filiálka Stuľany, k dostavbe ich nového kostola

6. 10. – zúčastnili sme sa na sv. omši v Širokom, kde sme si pripomenuli 40 rokov od posviacky fary

9. 10. – uskutočnilo sa prvé stretnutie mamičiek so svojimi ratolesťami v katechetickej miestnosti na fare; vzniklo materské centrum Mamulienka

18. 10. – vystúpili sme na Sľubicu, kde sme v lone prírody slúžili sv. omšu

19. 10. – navštívil nás prefekt kňazs. seminára v Košiciach Bartolomej Salanci spolu s dvoma bohoslovcami

1. 11. – pobožnosť za zosnulé duše na cintoríne

21.11. – začali sme čítať jednotlivé listy sv. Pavla, apoštola v rámci jeho Jubilejného roka

28. 11. – 8. a 16. výročie konsekrácie kostolov sv. Ondreja a sv. Jozefa vo Víťaze

29. 11. – 16. výročie posvätenia kostola sv. Barbory v Ovčí

30. 11. – na Vyšnom konci odpust k úcte sv. Ondreja, apoštola, mučeníka; sv. omšu slúžil výpomocný duchovný L. Franc

7. 12. – odpustovú sv. omšu k úcte sv. Barbory, patrónky kostola vo filiálnej obci v Ovčí slúžil vdp. ThLic. Juraj Riško, farár v Hanušovciach nad Topľou

14. 12. – 40 detí z Dobrej noviny sa stretlo s otcom arcibiskupom A. Tkáčom pri sv. omši na sídlisku Terasa v Košiciach

31. 12. – Te Deum – poďakovanie na konci roka 2008

-rkfú-

…Prichádza nový „život”,


Nech i tieto vianočné sviatky sú oslavou Všemohúceho Boha, ktorý prišiel na svet, aby sa nám dal poznať a odhalil našu pravú tvár, obraz, ktorý si vytvoril sám o nás. Nech nám tieto sviatky pripomenú, že každý z nás je tým živým slovom a poslaním pre tento svet, či už tomu veríme alebo nie. Nech Ježiš Kristus – Slovo Otca – upevní našu vieru a dá nám silu prinášať nadej tomuto svetu…

Želám Vám k týmto sviatkom vianočným veľa zdravia, pokoja, trpezlivosti, darov Ducha Svätého a múdrosti svedčiť o “SLOVE”, ktoré nosíte v sebe.
To Vám od srdca želá

p. Miroslav Foriš, Rusko, Saint Petersburg

Stalo sa:


– 25. 12. – opäť po roku sme spoločne oslávili Narodenie nášho Pána Ježiša Krista; pripojili sme sa svojím spevom k anjelskému spevu

– 31. 12. – sv. Silvester – poďakovali sme sa Pánu Bohu za všetky dobrodenia v minulom roku a taktiež prosili o požehnanie v novom roku

– 1. 1. 2009 – začali sme rok opäť s Božou Matkou, Bohorodičkou

– 6. 1. – spolu s kráľmi sme sa poklonili Božiemu Synovi a požehnali sme novostavby

– 11. 1. – Krstom Pána končíme vianočné obdobie

-re-

Trampoty v manželstve

Čo musia mať manželia?

– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,

– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,

– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,

– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,

– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.

Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.


Telo zjavuje osobu. Nie sme osoby v tele, ale sme telesné osoby. Každé telo vyjadruje dušu. Telo zviditeľňuje to, čo je neviditeľné. Preto platí, že to, čo robíme so svojím telom, robíme so sebou samým. To, čo robíme so svojím telom, zjavuje postoje nášho srdca. Práve to, čo robíme so svojím telom, môže určovať, či vyjadrujeme pravú lásku alebo iba lacný pokus o ňu. Z toho dôvodu nehovoríme iba o technických veciach – o zasúvaní častí tela na príslušné miesto. Hovoríme o manželke a manželovi, ktorí sa v celistvosti svojich duší a tiel navzájom milujú láskou, akou miluje Boh, v životodarnom spoločenstve osôb. Hovoríme o manželovi a manželke, ktorí vyjadrujú svoj manželský záväzok a stávajú sa samostatným znakom Kristovej jednoty s Cirkvou. Kedy prežívajú to sviatostné spoločenstvo? Iba pri akte, pri ktorom sa stávajú jedným telom. Aby sme boli konkrétni – iba pri oplodňujúcom zjednotení pohlavných orgánov, a to „ľudským spôsobom“, pri ktorom je možnosť nového života vždy ponechaná na Stvoriteľovi.

Keď správne chápeme nedeliteľnosť tela a duše – že telo vyjadruje osobu – chápeme, že toto zjednotenie pohlavných orgánov nie je iba zjednotením telesných častí. Ním sa dve osoby stávajú jednou v životodarnom spoločenstve a tým sa stávajú obrazom Boha. V bežnom človeku sa niečo proti tomuto učeniu búri. Búrilo sa to aj vo mne, keď som ešte o tom nič nevedel a zvlášť vtedy, keď som o ňom počul prvýkrát. Tiež som si pomyslel: „Čo je zlé na hľadaní orgazmu mimo pohlavného styku, keď sa to deje s mojou manželkou?“ Po hlbšom rozmýšľaní a skúmaní mi však prišla na um zaujímavá otázka: „Prečo chcem hľadať orgazmus mimo normálneho pohlavného styku s mojou manželkou?“ Zodpovedný a úprimný pohľad do môjho srdca mi prezradil, že je to preto, lebo hľadám potešenie z orgazmu bez rizika, že sa stanem otcom. Iný podstatnejší dôvod som jednoducho nenašiel a ani nemal.

Kristus nás učí, čo je opravdivá láska. Pravá láska znamená podriadenie sa vôli Otca. Znamená ochotu prijať celoživotnú zodpovednosť. Pravá láska so sebou nesie aj riziko. Pravá láska si vyžaduje od nás aj obetu, rôzne bolesti, strádania, inými slovami aj utrpenie. Keď o tom nevieme a keď si to ani nemyslíme, nestrávili sme ešte dostatok času hľadením na kríž. Tam nebeský Ženích odovzdáva svoje telo Neveste. Aj muži sú povolaní milovať svoje manželky tak, „ako Kristus miloval Cirkev“ (Ef 5,25).

Ako my reagujeme? Aká je naša typická reakcia? „Nie. Ja nechcem. Ja chcem rozkoš bez zodpovednosti, bez rizika, bez bolesti a bez utrpenia.“ Veľmi jasne teraz cítim, že som sa búril proti učeniu Cirkvi. Jeden biskup vysvetľoval, že v manželstve sú štyri prstene: jeden prsteň zásnubný, dva svadobné prstene a jeden prsteň utrpenia. „Práve toto puto medzi pravou láskou a utrpením je odmietané sexuálnym hriechom“ (páter Quay).

Čestný človek nemôže nevidieť pravdu tohto tvrdenia. Ak odmietame Kristov kríž, ak odmietame riziko milovať tak, ako miluje Kristus, aj tak nakoniec skončíme pri tom, čo sme odmietali – pri utrpení. Ale utrpenie, ktoré pochádza z odmietania kríža, neprináša nijaké ovocie, je prázdne a prináša iba zúfalstvo, kým utrpenie pochádzajúce z objatia kríža vedie k radosti zmŕtvychvstania, k radosti lásky a nového života. Manžel a manželka by mali urobiť všetko, čo je v ich sexuálnom živote možné, aby medzi sebou podporili skutočne osobnú a intímnu jednotu a neklesli na úroveň číreho uspokojovania inštinktov, ako to robia zvieratá.

Niekto hovoril, že slovo intimita (angl. intimacy) sa skladá zo slov into–me–see = vidieť do mňa. Ak sa muž a žena boja počas milovania pozrieť jeden druhému do očí, niečo nie je v poriadku. Mali by byť schopní hľadieť jeden druhému hlboko do očí práve v tom najzraniteľnejšom momente – a to v momente vyvrcholenia – a radovať sa v tajomstve toho, že sa navzájom poznajú tak veľmi intímne.

Každá osoba je nevyčerpateľným tajomstvom. Ak pristupujete k milovaniu s cieľom stále hlbšie poznávať toto tajomstvo svojho manžela/svojej manželky (tak ako Adam poznal svoju ženu Evu (Gn 4,1)), potom je poloha, v akej sa milujete, nepodstatná.


Modlitba



Ó, Bože, zmiluj sa! Odpusť mi, že sa búrim proti bolesti kríža.
Pomôž mi, aby som od Teba už viac neutekal/neutekala.
Pomôž mi prijímať riziko a zodpovednosť lásky.
Daruj mi milosť objať vo svojom živote Tvoj kríž.
Daruj mi milosť milovať svoju manželku/manžela tak, ako Ty miluješ svoju Cirkev.
Verím, že mi dáš silu v mojej slabosti. Amen.

MUDr. B. Vaščák, Široké

Duchovnosť a psychológia (časť IV.)

Hodnota ľudskej komunikácie je jasná. Veď komunikovať, priateliť sa, milovať a byt milovaný, zdieľať s druhým svoju skúsenosť, mať hlboký vzťah s druhým človekom patrí k základným ľudským potrebám. Život bez priateľov, bez komunikácie, narušené vzťahy – toto zasa negatívne vplýva na emocionálny i psychický stav človeka, ba môže viesť až k telesnému (somatickému) ochoreniu.


Ľudia sa jeden od druhého líšia množstvom času, ktoré venujú komunikácií. Potreba komunikovať totiž závisí aj od nervového systému a temperamentu človeka. Extroverti sú napr. takí ľudia, ktorí nevyhnutne potrebujú komunikovať. Extrovert sa dobre cíti v kruhu svojich priateľov, obľubuje byť medzi ľuďmi. Opakom je introvert: neveľmi potrebuje komunikovať a preto ho množstvo ľudí okolo skôr ubíja a unavuje. To, či je človek introvert alebo extrovert je dané biologicky – teda uvedenú skutočnosť v podstate nie je možné zmeniť. Ak by sme totiž introvertovi nanucovali životný štýl bohatý na komunikáciu, k ničomu dobrému by sme nedospeli. Bol by unavený, podráždený a možno by aj ochorel. Naopak, ak by bol extrovert dlho sám a nemal by možnosť komunikovať, upadol by do smútku, depresie. Teda, každý z nás má inú potrebu komunikácie. Ak žiadam partnera o viac možností komunikovať s ním, musím zvážiť, či sa moja požiadavka zhoduje s jeho temperamentom. Podobne aj v rôznych životných situáciách, napr. pri plánovaní dovolenky, výbere budúcej profesie… si musíme vzájomne rôznu potrebu komunikácie uvedomiť a počítať s ňou.

Niečo úplne iné však je, ak hovoríme o kvalitatívnom aspekte interakcie. Kvalita vzťahu totiž nezáleží od toho, či veľa alebo málo komunikujeme, ale či vzťah, postoj, ktorí ľudia voči sebe aktívne zaujímajú (t.j. interakcia) je správny alebo nie. “Nesprávny” v našom chápaní znamená: uzatvárať sa do seba, krivdiť a urážať jeden druhého, urážať sa, spôsobovať duševnú bolesť, raniť druhého, rozbíjať vzťahy, nedôverovať. Správne komunikovať sa však, našťastie, dá naučiť, teda sa o to môžeme a máme usilovať.

V podstate všetci ľudia hovoria, že si vážia vzťahy s inými ľuďmi, komunikáciu s nimi, ale pritom väčšina čaká, že urovnávať a rozvíjať vzájomný vzťah bude ten druhý. Asi mnohí z nás už počuli vo svojom živote vetu: „ Veď ty vieš, že ťa mám rád. Vieš, že som to tak nemyslel, neber to vážne…..” Týmito slovami však dotyčný prenáša zodpovednosť za svoje správanie na druhého a necíti potrebu usilovať sa, napr. kontrolovať svoje správanie, slová, výraz tváre, intenzitu hlasu, intonáciu. Často sa, nevedomky, správame podobne, Pritom však – prevziať zodpovednosť za svoju komunikáciu, učiť sa komunikovať, vytvárať si správne návyky komunikácie a využívať ich v praxi – je veľmi dôležité.

Ak sa hovorí o „učení sa“ správnej komunikácii, zväčša ľudia (zvlášť v kresťanských kruhoch) reagujú: „Ak sa budeme stále kontrolovať čo a ako hovoríme, potom naša komunikácia a dialóg nebude spontánny, prirodzený a úprimný.“


Ak sa niečo nové učíme, napríklad nejakú činnosť, musíme najprv prejsť fázou rastu, počas ktorej cielene kontrolujeme svoje správanie. Keď sa dieťa učí písať, veľa úsilia musí vložiť do kontroly správneho pohybu svojej ruky. Ak by tak nerobilo a dlhší čas, niečo by spontánne, ale, žiaľ, nečitateľne, napísalo. Ak si „novopočený“ vodič s čerstvým vodičským preukazom ihneď sadne za volant, má zvyčajne strach, šoféruje v istom napätí a z auta vychádza riadne spotený. Alebo, keď sa učíme cudzí jazyk: hneď nehovoríme plynule, ale premýšľame, vyberáme slová, aby sme sa vyjadrili správne. Nuž a táto kontrola neznamená, že spomínané činnosti nerobíme úprimne a prirodzene.

Formovanie návykov prakticky v hocijakej činnosti prebieha v štyroch fázach:

1. „Neviem, že neviem” – okolitý svet je mimoriadne bohatý a rôznorodý, je teda úplne prirodzené, že človek má ohraničené možnosti nadobudnúť všetky možné návyky, schopnosti a možnosti riešenia. Teda nemôže všetko vedieť a všetko poznať. Kto z vás, drahí čitatelia, napríklad vie, ako správne uvariť kurlumbaru? „Čo to je kurlumbara?” – opýtate sa ma. Nuž a už sme v prvej fáze osvojenia si nového kuchárskeho umenia. Dovtedy, pokiaľ ste si neprečítali moju otázku, ani ste si neuvedomovali, že neviete, ako sa varí kurlumbara. Ba viac, nemali ste ani potuchy, že vôbec niečo také jestvuje! Teda: nevedeli ste o tom, že neviete.

Čo sa týka komunikácie, mnohí ľudia ani nevedia, že niečo robia nesprávne, že ich slová I postoje hlboko rania srdce druhého človeka. Nevedia, že jestvuje odbor sociálna psychológia, ktorá sa zaoberá štúdiom komunikačných foriem. V tejto oblasti sa doposiaľ zozbieralo už mnoho informácií, sú vypracované rôzne techniky efektívnej komunikácie, vie sa, čo prekáža a zhoršuje interakciu – teda vzťah, postoj, ktorí ľudia voči sebe aktívne zaujímajú.

2. „Viem, že neviem” – napr.: viem, že neviem nemecky, taliansky a španielsky; viem, že neviem riadiť lietadlo a ponorku. Uvedomiť si svoje hranice znamená veľký pokrok v osobnom raste.

Hneď, ako človek pomenuje problém použijúc pritom slovo “JA”, je už pripravený zobrať na seba zodpovednosť za komunikáciu s druhými ľuďmi a niečo meniť v svojich postojoch. Pokúste sa uvidieť rozdiel medzi vyslovením: „Mňa nechápu…“ a “Nesformuloval som myšlienku dostatočne jasne…” V prvom prípade sa môžeme jedovať a zlostiť, dokonca sa aj pokúsiť donútiť človeka, aby nás pochopil, ale, žiaľ, neprídeme k ničomu pozitívnemu. Ak však povieme: “Ja som sa zle, nejasne vyjadril…”, znamená to, že sme pripravení vyjadriť sa presnejšie, zrozumiteľnejšie a tak prejsť k tretej fáze.

3. „Viem, že viem” – na tejto úrovni už vieme, čo robiť (využívajúc poznatky a vedomosti, ktoré sme načerpali vedome kontrolujúc svoje konanie). A ak sme pripravení osvojiť si postupne novú činnosť, či návyk, potom ho o nejaký čas budeme vykonávať automaticky a tak prejdeme k štvrtej fáze osvojenia si návyku.

4. „Konať automaticky” – Bez toho, aby sme o tom nejako extra rozmýšľali chodíme, píšeme, beháme atď. Z tých istých dôvodov aj napr. ruky profesionálneho muzikanta automaticky chodia po klávesoch – bez toho, aby tam pozeral. Skutočne, hocijakú činnosť, konanie či návyk si môžeme osvojiť natoľko, že budú pre nás samozrejmé. Aj návyky správnej komunikácie

Len od nás záleží, či sa naučíme správne komunikovať, tak sa vyhnúť zbytočným konfliktom, nedorozumeniam a vzájomne nažívať v radostnejších a blizkych vzťahoch. K nim sme všetci pozvaní. V nasledujúcich článkoch sa dozviete: ako správne kritizovať (t.j. konštruktívne); ako správne počuť, nielen počúvať; ako sa správať tak, aby ma konfliktná situácia obohatila a pritom nezničila vzťah.

Lilia a Miroslav, Sankt-Peterburg, Rusko

Na prelome rokov s Máriou



Nikto neprichádza do Medžugoria náhodou, ale každého si sem pozýva Matka Božia. Mal som tú milosť, že som jej pozvanie prijal v čase, keď ďakujeme za to, čo bolo a prosíme o požehnanie pre to, čo príde. Práve prechod zo starého do nového roka som prežil na tomto milostivom mieste.

Náš program bol veľmi bohatý, dá sa povedať, že nebeská milosť sa na nás vylievala na každom kroku. Mali sme možnosť stretnúť sa s vizionárkou Vickou a pátrom Jozom Zovkom, ktorý bol v Medžugorí farárom na začiatku zjavení. Obaja kládli veľký doraz na „5 kameňov“, ktoré nám dáva Matka Božia ako najistejšiu zbraň proti nepriateľovi. Týchto 5 požiadaviek by malo byť základnou výzbrojou každého kresťana: 1. modlitba ruženca – modlitba srdcom, 2. Eucharistia, 3. Sväté písmo, 4. pôst, 5. mesačná spoveď. Toto je liek pre nás, naše rodiny, mládež, spoločnosť… Vicka nám tiež povedala, aby sme túžili po nebi, po našom skutočnom domove a aby na tento nádherný cieľ bol upriamený celý náš život.

So svojou skúsenosťou života s Ježišom sa s nami podelila aj Terezka – zasvätená laička, ktorá už 12 rokov žije v Medžugorí. Ona svedčila o nevyhnutnosti každodennej modlitby a čo sa mi zvlášť zapáčilo, bolo jej vyznanie, ako jednoducho prežiť každý deň v Pánovej blízkosti. Hneď po prebudení sa prežehnať a takto postaviť kríž na začiatok celého dňa. Kríž je akoby vodcom našej celodennej procesie, pozostávajúcej z rôznych stretnutí a situácií, ktoré nám každý deň prináša. Táto pomyselná procesia sa končí večer, keď si opäť ľahneme k odpočinku a ako sme ju znamením kríža začali, tak ju aj skončíme. Takto sa celý deň nachádzame v Božej prítomnosti a v požehnaní plynúcom z Kristovho kríža. Takisto nám Terezka ponúkla možnosť vyžrebovať si svätého patróna pre nasledujúci rok, ktorý pre nás má byť nielen ochrancom, ale aj vzorom.

Každodenný večerný program v Medžugorí začína radostným ružencom, ďalej bolestným, ktorý je nakrátko prerušený zjavením. Ďalej nasleduje sv. omša a po nej sedem ďakovných Otčenášov, Zdravasov a Sláva Otcu, potom ešte slávnostný ruženec, vo štvrtok ruženec svetla. Teda všetky tri časti ruženca, ako si to žiada Panna Mária. Na prvý pohľad sa tento program zdá dlhý, ale verte mi, požehnaný čas v medžugorskom kostole prebehne dosť rýchlo a všetci si žiadajú, aby tieto milostivé chvíle trvali večne. Byť v Medžugorí znamená tiež vystúpiť na vrchy Podbrdo a na Križevac, prvý je Betlehemom, druhý Golgotou. Práve na Podbrde sa všetko začalo, tu je miesto prvých zjavení, miesto ruženca. My sme na tento vrch vystúpili v dosť netradičnom čase – v noci. Svetlo hviezd a mesiaca nám osvetľovalo cestu a tak upriamovalo našu pozornosť tam, odkiaľ na túto Zem prichádza Matka Božia. Cesta na Križevac bola zase poznačená dažďom. Pri strmom výstupe na tento kamenistý vrch si každý prešiel svoju osobnú krížovú cestu. V rozjímaní nad nepredstaviteľným Ježišovým umučením sa naše hriechy javili ako skaly, ktoré mu sťažovali cestu, o ktoré sa potkýnali jeho nohy a tých je celý tento vrch plný. Na vrchole pri kríži, ktorý tunajší veriaci postavili už roku 1933, sme sa všetci zasvätili krížu a tak zverili všetky naše utrpenia do rúk Toho, ktorý vzal na svoje plecia biedu celého sveta.

Veľmi povzbudivé bolo svedectvo chlapcov z Cenacola, bývalých narkomanov, ktorí prostredníctvom modlitby, adorácie a práce našli zmysel života v Bohu a tak objavili pravú radosť, ktorú bolo v tejto komunite cítiť na každom kroku. Tu som si živo uvedomil Ježišove slová o tom, že „hriešnici a neviestky nás predchádzajú do Božieho kráľovstva“. Je to skutočne tak, hoci to niekedy nevidíme alebo nechceme vidieť. Veď Pán v svojom milosrdenstve nechce smrť hriešnika, ale pozýva ho k obráteniu. Mladí z Cenacola si pre nás na silvestrovský večer pripravili nádherný živý Betlehem z ktorého sme boli užasnutí. Bola to udivujúca hra svetla a tancov na oslavu narodenia nášho Spasiteľa. Po adorácii o 23:30 nasledovala sv. omša a presne o polnoci kňaz pozdvihoval hostiu. Takto hneď v prvých sekundách nového roka sa na celý svet vylievalo požehnanie, plynúce z eucharistického Krista. Iba On je našou istotou v týchto búrlivých časoch a iba s Ním sa nemusíme báť neistej budúcnosti. Po sv. omši nasledovala ešte veselá zábava spolu s mladými z celého sveta. Všetci sme si do nového roka priali len to najlepšie a, samozrejme, takú radosť a pokoj, aké sme prežívali v Medžugorí.

Plné milosti bolo teda stretnutie s Matkou v Medžugorí, pretože ona sama je milostiplná. Hoci medžugorské zjavenia ešte nie sú Cirkvou uznané, keďže ešte stále trvajú, každý môže vidieť, ba sám zakúsiť bohaté ovocie, ktoré prináša toto požehnané miesto. Sväté písmo nás tiež upozorňuje, aby sme boli vnímaví na znamenia čias. Práve Medžugorie, nazývané aj spovednicou sveta, je veľkým znamením k obráteniu, ktoré by sme nemali prehliadnuť.

vďačný pútnik

S každým eurom v ruke pozdravme Pannu Máriu!


Moji milí, dostala som takýto krásny mail s príbehom vlajky, ktorý som pre vás preložila:

Milá Zuzana,
pre homíliu na Nový rok mi napadla pekná myšlienka. Neviem, či ju nechceš dať ďalej ako návrh. Mnohí kňazi (a ja tiež) majú radi kázne pátra Cantalamessu. 1. januára bude aj prvý deň eura. Stratíme našu menu, ktorá mala veľa kresťanských symbolov. Napríklad: tisícka, stovka a jedna koruna – Panna Mária, päťdesiatka – Cyril a Metod. 10-korunáčka – kríž. A čo teraz? Všetko stratíme? NIE! Na eure je všade 12 korún. Ako kresťania môžeme v nich vidieť symbol korunovania Panny Márie. Našiel som túto históriu európskej vlajky na internete:

História vlajky Európskej únie sa začína v roku 1955. Rada Európy po dlhých úvahách a diskusiách prijíma tento symbol – kruh dvanástich zlatých hviezd na modrom pozadí. Číslo dvanásť je symbol celosti, pripomína počet mesiacov v roku a hodín na ciferníku hodiniek. Kruh symbolizuje jednotu.

Rada Európy vyzvala ostatné európske inštitúcie, aby túto vlajku prijali. Európsky parlament tak urobil v roku 1983. V roku 1985 nakoniec vlajku prijali všetky hlavy štátov a vlád ako oficiálny emblém Európskej únie, ktorá sa vtedy ešte nazývala Európskym spoločenstvom.

Vlajka má aj kresťanskú symboliku – jeden z autorov vlajky Arsène Heitz v roku 2004 v interview pre časopis „Lourdes“ povedal, že sa nechal inšpirovať Zjavením sv. Jána, v ktorom sa opisuje koruna z dvanástich hviezd. „Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd (Zjv 12,1). Okrem toho Rada ministrov schválila vlajku 8. decembra na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie!

Paul M.G. Lévy, Belgičan židovského pôvodu, v situácii, keď cez mesto Leuven prechádzali mnohé vlaky, ktorými gestapo dopravovalo židov na východ do neistej budúcnosti, zložil sľub, že keď prežije vojnu, obráti sa na katolícku vieru, čo aj potom urobil. Lévy, vtedy riaditeľ Informačnej a tlačovej služby v Rade Európy, prechádzal v roku 1955 okolo sochy Panny Márie s korunou hviezd nad hlavou. Osvetlené slnkom hviezdy žiarili proti modrej oblohe. Pod týmto dojmom Lévy navrhol vtedajšiemu generálnemu sekretárovi Rady Európy, grófovi Benvenutimu, benátskemu kresťanskému demokratovi, aby zaradil na hlasovanie o motíve európskej vlajky dvanásť zlatých hviezd na modrom podklade. Benvenuti bol návrhom nadšený a o niečo neskôr bol tento návrh všeobecne prijatý. Predtým v roku 1955 socialisti v Rade Európy odmietli všetky návrhy, ktoré obsahovali kríž podľa vzoru škandinávskych zástav z ideologických dôvodov, ako príliš kresťanské.

Takže zakaždým, keď budeme mať v rukách novú menu euro, môžeme hľadieť na tie hviezdy a pozdraviť Pannu Máriu!!!

páter Jozef