Karneval spoločenstva Mamulienka

„Veselé srdce slúži na zdravie, zronený duch však kosti vysúša.“ Prís 17, 22



Všetci sme sa prebudili do nádherného a slnečného, takmer jarného, sobotného rána. Ešte sme nestihli ani oči otvoriť a vedeli sme, že táto sobota bude odlišná od našich zvyčajných sobôt plných domácich prác, točenia sa okolo hrncov a im podobných vecí. Síce sme sa aj poriadne zatočili, ale celkom inak a hlavne veľmi príjemne. Vzduch rozvoniaval prebúdzajúcou sa zemou a Víťaz vyhrával zvučnú melódiu tečúcich potôčikov roztápajúceho sa snehu.

Vyobliekali sme naše ratolesti do roztomilých masiek, v ktorých vyzerali ešte lepšie, ako samotné fotky Anny Geddes a vydali sa do FMC Mamulienka, kde sa od 10:00 do 14:00 konal historicky prvý karneval nášho farského materského centra.

Nemohli sme začať inak, ako privítaním všetkých malých, aj veľkých, spevom a modlitbou, ktorá tvorí alfu a omegu nášho mamulienkového spoločenstva. Nasledovalo šťukanie fotoaparátov a tichúčke pradenie kamier, ale no uznajte, naši anjelikovia v prezlečení za medového Macka Pú, bojovného Asterixa, sladučkého trúdika Vilka, hrdinského Indiánika Apača, čarodejníka so srdcom, policajta, Rockera so zelenými vlasmi, Princezničiek z rôznych kútov Víťaza, lietajúceho Supermana, najmilšiu lekárku na svete, najmenšieho futbalistu, pracovitého opravára, bohatého Mustafu s háremom a jeho modrookého sluhu, boli jednoducho neodolateľní a šarmantní a to sa nevidí len tak hocikedy.

Po neorganizovanej promenáde všetkých masiek za sprievodu detských pesničiek, sme sa navzájom jednotlivé rodinky predstavili. Síce sa už všetci poznáme, ale nebolo od veci oprášiť vedomosti našich starostlivých a tvrdo pracujúcich tatinkov. Spolu nás bolo 10 rodín, z toho celkom 15 detičiek.

Karnevalová zábava vrcholila tancom, pohybovými hrami, hrami detí, rozhovormi, plačom, smiechom, a ponukou s láskou pripraveného menu, kým sa počuteľne i viditeľne nezačala hlásiť k slovu únava našich drobcov.

Bolo nám spolu veľmi dobre a dúfame, že sa onedlho, v ešte väčšom počte, opäť zídeme. Za všetko sa chceme poďakovať najmä nášmu vdp. Oliverovi Székelymu, ďalej vdp. Petrovi Čorbovi, za duchovnú podporu a cenné pripomienky, ktoré si veľmi vážime; všetkým mamkám, „lebo pre nijakú ženu niet krajšieho, vznešenejšieho a cennejšieho titulu ako mama, všetkým tatinkom, lebo pre nijakého muža niet krajšieho, vznešenejšieho a cennejšieho titulu ako otec,“ nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi za všetky objatia v láske, našej drahej Matke Márii za ochranu a pomoc. Karneval sa síce skončil, ale jeho pestrofarebné motýle a melódia detského džavotu budú v našich žilách ešte veľmi dlho doznievať.

Stanislava Kolářová, Víťaz

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *