ROZHOVOR

majiteľ a sprievodca cestovnej kancelárie BCA (1. časť)



Cestujeme domov z púte do Ríma. Sedím v autobuse vedľa pána doktora Benka, ktorý je majiteľom cestovnej kancelárie BCA, s ktorou sme už boli na jednej púti v Lurdoch. Tentokrát sme navštívili Assisi, Rím, San Giovanni Rotondo a Lanciano. Keďže ako cestovná kancelária ste našej farnosti dosť blízka, poprosil by som Vás, aby ste sa nám predstavili.

V prvom rade by som chcel pozdraviť všetkých čitateľov Vášho časopisu. Som veľmi rád, že som dostal takúto ponuku od duchovných otcov Petra a Olivera, že môžeme začať cestovať. Tak ako ste spomínali, najprv to boli Lurdy – Fatima v milostivom roku. Keďže naša spolupráca bola prínosom pre pútnikov, rozhodli sme sa, že zorganizujeme v jubilejnom roku sv. Pavla ďalšiu púť do Ríma. Som teda Milan Benko. Mám cestovnú kanceláriu BCA. Skratka BCA znamená Benko cestovná zo začiatku síce agentúra, neskôr kancelária, keďže naše produkty sú vlastné, tak preto podľa zákona nesmela byť agentúra, ale kancelária. Sme na trhu 12 rokov. Začali sme sa zameriavať hlavne na pútnické miesta, keďže sme zistili, že v tom čase bolo v našej republike málo takýchto ponúk a odvtedy sme začali pracovať vyslovene len na pútnických zájazdoch. Kancelária má sídlo v Košiciach. Ja som rodák z Turzovky, tam som sa narodil. Na Kysuciach som žil asi dva roky. Potom sa rodičia presťahovali do Košíc, pretože obidvaja študovali a boli pripravovaní pre U. S. Steel v Ostrave, kde sa aj spoznali. V Košiciach žijem dodnes. Vyštudoval som medicínu, konkrétne všeobecné lekárstvo, lebo u nás sa študujú len dva odbory – všeobecné lekárstvo a stomatológia, následne si môžete robiť atestácie. Prvú atestáciu mám z chirurgie, takže som chirurg. Druhú atestáciu som si urobil z urgentnej medicíny. Je to najnovšia atestácia, ktorá má za cieľ pripravovať lekárov v mobilných intenzívnych jednotkách pre najrýchlejšiu pomoc pre človeka.

Medicína a vlastne celé lekárstvo je orientované na pomoc ľuďom. Aj zrod myšlienky mať cestovnú kanceláriu bola pomáhať ľuďom?

Určite. Bolo to prepojenie, pretože častokrát vidím v mojej práci, že veľa ľudí potrebuje pomoc Boha jednak pri liečení a jednak, keďže som spomínal, že som aj pri urgentných stavoch, častokrát bezprostredne pred úmrtím človeka, odchodom z tejto zeme. Povedal som si, že je určite potrebné hovoriť o Bohu viac. Tak sme zvolili túto formu – poskytnúť účasť na týchto veľkých miestach, aby veriaci získali potrebné milosti, prípadne aby sa viacerým ľuďom otvorili oči a prehĺbili sa vo viere.

Spomínate si konkrétne, kedy sa zrodila myšlienka cestovania?

Začal som cestovať už počas štúdia na vysokej škole. Najprv by som upresnil to, že pred medicínou som ukončil elektrotechnickú fakultu. To znamená, že mám skončenú Technickú univerzitu v Košiciach, odbor elektrotechnická fakulta so zameraním na silnoprúd. Študoval som na tejto škole, pretože počas minulého režimu bolo ťažké dostať sa na medicínu. Túžba stať sa lekárom však vo mne stále pretrvávala a tak som sa rozhodol po absolvovaní tejto univerzity ísť na medicínu. Keďže boli potrebné peniaze a tiež odbremeniť rodičov od povinnej školskej dochádzky, musel som si hľadať viac-menej prácu alebo samofinancovanie. Chcel som využiť prázdniny a tiež som chcel vycestovať vonku, aby som si na toto náročné štúdium zarobil, tak som začal robiť sprievodcu. Zo začiatku to boli fakultatívne výlety k moru a neskôr sa pridávali rôzne mestá pre iné cestovné kancelárie, až som zistil, že najlepšie bude, ak budem môcť ponúknuť svoj program a svoje služby. To bol asi taký zrod a vývoj pred založením cestovnej kancelárie.

Koľko miest a koľko kontinentov ste už prešli?

Najďalej som bol na Sibíri, kde sa z Moskvy letelo ešte dvanásť hodín úplne na východ bývalého Sovietskeho zväzu. Opačným, západným smerom mám prejdené Spojené štáty, Mexiko. Nebol som v Južnej Amerike, v Afrike a v Japonsku. Myslím, že ostatné mám schodené a viem sa aj zaradiť, keď ide nejaká reportáž alebo nejaká informácia z iných miest, tak mi to veľa hovorí, pretože som tieto miesta prešiel. V oveľa veľkom počte som zabsolvoval pútnické miesta, tie najväčšie, ktoré možno aj mnohí čitatelia navštívili.

Ako sa vyberá trasa? Je pred každou púťou nejaký duchovný zámer?

Určite. Dávam pozor na to, aby každá púť mala myšlienku. Takto aj vyberám jednotlivé destinácie. Keďže je Rok sv. Pavla a sme v Ríme, snažím sa do programu dať všetky pamiatky, ktorých sa dotkol alebo sa dotkla stopa sv. Pavla. K tomuto miestu sa potom pridelia aj mestá, ktoré dýchajú tým Božím životom. Preto sme k tejto púti pridali Assisi, pretože sme chceli ukázať život množstva svätých, keďže aj sv. Pavol bol svätý a chceli sme to ukončiť tým najdôležitejším, kvôli čomu sme tu a to je vlastne eucharistický Ježiš a život pre tohto Ježiša. Aby skutočne tento celok bol jednoliaty a človek, ktorý to absolvuje, pochopil, že všetko je pre Boha a dať Bohu vďaku za všetko.

Keď vidíte to duchovné prežívanie jednotlivých pútnikov… Obohacuje to duchovne aj Vás?

Veľmi ma teší, keď ľudia sa vracajú na tieto pútnické miesta. Mám veľkú radosť z toho, keď počujem, že niekto ide napr. do Ríma alebo do Lúrd prvýkrát. Na týchto ľuďoch vidno, že ten prvý kontakt s týmto svätým miestom je najväčší. Aj tí, ktorí sa vracajú, nájdu si to svoje, prečo prišli, odpadne u nich už akýsi strach z nového miesta. Radi sa vracajú a, samozrejme, núti ma, aby som sa snažil výkladom ukázať a povedať čo najviac, ukázať im nové miesta. Tým, že chodíte často na tieto miesta, vidíte obrovské množstvo osudov, obrovské množstvo ľudí, ktorí vám povedia svoje kríže a vlastne, ako to povedal aj Ján Pavol II., aj ja by som mohol povedať: „Bože, toľko miest si mi dal ukázať, toľko miest som mohol vidieť a s toľkými ľuďmi som sa mohol stretnúť, za to Ti patrí veľká vďaka“.


Je úžasné, ako spájate svoju odbornosť aj s tým duchovným. Veľmi ma zaujal Váš popis umučenia Ježiša Krista, keď sme boli na púti v Lurdoch. Pri vstupe do areálu je kríž a mňa veľmi oslovil Váš lekársky pohľad na umučenie.

Je to veľká myšlienka, keď vstupujeme do areálu Lúrd. Keďže prechádzame archanjelskou bránou, kde sa už začína ten svätý pokoj, narazíme v Lurdoch na kríž. Symbol je v tom, že všetko, čo tu je, je pre Boha a mňa veľmi teší, že môžem tieto najnovšie poznatky, ktoré sa získali z výskumu turínskeho plátna, trvajúce desať rokov, aplikovať na umučenie nášho Pána.

Na záver našej púte by som chcel poďakovať všetkým, ktorí boli so mnou, s ktorými som mohol stráviť týchto sedem spoločných dní. Som veľmi rád, že sme sa opakovane mohli stretnúť, pretože môžem skutočne odborne povedať, keďže sa stretávam s rôznymi farnosťami a s rôznymi pútnikmi, tak ako som si všimol prvýkrát, keď som prišiel na prvé stretnutie, ktoré začalo sv. omšou vo vašom kostole, že jednak kostol bol plný a tie spevy boli veľmi silné. Veľmi na mňa zapôsobili v dobrom a hneď som zistil, že sa jedná o silnú farnosť, o silnú rodinu, s ktorou bude určite dobre. Srdcia týchto ľudí, ako som si mohol všimnúť aj v Lurdoch, vo Fatime, či tuto v Ríme sú ozaj veľké. V týchto zájazdoch som nezistil veľký problém či už medzi sebou v rodinách alebo medzi pútnikmi navzájom, čo svedčí o určitom duchovnom charaktere a určitej duchovnej výške. Verím, že s duchovným otcom aj s pútnikmi sa ešte stretneme na ďalších pútiach.

Všetkým by som chcel zaželať: pracujúcim úspechy v práci, veľa síl, zdravia v osobnom živote, študentom šťastnú ruku pri skúškach, tým skôr narodeným peknú jeseň života. Všetkým pútnikom zo srdca želám veľa zdravia, aby svoj život prežili tak, že keď sa raz stretnú tvárou v tvár s Pánom života a smrti, mohli by povedať to, čo povedal sv. apoštol Ján, miláčik Pána: „Pane, v živote som nemal veľa, ale ľúbil som.“

pripravili: M. Magda a G. Magdová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.