Svätá omša II.



Druhá skupina sú plniči. Ich názov je od slova plniť si povinnosť. Plnenie povinnosti nastáva tam, kde chýba láska. Ich znalosti z katechizmu sú veľmi „veľké“ a na rozdiel od chodičov si raz do roka splnia aj povinnosť ísť na sv. spoveď a k sv. prijímaniu vo veľkonočnom čase. Keby mali aj znalosti gramatiky a logiky, určite by si všimli aj spomínanú definícu. Je tam napísané: „Aspoň raz v roku sa vyspovedať…“, nie je tam písané: „Iba raz v roku sa vyspovedať…“. Myslím, že kontakt s týmto textom nehrozí ani tejto skupine.

Tretia skupina sú jednoročiaci. Ide o podguráženú skupinu neviazane baviacich sa a tým aj rušiacich ľudí na polnočnej sv. omši. Polnočnú berú iba ako nálepku na to, aby celý rok mohli hovoriť, že sú kresťania. Po niekoľkých absolvovaných polnočných omšiach dokážu zahmkať Narodil sa Kristus Pán alebo Tichá noc.

Štvrtá skupina sú chóristi. Je to skupina ľudí, ktorým nestačí prízemná viera v lodi kostola – chcú byť bližšie pri Pánu Bohu. Väčšinou sa opierajú o zábradlie chóru a z vtáčej perspektívy pozorujú módne výkriky tunajších veriacich. Z Božieho slova veľa nepočujú, lebo majú veľa práce s pozorovaním módy, ale zato vedia, kto v kostole chýbal. Škoda, že v snahe po Božej blízkosti nepristupujú bližšie k Bohu cez sv. prijímanie, ale snažia sa tromfnúť tých z Babylonu. Istý diakon zamkol pred sv. omšou chór v domnení, že budú v lodi kostola. Pomýlil sa. Odišli domov. Ak do tejto skupiny patria nejakí mladí, tak majú v odľahlej časti chóru iný druh „zábavy“. Ten sa vyberá podľa telesnej potreby, a to: buď dobiehajú spánkový deficit po prebdenej noci, hrajú karty alebo dnes hrajú na mobile nejaké hry či píšu sms-ky.

Piata skupina sú kolesári. Tých poznáte veľmi ľahko. Ich do kostola vozia. Niežeby mali nejaké problémy s mobilitou, ale ich do kostola vozia na krst, lebo sú malí. Na svadbu, lebo sa vydávajú. Na krst svojich detí, aby deti neprechladli. A na ich vlastný pohreb, lebo už nemôžu kráčať sami. Táto skupina trpia nevyvrátiteľným bludom, že sú dokonalými katolíkmi. Istá žena z tejto skupiny raz hovorila: „My sme hlboko veriaca rodina. Vlani sme pochovávali dedka s pánom farárom“. Či uložili vedľa dedka aj pána farára, to zbožná duša neprezradila.

Šiesta skupina občasníci. Od slova občas, tu a tam. Sú to zväčša „vedeckí“ ateisti, ktorí do kostola nechodia zo zásady. Za určitých podmienok sú ochotní upustiť z tejto zásady, napr. ak ich nejaký ich priateľ kolesár (z vyššej skupiny kolesárov) požiada o to, aby boli krstným rodičom ich dieťaťu. Vtedy sľubujú, čo sa žiada, vyznávajú, čo treba, ale vedia, že to nikdy nedodržia. V takom prípade by to mal vedieť aj kňaz. Svoju zásadu porušia aj v tom prípade, ak je prietrž mračien a na okolí nie je otvorená nijaká krčma, iba kostol. Vtedy tam vbehnú ako vlak do tunela a podľa toho sa aj správajú. Nadávajú na tmu, dážď…

„Všetko o sv. omši“ pre mladých od známeho autora – nášho rodáka Vladimíra Baluchu, CM

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *