Festival radosti 2009


V polovici augusta sa konal Festival radosti a keďže som bol jediným účastníkom z našej farnosti, chcel by som Vám všetkým sprostredkovať atmosféru, čo tam vládla.

Tento rok to bola už jubilejná 10. letná a celkovo 42. Púť radosti a preto aj názov bol zmenený na Festival radosti. Festival radosti sa konal v dňoch 13. – 17.augusta vo Vysokej nad Uhom, v rodisku Anky Kolesárovej. O živote Anky ste už určite všetci počuli. Tohtoročný festival sa niesol v téme: „…aby vaša radosť bola úplná.“ (Jn 15, 11c) Pre všetkých účastníkov bol pripravený pestrý program počas celého trvania festivalu. Bol som milo prekvapený, keď som sa dozvedel, že nás vo Vysokej bolo viac ako 600 mladých ľudí z celého Slovenska, ba traja účastníci boli zo susedného Česka.
Samotný program sa začínal vo štvrtok 13. augusta večer slávnostným otvorením otcom Pavlom Hudákom, správcom farnosti Vysoká nad Uhom. Nasledovala svätá omša. Celebroval ju vicerektor Domu Anky Kolesárovej o. Marek Uličný. V homílii nás vyzval, „aby sme sa nechali vyhladiť Božou milosťou“. Priniesol so sebou dva kamene – jeden ostrý z tatranského chodníka a jeden oblý z jazera. Ak sa ponoríme do oceánu Božej lásky, tak aj naše ostré hrany, ktorými sú naše slabosti a pády, Boh vyhladí. Ale neurobí to bez našej spolupráce. na ktorej nám boli predstavení kňazi, ktorí sa nám mali venovať. Na moje prekvapenie bol medzi nimi náš rodák z Víťaza otec Vlado Balucha. Po skončení svätej omše sme boli všetci účastníci rozdelení do skupiniek, v ktorých sme boli počas celého festivalu. Skupinky boli robené podľa veku účastníkov. Po krátkom predstavení sa v skupinkách nasledoval presun autobusmi do Pavloviec nad Uhom. V Pavlovciach sa totiž spalo v ZŠ a celý program sa odohrával vo Vysokej. Ráno nás budili vždy o 6. hodine. A bol to budíček ako sa patrí, veľkým zvonom alebo klaksónom. Samotný program bol na každý deň veľmi pestrý, tak preto spomeniem iba to, čo ma najviac nadchlo.

V piatok to bola prednáška otca Pavla na tému: „Radosť“. Bola to veľmi poučná a zároveň povzbudzujúca prednáška pre nás účastníkov. No najkrajší zážitok z piatkového dňa pre mňa bola večerná krížová cesta po dedine. Na nej bolo zaujímavé to, že v procesii bolo 14 krížov, tak ako počet zastavení. Na prvý kríž každý z nás prítomných počas každého zastavenia mal za úlohu na kríž pribiť papierik so svojimi najčastejšími hriechmi. Viete si predstaviť ako vyzeral ten kríž na konci, keď na ňom bolo 600papierikov a klincov? Nakoniec naše hriechy boli pred začiatkom omše, ktorá nasledovala hneď po krížovej ceste, spálené.

Sobotňajší program bol voľnejší. Na miestnom ihrisku sa hrali futbalové zápasy. Učili sme sa belgický tanec. Veľmi ma zaujal evanjelizačný wokrshop, ktorý viedol otec Martin Harčár. Rozprával nám o priamej a nepriamej evanjelizácii a aj to, že my kresťania sa v dnešnej dobe bojíme povedať: „Ja som KRESŤAN.“ Boli to naozaj veľmi silné slová, žiaľ, pravdivé. Večer bolo zaujímavé divadelné predstavenie o živote Anky Kolesárovej, ktoré si mohli pozrieť aj účastníci na celosvetovom stretnutí mládeže v Kolíne nad Rýnom.

Prišla nedeľa a s ňou veľká slávnosť – posviacka Domu Anky Kolesárovej. Posvätil ho samotný košický arcibiskup Alojz Tkáč. Po posviacke nasledoval program, v ktorom bola spomenutá celá desaťročná história púte, jej začiatky, ľudia, ktorí sa obetovali tomu, aby sa vo Vysokej mohli konať púte pre mladých. Program ďalej pokračoval slávnostnou svätou omšou, ktorú celebroval otec arcibiskup. Veriaci si ju mohli na celom Slovensku vypočuť v priamom prenose v rádiu Lumen. Po samotnej omši nasledoval Večer svedectiev, kde vystúpili ľudia, ktorým Boh zmenil život. Nedeľňajší program uzatvárala moderovaná adorácia, ktorá pokračovala celú noc v škole v Pavlovciach.

Pondelok bol posledný deň púte. Ráno sa konala záverečná omša, pri ktorej sme dostali požehnanie na šťastnú cestu domov a nasledoval rozvoz účastníkov autobusmi do Michaloviec. A bolo po Festivale radosti.

A čo mne priniesol samotný festival? Veľmi veľa. Aspoň na chvíľku som mohol „vypadnúť“ z bežného života, od telky, internetu. Veď prázdniny sa dajú prežiť aj takýmto spôsobom. Spoznal som nových kamarátov, prežil som pekné chvíle, ktoré mi dali veľa. Načerpal som mnoho pozitívnej duševnej energie. Vôbec neľutujem, že som sa zúčastnil Festivalu radosti a ak Boh dá, pôjdem aj na ďalší, ktorý sa uskutoční 16. – 18. októbra 2009. Vrelo to odporúčam všetkým mladým z našej farnosti.

Peťo Lazorík, Ovčie

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.