Duchovnosť a psychológia (časť XI.)

Milí priatelia, opäť sa vraciame k preberanej téme ohľadom kritiky. Tentoraz si povieme, ako kritiku konštruktívne prijímať. O čo ide?


Konštruktívne prijímať kritiku znamená:

– pozorne si vypočuť človeka, ktorý nás kritizuje a tak mu vlastne prejaviť úctu
– pokúsiť sa vysporiadať so svojimi problémami a tak prejaviť úctu k sebe
– nakoniec s Božou pomocou premyslieť a realizovať vo svojom živote predložené zmeny.

Ako uvedené aj skutočne realizovať? Jestvuje pár overených rád:

1. Pozorne počúvajme kritiku na svoju adresu
Niekedy sa nám zdá, že sme porozumeli, o čom sa v kritike hovorí. V skutočnosti však môže človek, ktorý nás kritizuje, myslieť niečo úplne iné, ako jeho kritiku chápeme my. Preto má zmysel ujasniť si, či sme počuté správne pochopili. Napríklad takto: „Zdá sa mi, že máte na mysli…(zopakovať vypočuté). Je to tak?“ Alebo „Skúsme si to ešte raz ujasniť: Vy hovoríte…(zopakovať vypočuté). Správne som Vás pochopil?“

2. Vzoprenie – normálna prvá reakcia na kritiku
Keď nás niekto kritizuje, obyčajne tým hodnotí naše správanie sa či vzťah k niekomu, k niečomu. Kritik žiada, či čaká od nás určité zmeny. Ak sú však jeho kritické poznámky nekonštruktívne či pre nás neprijateľné (napr. ak sa týkajú našich hlbších osobných záležitostí – idú tzv. pod kožu) môžeme sa cítiť touto kritikou zranení a ponížení. Potom je našou prvou a prirodzenou reakciou voči kritike protest, vzbura. Keď protestujeme, uvedomujeme si voči čomu a prečo. Ale jednou z príčin nášho protestu môže byť aj to, že sa meniť nechceme.

3. Vychádzajme z toho, že kritizujúci koná s dobrým úmyslom
Možno si človek, ktorý nás kritizuje, uvedomuje isté nejasnosti vo svojej kritike voči nám. Môže sa dokonca úplne mýliť v tom, v čom nás kritizuje. Ale už len to, že sa pokúša o záležitosti hovoriť, si vyžaduje značnú dávku odvahy. Naozaj jeho kritika nemusí byť na pravom mieste, ale skutočnosť, že o veci hovorí, svedčí o jeho vzťahu voči nám. O tom, že si nás váži, že mu nie sme ľahostajní, že mu na nás záleží. Preto, ak v sebe nájdeme silu úprimne mu poďakovať za jeho otvorenosť, spravme tak.

4. Nedovoľujme, aby nás kritikou niekto urážal
O čo ide? Nie vždy sa kritizuje s dobrým úmyslom. Naopak, častým cieľom kritiky je túžba zraniť druhého, spôsobiť mu bolesť. Takúto kritiku právom považujeme za urážajúcu a nielen že sa jej máme, ale aj musíme vzoprieť! Je potrebné postaviť voči nej opak – konštruktívnu kritiku. Ako? Napríklad: „Tvoje slová ma veľmi urazili. Cítim sa nepríjemne. Takýto spôsob Tvojho vyjadrovania ma od Teba odpudzuje. Ak chceš, aby som konal inak, povedz mi pokojne a konkrétne, čo mám podľa Teba urobiť. Vtedy môžem pokojne pouvažovať o Tvojich slovách.“ Takáto odpoveď premení urážajúcu kritiku na konštruktívnu.

5. Sústreďme svoju pozornosť na slová kritiky a nie na osobu kritika
Často používaný spôsob sebaobrany je preorientovať našu pozornosť namiesto na slová kritiky na osobu kritizujúceho. Vyvarujme sa spomínaného. Nevravme teda: „Čo si ona o sebe myslí! Mladá ma bude učiť! Najskôr sa pozri na seba!“ a podobne. Faktom je, že aj tzv. naničhodník môže povedať niečo užitočné. Zlú službu preukazujeme sebe i okoliu, ak si sami vyberáme, koho budeme počúvať a koho nebudeme, lebo nie je pre nás autoritou. Základom sebadôvery je totiž vždy a jedine vzájomná úcta, ktorá predpokladá nevyhnutnosť vypočuť si druhého človeka.

6. Učme sa od svojich kritikov
Kritik môže byť naším dobrým učiteľom. Premyslená, vyvážená, taktická kritika je veľmi cenný dar. Potvrdenie našej hodnoty v očiach kritizujúceho. Bez kritiky sa nemožno zlepšiť. Dobroprajná kritika = pokus ukázať nám naše možnosti, našu kvalitu. Dokonca v Knihe prísloví 12, 1 sa píše: „Ten, kto rád znáša, keď ho napomínajú, má rád vedomosť, kto však neľúbi, keď sa mu vyčíta, je hlupák.“

7. Pamätajme si:premyslieť si kritiku a nesúhlasiť s ňou je povolené
Ak premýšľame nad kritikou voči nám, nemusíme s ňou súhlasiť. To však neznamená, že zároveň s ňou odmietneme aj kritizujúceho, že s ním ukončíme náš vzťah. Spokojne s ním môžeme naďalej zostať v dobrom vzťahu.

8. Priznajme si svoje chyby a hriechy a buďme pripravení vynaložiť úsilie na zmenu
Nik z nás nie je ideálny. Preto sa nečudujme, že kritika voči nám môže byť aj spravodlivá. Ak sa tak stane, je potrebné ospravedlniť sa, priznať si svoje chyby, nedostatky a poprosiť o odpustenie. Boh nám často ukazuje naše hriechy a chyby ústami druhých ľudí. Múdry kresťan si môže pri spravodlivej výčitke voči sebe pomyslieť: „A čo ak to teraz so mnou hovorí Boh?“ Ospravedlniť sa však iba formálnym zahundraním „Prepáčte,“ alebo „Mýlil som sa,“ aby sme uspokojili toho, kto nás kritizuje, nie je v skutočnosti priznanie si svojej chyby. Nech sú naše ospravedlnenia úprimné! Nech vedú ku skutočným premenám v našom živote! Hoci k nim možno dospejeme až po dlhšom čase.

9. Majme svoj osobný názor na kritiku, ktorá bola povedaná na našu adresu
Pýtajme sa a uvažujme nad otázkami: „Je táto kritika na moju adresu pravdivá? Naozaj sa v tom musím zmeniť? Čo chce povedať Boh ústami tých, ktorí ma kritizujú?“ To sú tie správne otázky! Hľadajme na ne odpovede.
Milí čitatelia, možno Vám odpovede dajú práve kritizujúci priatelia, či ľudia vo Vašom okolí. Avšak chcieť sa zmeniť a popracovať na zmene môže iba každý z nás osobne, sám za seba. Ide o našu zodpovednosť. Pritom je potrebné byť voči sebe pravdivý a čestný. Náročné? Áno, ale verte, že výsledok, hoc aj po dlhšom čase a úsilí, za to stojí.

Miroslav a Lilia, Sant Petersburg

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.