Čas masiek


Opäť sa spolu stretávame na stránkach víťazského Spektra. Začal sa rok 2010 a tak by som Vám všetkým pri tejto príležitosti úprimne zaželal veľa spokojnosti, lásky, sily a Božieho požehnania.

Dejiny i náš každodenný život sú plné konfliktov. Snáď preto čoraz častejšie používame v tejto dobe slovo tolerancia (znášanlivosť). Jedno je isté: maličkú históriu svojho života si píše každý z nás. Tiež je plná protirečení. Postojmi k ľuďom, svetu, viere, činmi, vzťahmi, schopnosťou rozumieť iným a darom odpúšťať, veľkodušnosťou. Toho, čo robí človeka dobrým, prajným a láskyplným. Každý sa usiluje „dobrý boj bojovať“. Kto nie, dostáva sa na okraj spoločnosti. Aj my bojujeme za dobro, za výchovu v duchu kresťanských hodnôt, ale narážame na prekážky (neprajnosť, pohodlnosť, klamstvo). Je jednoduché niekoho, alebo niečo odsúdiť, zaujať negatívny postoj bez poznania podstaty veci. Je ťažké prijať pravdu, skutočnosť. Skutočnosť spoznáte len tak, že prídete a presvedčíte sa.

Teraz je čas masiek, plesov a bálov. Je to určitý druh zábavy, ktorý v sebe skrýva prvky tajomstva a prekvapenia. Mnohí si totiž nasadia masky a oblečú všakovaké kostýmy. Toto maskovanie dovolí človeku stať sa na niekoľko okamihov anonymným a preto si možno dovolí pod rúškom masky to, čo by sa inak neodvážil urobiť.

Toto všetko sa na fašiangových zábavách samozrejme očakáva. Pretože je to len „zábava“. Ale čo vo všednom živote? Je to zaujímavá otázka. Vstupujeme do verejného života takí, akí sme, alebo tiež potrebujeme „zabaliť“ určité veci? Sme vždy tými, čím sme? Myslím, že odpoveď nie je taká jednoduchá…

Pretože vždy chceme byť (alebo sa aspoň robiť) lepšími než sme, alebo ešte inak, akých nás chcú mať iní: spoločnosť, zamestnávateľ, priatelia, príbuzní. Preto nasadzujeme masky. Veľmi často sa stáva, že človek ukrýva súcit, dobrotu, zbožnosť, lebo vie, že okolie by sa smialo, tak radšej vytiahneme masku „tvrďasa“.

Chceme zahladiť svoje viny a nedostatky, tak si dáme masku „zbožnosti“. Zbožnosť je často maškarná komédia. Je to jedna z tých najtolerovanejších a pritom najodpornejších masiek. A mohli by sme pokračovať. Zamaskovať sa a ísť na maškarný bál môže byť spôsobom, ako sa fantasticky zabavíme a odreagujeme. Ale nie je to správny životný postoj. Boh nás stvoril na svoj obraz, do každého z nás vložil niečo jedinečné a my to maskami ničíme. Máme byť Božím obrazom bez masky a maškarného kostýmu! Pozrime sa do zrkadla, poznávame sa? Možno sme tak dokonale zamaskovaní, že neveríme očiam svojho svedomia a nepoznávame sa. Rokmi sme nazbierali mnoho masiek. Strhnime ich dole! Lebo je čas masiek…

Ján Velčok

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.