Duchovnosť a psychológia (časť XII.)


Dávna múdrosť vraví, že ak sa dvaja hádajú, obaja sú vinní. Nuž a či konflikt prerastie do väčšieho, záleží taktiež od oboch strán. Ako k tomu dôjde? Jeden z účastníkov stretu hovorí či robí niečo, čo druhého uráža. Niečo nepekné, čo znižuje dôstojnosť druhého človeka. Druhý spätne agresívne, hnevlivo reaguje. Správa sa podráždene, s odstupom. Prerušuje rozhovor a vtedy začína konflikt naberať obrátky.

Ľudí nemôžeme donútiť správať sa, ako by sme chceli my. Ale môžeme sa naučiť správne reagovať a správať sa v konfliktných situáciách. Môžeme sa naučiť konfliktné správanie nepodporovať, neprilievať olej do ohňa. Ale ani to nás ešte úplne neoslobodí od konfliktu. Avšak môžeme dosiahnuť, že konfliktov bude určite menej a budú viac konštruktívne.

V našom predošlom článku sme vám, milí čitatelia, rozprávali o piatich variantoch správania sa v konfliktných situáciách. Rozoberali sme ich plusy a mínusy. No tieto znalosti sú zjavne nedostatočné pre sebaisté a úspešné správanie sa v konfliktných situáciách. Konflikt je jav zložitý. Podieľa sa na ňom veľa faktorov, napr. množstvo účastníkov, predmet konfliktu, (to, prečo konflikt vznikol), stupeň emocionálnej zainteresovanosti. Umenie správne rozpoznať, k akému konfliktu sa schyľuje, zaiste pomáha konflikt odvrátiť a vyriešiť.

Podľa príčiny poznáme tieto druhy konfliktov:

1. Informatívny konflikt – vzniká v súvislosti s nedostatkom, nadbytkom informácií, či ak je informácia skreslená.

2. Štrukturálny konflikt – vzniká, ak požiadavky, ktoré človeku predkladáme, nezodpovedajú jeho danostiam.

3. Vzťahový konflikt – vzniká, ak dôjde k zrážke zameraní stereotypov a očakávaní

4. Konflikt v správaní – je to konflikt, ktorý vzniká pri narušení noriem alebo pravidiel vzájomnej komunikácie a prejavuje sa pri nadbytku negatívneho správania.

5. Hodnotový konflikt – je to konfliktná situácia, v ktorej sú nezhody medzi účastníkmi spojené s ich hodnotovými systémami a presvedčením. A práve o tomto konflikte chceme pohovoriť podrobnejšie.

Hodnotový konflikt sa javí ako najťažší zo všetkých vymenovaných druhov konfliktov. Protiklady hodnôt môžu urobiť z ľudí nepriateľov, ktorí sa nevedia pomeriť. Ak takýto konflikt prejde do zrážky ideológií, môže zapríčiniť vojnové konflikty medzi zúčastnenými stranami, národmi a štátmi. Terorizmus v súčasnom svete, náboženské a etnické rozbroje sú príkladmi tohto druhu konfliktu. Hodnotový konflikt v hocijakom tvare sa reguluje najťažšie. Nepomôžu nijaké priame dohody, ani sprostredkovatelia, usilujúci sa o zmierenia zúčastnených strán.

Hodnotový systém človeka totiž odráža to, čo je pre neho najdôležitejšie. To, čo má pre neho osobný zmysel (ide o tzv. „srdcovú záležitosť“), to, čo ho premieňa. Má taktiež veľký vplyv na človeka, na výber jeho profesie, ako bude tráviť voľný čas a na jeho vzťahy s okolitými ľuďmi. Napr. ak sa hovorí o práci, hodnotou bude to, v čom človek vidí základný zmysel svojej práce. Práca môže byť pre jedného človeka zdroj jeho existencie. Pre iného zasa znamená jeho sebarealizáciu a pre ďalšieho, že ňou slúži iným ľuďom. Hodnotami vzťahov v rodine bude to, v čom manželia vidia zmysel rodiny: vychovať deti, uspokojiť osobné potreby a uskutočňovať lásku. Spomínané je teda príkladom rodinných hodnôt.

Do systému základných hodnôt človeka patrí aj jeho svetonázor, viera, morálka a iné pre neho dôležité predstavy o živote. Hodnotový systém človeka teda odráža jeho subjektívny zmysel života.

Kedy dôjde k hodnotovému konfliktu? Ak dôjde k stretu protichodných hodnôt zúčastnených strán. Napr. jeden z partnerov sa orientuje na materiálne hodnoty, druhý na duchovné. Iný zastáva hodnotou principiálneho nenásilia a dobra a druhý je za výhodné kompromisy. Jeden partner sa napr. sa správa ako „večný dĺžnik“ a druhý tiahne k pôžitkárstvu. Hodnotový konflikt môže vznikať i vtedy, ak ľudia vyznávajú zhodné hodnoty, ale ich hodnotový rebríček je rôzny. Napr. muž i žena uznávajú ako hodnotu prácu i domov. Ale pre muža je prvoradá práca, kým pre ženu domov. V situácii výberu už toto samo je predpokladom vzniku konfliktu.

Podstatou pre vyriešenie hodnotových konfliktov je tolerancia. Bez nej nie je možné a ani nemá zmysel začínať riešiť tento konflikt. Tolerancia je prijatie hodnôt druhého človeka. Úcta, uznanie jeho práva veriť v to, v čo verí. Teda mať právo žiť svoj život tak, ako on považuje za správne. Tolerancia je prijatie „iného“ v jeho odlišnosti bez podráždenia a vnútorného protestu, bez želania prerobiť ho na svoj obraz. Tolerancia znamená „stop“ každému násiliu – fyzickému, duchovnému a psychologickému.

Ľudia majú často sklon „prevychovávať“ jeden druhého, t.j. vnucovať svoje názory, svoje pohľady, chute, argumentovať sa, prevracať názor a podobne. Nuž a práve toto je najčastejšou príčinou konfliktov. Dale Carnegey, americký psychológ, autor mnohých bestsellerov komunikácie a rečníckeho umenia, vyzýva vyhýbať sa sporom, lebo sú pozbavené všetkých princípov a zásad. Cez nich nie je možne dosiahnuť cieľ ani priniesť nijaký úžitok v hodnotovej orientácii: „Vyhýbajte sa sporom ako štrkáčom… V deviatich prípadoch z desiatich po skončení sporu je každý z účastníkov konfliktu ešte viac presvedčený, že absolútnu pravdu má on“. Predovšetkým je potrebné vyhýbať sa nekultúrnym spôsobom sporov čo do formy a obsahu.

Andrzej Grzegorczyk, poľský filozof a logik, sformuloval „morálny ideál správania sa počas konfliktu“: „Druhý človek je hoden úcty a lásky aj vtedy, ak vystupuje voči mne.“ Preto je východiskovou pozíciou v situácii hodnotového konfliktu tolerancia, prijatie, láska. A čo možno robiť ďalej? Stratégia spolupráce pri riešení hodnotových konfliktov spočíva v tom, aby sme našli spoločné hodnoty prijímané oboma partnermi a na tomto základe sme hľadali cesty vedúce k mierovému životu a spolupráci.

Je ešte jeden spôsob riešenia hodnotového konfliktu – presviedčanie. Ale! Nie slovné, hádkou, nátlakom, ale svedectvom. Svojím životom, ohlasovaním svojho hodnotového systému. Ide o presviedčanie osobnými skutkami. Tento spôsob vyriešenia konfliktu však potrebuje svoj čas.

Zásoba prostriedkov riešenia hodnotových konfliktov nie je veľmi bohatá – tolerancia, hľadanie jednoty a svedectvo. Veľmi často kvôli rozdielom v hodnotových systémoch, a z toho vznikajúcich konfliktov, prakticky nie je možná vzájomná komunikácia a vzťahy. Ale ak sa s človekom rozídeme dôstojne, ak druhému neubližujeme, nezraňujeme ho počas hodnotového konfliktu, potom sa vždy môžeme tešiť, že sme rozdielni. Práve vďaka tomu sa svet i my stávame bohatšími.

Miroslav a Lilia, Sankt-Peterburg, snímka: Marcel Rosíval

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *