Ján Mária Vianney

Pri príležitosti Roka kňazov sme sa rozhodli uverejniť na pokračovanie vybrané časti životopisu Jána Mária Vianneya z knihy Wilhelma Hunermanna Aj diabol pred ním kapituloval.
Ján Vianney hovorieval: „Keby sme mohli vidieť a nielen tušiť, čo je kňaz, museli by sme zomrieť, no nie od úžasu, lež od lásky.“


«Toto tu skutočne vyzerá ako kraj sveta!» vzdychala matka Bibostová. «Práve vás museli poslať do takého zapadnutého kúta. To ste si veru nezaslúžili! Keby ste len boli ostali v Ecully!»

«Nové miesto je pre mňa ešte príliš dobré!» odpovedal kňaz. «Vôbec som si nezaslúžil lepšie, a kde je kňaz, tam je aj dobrý Pán Boh.»
«Keby sme stretli dajakého človeka, ktorého by sme sa mohli spýtať na cestu!»
«Pán Boh už niekoho pošle!»

A skutočne, čoskoro naďabili na istého mladíka, ktorý pásol na lúke pár ovečiek.
«Hej, priateľ!» zakričal na neho Vianney, «môžeš nám ukázať cestu do Arsu?»
«Há?» opýtal sa chlapec, lebo nič nerozumel.
«Chceme ísť do Arsu,» pretlmočila obchodníčka, ktorá trocha ovládala dombské nárečie.

«Do Arsu? Tak potom ste zaiste ten nový farár!» pochopil mladý pastier.
«Áno, uhádol si!» prikývol Vianney. «Ako sa voláš?»
«Anton Givre!» odpovedal mladík. Potom vrhol skúmavý pohľad na oboch cestujúcich, akoby rozmýšľal, či by si nemohol zarobiť pár sou. «Odprevadím vás do Arsu!» povedal konečne.

«A tvoje ovce?»
«Tie neutečú.»
«Ale aj tak by si ich nemal nechať samé. Mohol by prísť vlk a roztrhať ich.»
«Tu nie sú vlci!» škeril sa na plné ústa mladík so širokou pehavou tvárou.
«Povedz mi, poznáš Ars?»

«Ako svoje vrecko na nohaviciach! Pre vás tu bude málo práce. Ľudia veľmi nechodia do kostola, radšej do krčmy, najmä chlapi. To je vaša žena?» pýtal sa, pozerajúc na obchodníčku.

«Ale veď kňazi sa neženia! Či to nevieš?»
«Neženia? Tak potom to bude zaiste vaša kuchárka.»
«Nechodievaš do kostola, Anton?» vyzvedal sa kňaz.
«Veď my nemáme kňaza. Posledný, ktorého sme mali, od zlosti a kričania na kázňach dostal suchoty a o tri týždne zomrel.»

«Ale teraz budeš znova chodiť do kostola, keď už máte nového farára, pravda?»
«Načo? Ja už viem všetko.»
«Tak mi teda povedz, ktoré sú tri osoby Najsvätejšej Trojice!»
«Ježiš, Mária, Jozef,» odvetil chlapec sebavedome.
«Bože môj!» rozhorčovala sa dobrá sedliačka.

«Bol si už na prvom svätom prijímaní?» pýtal sa kňaz ďalej.
«Čo je to prijímanie?» zatváril sa zarazene pastierik.
«Budem ťa vyučovať náboženstvo!»
«Na to nemám čas! Musím pásť ovce.»
«Vieš, pre Pána Boha musíme mať vždy čas!»

Práve prechádzali vedľa potoka, ktorý sa vinul medzi brestami a vŕbami. Konečne zbadali pár sivých chalúp, ktoré prečnieval malý biedny kostol. Na jeho úbohej drevenej veži visel malý zvon.

«To je Ars!» vyhlásil mladík. «Tu sa začína vaša farnosť.» Vianney sa zastavil, kľakol si do blata a začal sa modliť.

«Čo to robíte?» pýtal sa chlapec. «Ved sa celý zamažete!» Kňaz neodpovedal, zotrval s pozdvihnutými rukami v modlitbe.

spracoval: M. Magda

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.