Kňaz a pastorácia v digitálnom svete


Posolstvo Svätého Otca sa sústreďuje na pastoračnú stránku pôsobenia kňazov vo všeobecnej misii evanjelizácie a komunikácie. Kňazi sú pozvaní oceniť veľký potenciál nových technológií, aby ohlasovali dobrú zvesť o Božej láske všetkým ľuďom, v stále väčšom meradle a priamejšie, prekonávajúc všetky druhy hraníc. To je umožnené využívaním nových technológií na oslovenie poslucháčov, na ich pozvanie uvažovať o základných otázkach, týkajúcich sa zmyslu a cieľa života, a ponúknuť im nesmiernu múdrosť našej tradície. Kňaz je pozvaný do digitálneho sveta ako Boží muž.

Komunikačné úsilie kňaza sa musí zrodiť z jeho osobného hlbokého načúvania Božiemu slovu a z jeho kontemplovania. Používanie nových médií v tejto súvislosti by malo odrážať “silnú kňazskú spiritualitu, zakorenenú v neustálom dialógu s Pánom,” a táto úloha by mala byť vykonávaná „s evanjeliom v našich rukách, a v našich srdciach”.
Internetové zdroje, ako sú obrázky, videá, animácie, blogy, či internetové stránky, môžu kňazi využívať na ohlasovanie evanjelia. Pápež trvá na tom, aby sa tak dialo kompetentným a adekvátnym spôsobom.

Pápež pozýva kňazov, a prostredníctvom nich všetkých veriacich, aby používali internet na vytváranie priestoru pre dialóg, kde sa kresťania, veriaci iných náboženstiev, i neveriaci, môžu navzájom stretávať v úctivom hľadaní pravdy a múdrosti. Ak všetci zúčastnení prispejú svojimi najhlbšími presvedčeniami a vierou k tomuto dialógu, pomôže to „vniesť dušu do komunikačnej siete, ktorá tvorí web”.

Rozvoj nových technológií a digitálneho sveta predstavuje podľa Svätého Otca nesmierne možnosti pre ľudstvo ako celok, aj pre každého jednotlivca, a môže fungovať ako stimul pre stretávanie a dialóg: „Ale tento rozvoj zároveň predstavuje veľkú príležitosť pre veriacich. Žiadne dvere by nemali byť zavreté pred tými, ktorí sa v mene zmŕtvychvstalého Krista usilujú priblížiť ostatným. Špeciálne kňazom nové médiá ponúkajú nové a ďalekosiahle pastoračné možnosti, povzbudzujúc ich k vyjadreniu univerzality poslania Cirkvi, k budovaniu veľkého a skutočného priateľstva, a k svedčeniu v dnešnom svete o novom živote, ktorý pochádza z načúvania evanjeliu Ježiša, večného Syna, ktorý k nám prišiel, aby nám priniesol spásu. Zároveň musia mať kňazi neustále na zreteli, že konečné ovocie ich služby pochádza zo samotného Krista, ktorého stretli a ktorému načúvali v modlitbe, ktorého ohlasovali v kázňach a žili svedectvom, z poznaného, milovaného a sláveného v sviatostiach, predovšetkým v Najsvätejšej Eucharistii a sviatosti zmierenia.”

Posolstvo pápeža Benedikta XVI. k 44. Svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov

Ako mať živé spoločenstvo s Duchom svätým


V našej farnosti tohto roku príjme z rúk otca biskupa sviatosť birmovania 90 kandidátov. Vieme, že mnohí naši mladí si ani neuvedomujú, čo so sviatosťou „kresťanskej dospelosti“ prijímajú.

Chlapci a dievčatá, kandidáti na sviatosť birmovania!

Prvým predpokladom mať živé spoločenstvo s Duchom svätým je viera, poslušnosť a vernosť Duchu svätému, ktorý k nám hovorí cez naše svedomie, cez Božie slovo a náuku Cirkvi.

Vo sviatosti birmovania dostanete dar Ducha svätého. Ak s ním budete spolupracovať, objaví sa vo Vašom živote ovocie Ducha svätého. V liste svätého apoštola Pavla Galaťanom (6,5, 22-23a) čítame:

„Ale ovocie Ducha svätého je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť a zdržanlivosť.“

Všetci túžime po takýchto hodnotách. Žiaľ, máme skúsenosti so skutkami tela, ako ich vymenúva svätý Pavol v liste Galaťanom (5,19-21a). Hovorí:

„A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné.“

Iste sa bránime pred takýmito skutkami. Ak nebudeme spolupracovať s Božou milosťou, objavia sa v našom živote skutky tela pre našu vlastnú škodu.

Zachovajte si vernosť Duchu svätému, lebo On je zárukou, že sa vo Vašom živote objaví Jeho ovocie. Aby sa Vám to darilo, budeme vás podporovať modlitbami.
Modlitba za birmovancov:

Klaniame sa Ti, Duchu Svätý, opravdivý Bože, ktorý od večnosti rovnako pochádzaš z Otca i Syna. Prosíme Ťa za kandidátov birmovania, aby sa počas celého roka zodpovedne pripravovali na túto sviatosť. Nevzďaľuj sa od nich a chráň ich pred každým hriechom.

Pán Ježiš hovorí: „Ja som vinič, vy ste ratolesti, kto ostáva vo mne a ja v ňom prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“

Ó, Duchu svätý, pomáhaj im v tejto príprave. Osvecuj a vyučuj ich rozum. Daj, aby vždy a všade plnili Božiu vôľu. Amen.

Svätá Terezka od malého Ježiška povedala o sviatosti birmovania tieto pekné slová:
„S veľkou starostlivosťou som sa pripravila na návštevu Svätého Ducha. Nemohla som pochopiť, že sa tak málo starostlivosti venuje prijatiu tejto Sviatosti Lásky. Že sa jej nevenuje viac pozornosti. Ach, aká šťastná bola moja duša! Ako apoštoli očakávala som prisľúbeného Tešiteľa. Tešila som sa, že čoskoro už budem dokonalou kresťankou a moje čelo bude naveky poznačené týmto tajomným krížom. V tento deň som prijala silu trpieť, ktorú som veľmi potrebovala, lebo mučeníctvo mojej duše malo už čoskoro začať.“

(Katholisches Hausbuch, 1960)

spracoval: Ján Velčok, snímka: M.Magda

Prísľuby Panny Márie zjavené bl. Alanovi


1. Všetkým, ktorí sa budú zbožne modliť môj ruženec, sľubujem svoju zvláštnu ochranu a hojnosť milostí.

2. Tí, ktorí v modlitbe ruženca vytrvajú, dostanú zvláštnu milosť.

3. Ruženec bude mocnou ochranou proti peklu; zničí zlo, zbaví svet hriechu a zaženie blud.

4. Ruženec rozhojní čnosť a obsiahne pre duše hojné Božie milosrdenstvo. Odvráti srdcia ľudí od lásky k svetu a jeho márností a pozdvihne ich k túžbe po večných veciach. Ó, tie duše sa posvätia týmto prostriedkom.

5. Tí, čo sa mi odovzdajú cez ruženec, nezahynú.

6. Toho, kto bude zbožne recitovať môj ruženec, uvažujúc nad tajomstvami, nikdy nepremôže nešťastie. Nezažije Boží hnev a nezomrie náhlou smrťou. Hriešnik sa obráti; vytrvá v milosti a zaslúži si večný život.

7. Kto sa zasvätí môjmu ružencu, nezomrie bez sviatostí Cirkvi.

8. Tí, čo budú verne recitovať môj ruženec, budú počas svojho života a po smrti účastní Božieho svetla a plnosti Jeho milostí, vlastných svätým.

9. Ihneď vyvediem z očistca duše zasvätené môjmu ružencu.

10. Deti môjho ruženca sa budú tešiť veľkej sláve v nebi.

11. Čo budeš žiadať prostredníctvom ruženca, dosiahneš.

12. Tým, ktorí budú šíriť môj ruženec, sľubujem pomoc vo všetkých ich potrebách.

13. Dosiahla som od svojho Syna, že všetci členovia ružencového bratstva budú mať svojich orodovníkov v živote a v smrti, celý nebeský dvor.

14. Tí, ktorí sa zbožne modlia môj ruženec, sú moje milované deti, bratia a sestry Ježiša Krista.

15. Zasvätenie sa môjmu ružencu je zvláštne znamenie predurčenia.

-re-

Naše ružencové bratstvo

„Milujte Pannu Máriu, lebo je Vašou Matkou a Vy ste jej deti.“
(Sv. Otec Ján Pavol II.)


Stalo sa dňa 7. februára 2010, kedy sa uskutočnila duchovná obnova nášho RB, ktorú viedol dominikán Šimon Tyrol, provinčný promótor pre ruženec. Duchovná obnova sa konala v duchu reformy nášho RB podľa najnovších stanov ružencových bratstiev na Slovensku. Začala sa v kostole sv. omšou a pokračovala v popoludňajších hodinách príhovorom pátra a premietaním dokumentu o vzniku posvätného ruženca a následne ružencových bratstiev a ich reformy. Výklad pátra Šimona Tyrola o sile modlitby ruženca, o jeho hodnotách a dôležitosti v živote človeka a usmernenie, ako vložiť celé svoje vnútro do tejto rozjímavej modlitby, aby sa dosiahol jej plný účinok. Isto neostane bez ozveny. Milí ruženčiari, členovia živého ruženca, počas tejto reformy, ktorá bude trvať zatiaľ bez obmedzenia podľa potreby, nakoľko sme podľa počtu veriacich katolíkov početná dedina, chceme prijať členstvo v RB dobrovoľne a slobodne bez donútenia druhej osoby s vedomím, že ruženec je najkrajšia, najobľúbenejšia, najjednoduchšia modlitba pre každého, ktorej cieľom je večná radosť – nebeská vlasť. Reformu v bratstve začíname zápisom na tlačivo Prihláška do RB, ktoré si môžete vyzdvihnúť v kostole alebo u svojho horliteľa a po vyplnení vložiť do krabice, ktorá bude k dispozícii v kostole. Na tejto prihláške sú podrobne rozpísané záväzky a práva člena Živého, Svätého a Večného ruženca.

Záväzky a práva člena Živého ruženca:

• je povinný modliť sa každý deň jeden desiatok posvätného ruženca na úmysel za obrátenie hriešnikov a za živých i zosnulých členov RB, za rehoľu dominikánov, za svoju farnosť a za svojich duchovných pastierov (biskupov a kňazov);

• je povinný raz za mesiac sa zísť na spoločnom stretnutí – modlitbe, po ktorom sa uskutoční výmena tajomstiev; čas a miesto stretnutí si dohodnú členovia Živého ruženca sami;

• člen Živého ruženca sa nemôže modliť desiatok namiesto iného člena (manžela, syna, dcéru …), ktorý sa sám modliť nechce;

• má právo voliť členov finančnej komisie, horliteľa svojej ruže, horliteľa bratstva (ak Živý ruženec má jednu alebo dve ruže);

• má právo byť volený.
Záväzky a práva člena Svätého ruženca:

• je povinný pomodliť sa celý posvätný ruženec (tajomstvá radostné, svetla, bolestné, slávnostné) za jeden týždeň na úmysel za obrátenie hriešnikov a za živých i zosnulých členov RB, za rehoľu dominikánov, za svoju farnosť a za svojich duchovných pastierov (biskupov a kňazov);

• modlitbu posvätného ruženca si môže člen ľubovoľne rozdeliť podľa času, ktorý mu vyhovuje, napr. v jeden deň dva desiatky, v iný tri alebo v jeden deň celý ruženec – potrebné je zachovať postupnosť v modlitbe celého posvätného ruženca (najprv sa pomodliť radostné tajomstvá, potom svetla, bolestné, nakoniec slávnostné);

• člen Svätého ruženca nie je viazaný spoločnými stretnutiami členov Živého ruženca, ale je to vítané.

Záväzky a práva člena Večného ruženca:

• zvolí si svoj pravidelný „čas bdenia“ raz za mesiac alebo raz za rok, počas ktorého sa pomodlí celý posvätný ruženec (najprv radostné tajomstvá, potom svetla, bolestné, nakoniec slávnostné tajomstvá) s nasledovnými úmyslami: za obrátenie hriešnikov (radostné tajomstvá), za čistotu viery a ohlasovateľov evanjelia (tajomstvá svetla), za večnú spásu umierajúcich (bolestné tajomstvá), za vyslobodenie duší z očistca (slávnostné tajomstvá);

• pod „časom bdenia“ sa myslí ucelený časový celok – bez prerušenia;

• je povinný oznámiť horliteľovi bratstva dátum bdenia mesačne alebo ročne a začiatok svojho času bdenia (napr. od 8.00 hod.), ktoré si zvolil;

• na splnenie povinnosti „času bdenia“ mesačne alebo ročne stačí sa pomodliť súkromne a na ľubovoľnom mieste (doma, v kostole, na ceste…) modlitbu celého posvätného ruženca;

• člen Večného ruženca nie je viazaný spoločnými stretnutiami členov Živého ruženca, ale je to vítané.

Z prihlásených členov sa urobia nové dvadsaťčlenné ruže, z ktorých sa zvolia horlitelia jednotlivých ruží. Všetky tieto zmeny budú zverejnené na farskej nástenke pri kostole a v časopise Spektrum. Počas týchto nových zmien, pokiaľ sa neukončia, naďalej sa každý člen modlí svoj desiatok.

Život v RB prináša rôzne otázky, ako aj problémy, ktoré je potrebné riešiť, lebo v opačnom prípade sa môže stať aj to, že RB prestane fungovať tak, ako má. Ako vzniknuté problémy a otázky riešiť? Všetky tieto odpovede nájdeme v stanovách RB na Slovensku, ktoré by nemali chýbať na stole žiadneho horliteľa ruže. Horliteľ ruže ich má poznať, ovládať, v prípade, ak jeho člen si žiada informácie o vstupe do RB. Členom v živom ruženci môže byť veriaci človek, ktorý patrí do príslušnej farnosti, t. j. u nás do farnosti Víťaz a zaväzuje sa, že bude si plniť svoje členské povinnosti (denne sa modliť jeden desiatok z ruženca, jedenkrát v mesiaci, prípadne jedenkrát za tri mesiace sa zúčastniť stretnutia a výmeny ružencových tajomstiev). V stanovách RB sú mimoriadne výnimky pre tých členov, ktorí sú na dlhšiu dobu odcestovaní z vážnych dôvodov (práca, štúdium mimo farnosti), no každý mesiac sa informujú o živote ružencového bratstva. V žiadnom prípade nemôže byť členom v RB ten veriaci, ktorý nie je evidovaný trvalým pobytom v príslušnej farnosti, t. j. u nás vo farnosti Víťaz. V tomto Živom ruženci v jednotlivých ružiach budú mať čestné miesto veriaci, ktorí sú chorí a nemobilní. V prípade nedostatku členov môže vzniknúť ruža neúplná, ktorá bude napomáhať k doplneniu ostatných ruží, pokiaľ niekto zomrie alebo sa členstva v RB zriekne.

Milí ruženčiari a všetci, čo sa radi modlíme, či meditujeme sv. ruženec, nemajme obavy z týchto nových zmien, ale majme radosť z toho, ako nám to páter Šimon Tyrol zdôrazňoval, že sa oslobodíme od donútenia vstupu do RB a prijmeme svoje členstvo dobrovoľne a slobodne. Modliť sa ruženec je ako ruka matky na detskej kolíske, je ako znamenie, že sme sa zriekli namáhavých úvah o modlitbe, aby sme tým uznali svoju slabosť a nedokonalosť. Ak mladý človek neobľubuje ruženec a tvrdí, že sa pri ňom nudí, nenaliehajme, je preňho lepšie, ak sa pomodlí inú jeho srdcu milú modlitbu, alebo ak si prečíta úryvok zo Sv. písma. Ruženec je nezrozumiteľný pre človeka s pozemským zmýšľaním. Je to modlitba pochopiteľná pre ľudí čistého, úprimného, jednoduchého srdca.

Na záver sa touto cestou chcem za celé RB vo Víťazi srdečne poďakovať pátrovi Šimonovi Tyrolovi, ako aj nášmu duchovnému otcovi Oliverovi za príjemné stretnutie v kostole, ako aj v katechetickej miestnosti na fare, ktoré duchovne obohatilo naše cirkevné spoločenstvo. Preto im vyprosujme od nášho Nebeského Otca hojnosť Božích milostí, ochranu a pomoc Ružencovej Panny Márie, nech Duch Svätý neustále vkladá do ich úst slová, ktoré ľudí potešia a povzbudia v každodennom živote.

Emília Uličná, horliteľka RB

ROZHOVOR



Chcel by som sa Vás na začiatku spýtať, čo bolo zámerom vašej návštevy u nás vo farnosti.

Do farnosti ma pozvala horliteľka spolu s duchovným otcom. Zámerom bolo vlastne zreorganizovanie života ružencového bratstva vo Víťaze, nakoľko táto reforma prebieha na Slovensku už niekoľko rokov. Veľmi som sa potešil, že aj tu vo Víťaze, kde som už tretíkrát za posledných šesť rokov, rozhodli sa pre zreálnenie svojich stavov, aby v ružencovom bratstve boli tí ľudia, ktorí chcú hlbšie prežívať svoju vieru, ktorí sa tešia z toho, že možu byť súčasťou takého veľkého spoločenstva na Slovensku, na svete. Pokračovať v tej bohatej tradícii v cirkvi, ktorá je v ruženci dominikánskej rehole.

Obnova by mala vniesť poriadok, alebo by to malo zvýšiť duchovnú úroveň?

Táto obnova má za cieľ vlastne prehĺbiť život ružencového bratstva, aby členovia postupne spoznávali, nachádzali i tú svoju vlastnú identitu ružencového bratstva. Aby to nebolo iba o počtoch zapísaných na papieri, ale hlavne aby to bola konkrétna skupina viditeľných ľudí, ktorí chcú, aby pri ich kostole všetky podujatia, všetky záležitosti, týkajúce sa duchovnej i spoločenskej sféry ich života, vychádzali zo spoločnej modlitby. Aby to boli skupiny, ktoré zotrvávajú jednomyseľne na modlitbe, ktorí sa pripravujú prežívať zo dňa na deň hlbšie svoj vzťah k Ježišovi, pretože iba vtedy sa môžeme pozerať na seba novými očami, možeme si osvojiť nový pohľad aj na svojich blížnych. Znamená, že cieľom reformy okrem kvality vlastnej identity je vlastne zorganizovať život ružencového bratstva podľa platných stanov ružencových bratstiev.

Táto reforma spočíva v ďalších krokoch, ktoré sa začali práve dnes rozdaním prihlášok, cez ktoré sme dali možnosť vyjadriť sa súčasným členom, či chcú pokračovať v ružencovom bratstve. Zvoliť si formu Živého, Svätého, alebo Večného ruženca, prípadne nechcú pokračovať, aby sme mali spätnú väzbu – názory veriacich, ktorí chcú pokračovať v ružencovom bratstve. Ďalším krokom bude vlastne vytvorenie nových ruží, voľby v ružiach a voľba horliteľa bratstva. Aby v každom ružencovom bratstve bol jeden človek, ktorého si zvolia ako horliteľa ružencového bratstva, ktorý zodpovedá za život celého spoločenstva ružencového bratstva, aby to bola autonómna skupina – živá bunka pri danej farnosti. Dominikánska rehoľa nezasahuje do života ružencového bratstva. Zámerom dominikánsko-mariánskeho centra rehole je pomôcť vytvoriť životaschopnú samostatnú bunku z veriacich, ktorí sami chcú preberať zodpovednosť za duchovný život pri svojom kostole. Takže pomáhame vlastne vytvoriť tieto skupiny tam, kde prejavia záujem.

Chodíte po Slovensku po ružencových bratstvách. Je cítiť silný formalizmus členov ružencového bratstva, alebo máte iné skúsenosti?

Áno, myslím si, že je cítiť už z toho hľadiska, že ružencové bratstvá sú najpočetnejšie organizované skupiny v Cirkvi na Slovensku. To znamená, že som sa ešte nestretol ani na jednom mieste, ani pri jednom kostole, ani v jednej farnosti, že by tam neboli vytvorené ruže. Aby tam nebola skupina, ktorá sa denne modlí ruženec. Horšie je to s tou zodpovednosťou, alebo s tým naozajstným životom, životom na danom mieste, t.z. že nachádzam veľké zoznamy, veľké skupiny mnohokrát anonymných ľudí, ktorí sa možno nikdy v živote spolu nestretnú, nepomodlia sa. Chodím po Slovensku už šesť rokov. Vytvorili sme jednoznačné stanovy, čo bolo takisto zásluhou „ruženčiarov“, t.z. že na jednej strane je vidieť ten formalizmus, mnoho ľudí, ktorí sú len zapísaní. Na druhej strane zas pri každom kostole som našiel v každom ružencovom bratstve vzácnych ľudí, ktorí veľmi úprimne a veľmi zodpovedne prispievajú k znovuoživeniu života ružencového bratstva. Takže mám z toho veľkú radosť, že je záujem pokračovať tak zo strany kňazov, ktorí sa tešia tejto aktivite a takisto aj zo strany ľudí, že už to nie sú také veľké počty, ale dá sa pozorovať istá kvalitatívna zmena.

Iba rehoľa dominikánov cíti ten formalizmus v našom slovenskom kresťanskom živote, alebo cítia aj ostatné rehole, že sa potrebujeme zbaviť formalizmu. Ako ste prišli k tomu, že je potrebné všetko oživiť? Je to iniciatíva vaša, rehoľná, alebo cirkevná?

Je to iniciatíva rehoľná. Na Slovensku dominikánska rehoľa nemá veľkú tradíciu, aj keď ruženec veľkú tradíciu má. Je to paradox. Dominikáni pôsobili viac-menej iba v Košiciach a v Trenčíne pred vojnou v 30. rokoch. No a ruženec je naozaj veľmi silný, veľmi obľúbený v životoch veriacich ľudí na Slovensku. Keď som končil teológiu v roku 2001, tak sme sa zamýšľali nad svojím poslaním, aj nad tým, akým spôsobom chceme prispieť, alebo ponúknuť Cirkvi u nás na Slovensku, niečo z našej tradície. Jednou z ponúk, alebo z bohatstiev rehole boli práve ružencové bratstvá a modlitba ruženca. V tom pôvodnom duchu a význame ako vznikal pri dominikánskej reholi, ako sa vyvíjal v cirkvi, čo nám vlastne potvrdil aj Ján Pavol II., aby sme znova objavili ruženec. Ďalším veľmi dôležitým signálom k tomu pohľadu, alebo k aktivite v rámci ružencových bratstiev bola medzinárodná Kapitula v Providence v Amerike v roku 2001, kde jedným zo záverov celosvetového zhromaždenia dominikánov bol, aby sa tá naša zbožnosť a naša duchovnosť, spiritualita nezliala, alebo nestratila v tých novodobých prúdoch a hnutiach, ktoré práve vznikajú. No a práve, že v tých 90. rokoch sme aj my dominikáni na Slovensku prispeli práve k šíreniu novodobých neodskúšaných, dosť emočných hnutí, založených na pocitoch, na zážitkoch. Práve od roku 2003 sa usilujeme naozaj klásť dôraz hlavne na kvalitu, na spôsob života a na zmenu myslenia. Hovorím taký príklad, že to, čo bolo najtypickejšie, alebo najcharakteristickejšie na prvých kresťanoch neboli reči, neboli modlitby, ale spôsob života. To znamená to, o čo sa usilujeme, postupne aby nás identifikoval spôsob života. A to je to najťažšie.

Čím teraz žijú rehoľníci dominikáni?

Žijeme rekonštrukciou kláštora, je to vlastne už v poslednej etape. Už o mesiac by mali skončiť práce, niekedy v apríli by sme mali už kolaudovať, v máji sa sťahovať do obnovených priestorov v Košiciach. Tešíme sa, lebo to bola generálna rekonštrukcia, takže ďakujem aj „ruženčiarom“, ktorí nás podporovali modlitbami, ale aj finančne, že sa nám túto veľkú rekonštrukciu podarilo úspešne dokončiť. Tešíme sa aj na návrat, lebo sme žili v provizórnych priestoroch mimo centra mesta. Takže tým teraz žijeme v poslednej dobe.

Poprosil by som vás o odkaz pre čitateľov Spektra a členov ružencového bratstva vo Víťaze. Čím by sa mali nechať viesť, aby aj toto spoločenstvo bolo skutočne živé a spojené s Kristom?

Aby sa nenechali ničím odradiť, aby nádej, ktorú dáva Ježiš, lebo ruženec je práve pohľad na Ježiša s Máriou, teda aby nám ruženec pomáhal zakúšať Boží pohľad, pohľad lásky, prijatia. Vždy, kde sa objavuje na stránkach Svätého písma, na stránkach stretnutia Božieho slova s ľudským slovom, vždy na tých miestach, kde sa objavuje strach človeka zo situácie, ktorú momentálne prežívam, z kríz, z hriechov, z ťažkostí, z beznádeje, zúfalstva, vždy, kde sa objavuje strach človeka, ktorý sa zahľadí na Boha, tak vždy sa na tých miestach objavuje Božie slovo, ktoré hovorí Boh: „Neboj sa, som blízko, som pri Tebe, neboj sa, odteraz už budeš loviť ľudí. Je zmytá Tvoja vina“, ako sme počuli aj v dnešnom Evanjeliu. Takže to osobne nachádzam a toto prajem aj čitateľom Spektra, aby v modlitbe nachádzali stále silnejší zážitok prijatia, pretože najkratšia cesta k Bohu je tu a teraz, najkratšia a najistejšia cesta je z tej situácie, z toho miesta, ktoré práve prežívam.
Ďakujeme za rozhovor.

pripravili: M. Magda, M. Gondová

Ján Mária Vianney

Pri príležitosti Roka kňazov sme sa rozhodli uverejniť na pokračovanie vybrané časti životopisu Jána Mária Vianneya z knihy Wilhelma Hunermanna Aj diabol pred ním kapituloval.
Ján Vianney hovorieval: „Keby sme mohli vidieť a nielen tušiť, čo je kňaz, museli by sme zomrieť, no nie od úžasu, lež od lásky.“


«Toto tu skutočne vyzerá ako kraj sveta!» vzdychala matka Bibostová. «Práve vás museli poslať do takého zapadnutého kúta. To ste si veru nezaslúžili! Keby ste len boli ostali v Ecully!»

«Nové miesto je pre mňa ešte príliš dobré!» odpovedal kňaz. «Vôbec som si nezaslúžil lepšie, a kde je kňaz, tam je aj dobrý Pán Boh.»
«Keby sme stretli dajakého človeka, ktorého by sme sa mohli spýtať na cestu!»
«Pán Boh už niekoho pošle!»

A skutočne, čoskoro naďabili na istého mladíka, ktorý pásol na lúke pár ovečiek.
«Hej, priateľ!» zakričal na neho Vianney, «môžeš nám ukázať cestu do Arsu?»
«Há?» opýtal sa chlapec, lebo nič nerozumel.
«Chceme ísť do Arsu,» pretlmočila obchodníčka, ktorá trocha ovládala dombské nárečie.

«Do Arsu? Tak potom ste zaiste ten nový farár!» pochopil mladý pastier.
«Áno, uhádol si!» prikývol Vianney. «Ako sa voláš?»
«Anton Givre!» odpovedal mladík. Potom vrhol skúmavý pohľad na oboch cestujúcich, akoby rozmýšľal, či by si nemohol zarobiť pár sou. «Odprevadím vás do Arsu!» povedal konečne.

«A tvoje ovce?»
«Tie neutečú.»
«Ale aj tak by si ich nemal nechať samé. Mohol by prísť vlk a roztrhať ich.»
«Tu nie sú vlci!» škeril sa na plné ústa mladík so širokou pehavou tvárou.
«Povedz mi, poznáš Ars?»

«Ako svoje vrecko na nohaviciach! Pre vás tu bude málo práce. Ľudia veľmi nechodia do kostola, radšej do krčmy, najmä chlapi. To je vaša žena?» pýtal sa, pozerajúc na obchodníčku.

«Ale veď kňazi sa neženia! Či to nevieš?»
«Neženia? Tak potom to bude zaiste vaša kuchárka.»
«Nechodievaš do kostola, Anton?» vyzvedal sa kňaz.
«Veď my nemáme kňaza. Posledný, ktorého sme mali, od zlosti a kričania na kázňach dostal suchoty a o tri týždne zomrel.»

«Ale teraz budeš znova chodiť do kostola, keď už máte nového farára, pravda?»
«Načo? Ja už viem všetko.»
«Tak mi teda povedz, ktoré sú tri osoby Najsvätejšej Trojice!»
«Ježiš, Mária, Jozef,» odvetil chlapec sebavedome.
«Bože môj!» rozhorčovala sa dobrá sedliačka.

«Bol si už na prvom svätom prijímaní?» pýtal sa kňaz ďalej.
«Čo je to prijímanie?» zatváril sa zarazene pastierik.
«Budem ťa vyučovať náboženstvo!»
«Na to nemám čas! Musím pásť ovce.»
«Vieš, pre Pána Boha musíme mať vždy čas!»

Práve prechádzali vedľa potoka, ktorý sa vinul medzi brestami a vŕbami. Konečne zbadali pár sivých chalúp, ktoré prečnieval malý biedny kostol. Na jeho úbohej drevenej veži visel malý zvon.

«To je Ars!» vyhlásil mladík. «Tu sa začína vaša farnosť.» Vianney sa zastavil, kľakol si do blata a začal sa modliť.

«Čo to robíte?» pýtal sa chlapec. «Ved sa celý zamažete!» Kňaz neodpovedal, zotrval s pozdvihnutými rukami v modlitbe.

spracoval: M. Magda

EXERCÍCIE (XVII. časť)

V rámci katechézy – nášho kresťanského vzdelávania – vám chceme v niekoľkých častiach na pokračovanie ponúknuť exercície podľa vzoru sv. Ignáca z Loyoly. Uvedomujme si navzájom potrebu takéhoto vzdelávania. Často sa stáva, či už doma, na ulici alebo aj v práci, že dostaneme otázku, týkajúcu sa našej viery. Nech sú tieto riadky duchovným pokrmom, ktorý v nás vzbudí radosť nad pôsobením Ducha Svätého. Nech Duch Svätý naplní myseľ, ale i naše srdcia.


Hovoríme o „tajomstvách“ Ježišovho života – o tajomstve zvestovania, narodenia, o tajomstve umučenia. Ide o jednotlivé spásne udalosti, ktoré tvoria jedno tajomstvo, tajomstvo Ježišovho života a poslania. Zahrnuté sú do toho Ježišove slová i jeho činy, náuka, zázraky a ostatné jeho skutky pokory, lásky a služby.

Tak ako celý Ježišov život bol ponukou milostí, sú touto ponukou aj jeho slová a jeho činy – z nich najviac jeho smrť a jeho vzkriesenie. Cirkev veľmi zavčasu vyjadrila vo Vyznaní viery hlavné tajomstvá Pánovho života: „počal sa z Ducha svätého, narodil sa z Márie Panny, trpel, bol ukrižovaný, zomrel, tretieho dňa vstal zmŕtvych…“

V kresťanskom vyučovaní mali tieto skutočnosti prvoradé miesto. O nich hovoria evanjeliá. Cirkev si pripomína tieto tajomstvá slávením bohoslužobného roka, počnúc od adventu, cez Vianoce, pôst, Veľký piatok, Veľkonočnú nedeľu až po sviatok Krista Kráľa. Každých sedem dní slávi deň Ježišovho vzkriesenia, deň Pánov – nedeľu.

Keďže tajomstvá Pánovho života sú vyjadrené Božím slovom v evanjeliách, treba siahať v prvom rade k tomuto prameňu. Kedysi sa požadovalo od vzdelaných mníchov, a to v rámci liturgických nariadení, aby sa naučili naspamäť celý Nový zákon. Tým si mali udržiavať živú prítomnosť Kristových tajomstiev a mali stále porovnávať svoje správanie so živou osobou Pánovou. Tu už išlo o nasledovanie Krista. V tomto duchu písal svoje listy svätý Ignác z Antiochie pred svojim mučením a vyjadroval v nich túžbu nasledovať Pána vo všetkom a byť jeho opravdivým učeníkom (Rim 4,2). Tu sa už tajomstvá Pánovho života stávali vzorom, ale aj opravdivou silou života.

Tento postoj viery voči tajomstvám Ježišovho života zapustil v Cirkvi hlboké korene a poznačil kresťanský život mnohých národov. Začali sa utvárať jednotlivé prúdy duchovného života, poznačené jednotlivými tajomstvami. Na prvom mieste bola tu oddávna tradícia benediktínska – Pánov život sa odrážal v pravidlách rehoľného života. Okolo roku 1100 už jestvovali „rozjímania o detstve a utrpení Pánovom“. Okolo známeho kláštora v Cluny vznikali „meditácie o umučení a zmrtvychvstaní Kristovom“, o jeho siedmich slávach na kríži. Zdôrazňovali osobitne hĺbku a krásu tajomstva Vianoc. Iní povzbudzovali venovať jednotlivé hodiny dňa rozjímavej spomienke na udalosti umučenia, krížovej cesty a prebodnutého boku Pánovho. Tým sa neobyčajne zvrúcňovala nábožnosť veriacich.

Františkánske hnutie znamenalo novú jar nábožnosti voči tajomstvám Ježišovho života. Svätý František Beverello z Assisi celým svojím zjavom a kázňami oživoval Krista evanjelií. Jeho slávenie vianočného tajomstva v lese v Greccio roku 1223 dalo podnet k rozkvetu jasličiek po celom svete a obohatilo ľudovú nábožnosť. Keď františkánske hnutie preniklo do teológie, svätý Bonaventúra dal podnet k takzvanej „afektívnej nábožnosti“, ktorá sa obracala v kontemplácii na tajomstvá narodenia a umučenia Pána Ježiša. Jemu sa pripisovali oslavné „Meditstiomos vitae Christi – Rozjímania o živote Kristovom“. Tieto mystické Kristove životy boli predchodcami neskorších skutočných Ježišovych životopisov, napríklad od Rudolfa Saského. Rozjímaním nad Kristovým životom sa veriaci usilovali nasledovať Krista – človeka – imitatio humanitatio Christi. V tomto duchu vzniklo aj „Nasledovanie Krista“, i keď v ňom pohľad človeka Ježiša nie je na prvom mieste. „Nasledovanie Krista“ spolu so „Životom Kristovým“ od Rudolfa zapôsobilo veľmi hlboko na Ignáca z Loyoly – umožnilo vznik „Duchovných cvičení“, v ktorých sa venuje veľká pozornosť práve rozjímaniam nad Kristovým životom. „Tajomstvá života nášho Pána“ sú obsahom takzvaného druhého, tretieho a štvrtého týždňa exercicií.

Stretnutie s Pánom v tajomstvách jeho života oživuje aj dnes celý liturgický život Cirkvi. Veď tieto tajomstvá sú prítomné nielen v jeho slove, ktoré počúvame pri bohoslužbe, ešte výraznejšie sú prítomné vo viditeľných znakoch, vo sviatostiach, v ktorých pôsobí i dnes sám Pán.

Mgr. Ladislav Franc, výpomocný duchovný

Spoveď je liek



Kto smutný je, nech ide na spoveď.
Spoveď je liek. Tam zázraky sa dejú…
Na všetko nájde odpoveď,
do srdca sám Boh pošepne ju.

Netreba inej nádeje,
len odpustenie, úľavu.
Boh do nás milosť preleje
a dá nám ruku na hlavu.

Ale keď človek stále iné hľadá
a neprizná si vinu!
Zlaté sú oči pekelného hada
a naše dni sa míňajú a minú.

Kto nekaja sa, väzí v starom brude,
veď nič iné mu vlastne neostáva.
Z prázdnoty vietor prázdnu pieseň hudie.
Nechápe prázdno, čo je Božia sláva.

Mikuláš Šprinc

Opäť pôst


Ten čas ale letí. Pred niekoľkými týždňami sme oslavovali príchod nového roka 2010 a už je tu pôst. Len pred chvíľou sme vianočný stromček „vyhodili cez okno“, zatancovali sme si na plesoch, odložili karnevalové masky a o pár dní budeme poznačení popolom v tvare kríža. Dni nového roka nielen rýchlo ubiehajú, ale naberajú aj na vážnosti.

Život nie je len o tanci, zábave, smiechu, ale aj o pôste, smútku a utrpení. Pôstny čas, do ktorého vstúpime, je o živote Ježiša Krista, ktorý síce bol aj na svadbe v Káne, ale na svet prišiel na to, aby ako nevinný baránok niesol kríž s hriechmi celého sveta na Golgotu.

V pôstnom čase spájame svoje utrpenie s Ježišovým utrpením, plačeme nad svojimi hriechmi tak ako zaplakal Peter, keď trikrát zradil svojho Pána, sypeme si popol na hlavu ako biblickí ľudia, ktorí takto preukazovali opravdivé pokánie, aby od seba odtiahli trestajúcu Božiu ruku. Pôstny čas je prípravou na veľkonočné tajomstvo zmŕtvychvstalého Ježiša, ktorý nás svojím utrpením a smrťou oslobodil od večnej smrti.

Pôstne obdobie je o nás, o našom životnom boji so zlom, o našej slabosti, nevládnosti, o pádoch, o našom každodennom kríži. V pôste sa učíme pochopiť tajomstvo nášho utrpenia pri pohľade na Ježišove utrpenie, ktoré znášal z lásky k nám.

Farár z Arsu, Ján Mária Vianney, píše: „Kríž je najučenejšia kniha na svete, ktorá nás vedie k samému základu našej viery a tá nám hovorí: Keď stojíš pred niečím temným, keď ťa trápi vlastné ja, keď stonáš pod ťarchou vlastnej prázdnoty, keď stojíš pred zdanlivo neriešiteľnými ťažkosťami, keď ťa trápi rozchod, sklamanie, nevera alebo neprávosť, keď ťa tlačí niečo zlé alebo ťažká vina, vždy stojíš pred niečím, čo už dávno vzal na seba, niesol a premenil Ježiš svojim krížom. Nech ťa čokoľvek gniavi k zemi, vždy ťa obklopuje večná láska. Preto pri pohľade na kríž nemusíš nič tajiť, nič zakrývať, nič skrášľovať a za nič sa vo svojom živote nemusíš hanbiť. Musíš mať jedno: bezhraničnú dôveru, pomocou ktorej vložíš svoje malé, úbohé, zraniteľné „ja“ do veľkého „Ty“ Ježiša Krista, ktorý bol za teba ukrižovaný.“

Využime tento pôstny čas na vlastné posvätenie, zdokonalenie, pripodobnenie sa Pánu Ježišovi. Využime ho, lebo čas letí.

Mgr. Oliver Székely, duchovný otec