ROZHOVOR



Chcel by som sa Vás na začiatku spýtať, čo bolo zámerom vašej návštevy u nás vo farnosti.

Do farnosti ma pozvala horliteľka spolu s duchovným otcom. Zámerom bolo vlastne zreorganizovanie života ružencového bratstva vo Víťaze, nakoľko táto reforma prebieha na Slovensku už niekoľko rokov. Veľmi som sa potešil, že aj tu vo Víťaze, kde som už tretíkrát za posledných šesť rokov, rozhodli sa pre zreálnenie svojich stavov, aby v ružencovom bratstve boli tí ľudia, ktorí chcú hlbšie prežívať svoju vieru, ktorí sa tešia z toho, že možu byť súčasťou takého veľkého spoločenstva na Slovensku, na svete. Pokračovať v tej bohatej tradícii v cirkvi, ktorá je v ruženci dominikánskej rehole.

Obnova by mala vniesť poriadok, alebo by to malo zvýšiť duchovnú úroveň?

Táto obnova má za cieľ vlastne prehĺbiť život ružencového bratstva, aby členovia postupne spoznávali, nachádzali i tú svoju vlastnú identitu ružencového bratstva. Aby to nebolo iba o počtoch zapísaných na papieri, ale hlavne aby to bola konkrétna skupina viditeľných ľudí, ktorí chcú, aby pri ich kostole všetky podujatia, všetky záležitosti, týkajúce sa duchovnej i spoločenskej sféry ich života, vychádzali zo spoločnej modlitby. Aby to boli skupiny, ktoré zotrvávajú jednomyseľne na modlitbe, ktorí sa pripravujú prežívať zo dňa na deň hlbšie svoj vzťah k Ježišovi, pretože iba vtedy sa môžeme pozerať na seba novými očami, možeme si osvojiť nový pohľad aj na svojich blížnych. Znamená, že cieľom reformy okrem kvality vlastnej identity je vlastne zorganizovať život ružencového bratstva podľa platných stanov ružencových bratstiev.

Táto reforma spočíva v ďalších krokoch, ktoré sa začali práve dnes rozdaním prihlášok, cez ktoré sme dali možnosť vyjadriť sa súčasným členom, či chcú pokračovať v ružencovom bratstve. Zvoliť si formu Živého, Svätého, alebo Večného ruženca, prípadne nechcú pokračovať, aby sme mali spätnú väzbu – názory veriacich, ktorí chcú pokračovať v ružencovom bratstve. Ďalším krokom bude vlastne vytvorenie nových ruží, voľby v ružiach a voľba horliteľa bratstva. Aby v každom ružencovom bratstve bol jeden človek, ktorého si zvolia ako horliteľa ružencového bratstva, ktorý zodpovedá za život celého spoločenstva ružencového bratstva, aby to bola autonómna skupina – živá bunka pri danej farnosti. Dominikánska rehoľa nezasahuje do života ružencového bratstva. Zámerom dominikánsko-mariánskeho centra rehole je pomôcť vytvoriť životaschopnú samostatnú bunku z veriacich, ktorí sami chcú preberať zodpovednosť za duchovný život pri svojom kostole. Takže pomáhame vlastne vytvoriť tieto skupiny tam, kde prejavia záujem.

Chodíte po Slovensku po ružencových bratstvách. Je cítiť silný formalizmus členov ružencového bratstva, alebo máte iné skúsenosti?

Áno, myslím si, že je cítiť už z toho hľadiska, že ružencové bratstvá sú najpočetnejšie organizované skupiny v Cirkvi na Slovensku. To znamená, že som sa ešte nestretol ani na jednom mieste, ani pri jednom kostole, ani v jednej farnosti, že by tam neboli vytvorené ruže. Aby tam nebola skupina, ktorá sa denne modlí ruženec. Horšie je to s tou zodpovednosťou, alebo s tým naozajstným životom, životom na danom mieste, t.z. že nachádzam veľké zoznamy, veľké skupiny mnohokrát anonymných ľudí, ktorí sa možno nikdy v živote spolu nestretnú, nepomodlia sa. Chodím po Slovensku už šesť rokov. Vytvorili sme jednoznačné stanovy, čo bolo takisto zásluhou „ruženčiarov“, t.z. že na jednej strane je vidieť ten formalizmus, mnoho ľudí, ktorí sú len zapísaní. Na druhej strane zas pri každom kostole som našiel v každom ružencovom bratstve vzácnych ľudí, ktorí veľmi úprimne a veľmi zodpovedne prispievajú k znovuoživeniu života ružencového bratstva. Takže mám z toho veľkú radosť, že je záujem pokračovať tak zo strany kňazov, ktorí sa tešia tejto aktivite a takisto aj zo strany ľudí, že už to nie sú také veľké počty, ale dá sa pozorovať istá kvalitatívna zmena.

Iba rehoľa dominikánov cíti ten formalizmus v našom slovenskom kresťanskom živote, alebo cítia aj ostatné rehole, že sa potrebujeme zbaviť formalizmu. Ako ste prišli k tomu, že je potrebné všetko oživiť? Je to iniciatíva vaša, rehoľná, alebo cirkevná?

Je to iniciatíva rehoľná. Na Slovensku dominikánska rehoľa nemá veľkú tradíciu, aj keď ruženec veľkú tradíciu má. Je to paradox. Dominikáni pôsobili viac-menej iba v Košiciach a v Trenčíne pred vojnou v 30. rokoch. No a ruženec je naozaj veľmi silný, veľmi obľúbený v životoch veriacich ľudí na Slovensku. Keď som končil teológiu v roku 2001, tak sme sa zamýšľali nad svojím poslaním, aj nad tým, akým spôsobom chceme prispieť, alebo ponúknuť Cirkvi u nás na Slovensku, niečo z našej tradície. Jednou z ponúk, alebo z bohatstiev rehole boli práve ružencové bratstvá a modlitba ruženca. V tom pôvodnom duchu a význame ako vznikal pri dominikánskej reholi, ako sa vyvíjal v cirkvi, čo nám vlastne potvrdil aj Ján Pavol II., aby sme znova objavili ruženec. Ďalším veľmi dôležitým signálom k tomu pohľadu, alebo k aktivite v rámci ružencových bratstiev bola medzinárodná Kapitula v Providence v Amerike v roku 2001, kde jedným zo záverov celosvetového zhromaždenia dominikánov bol, aby sa tá naša zbožnosť a naša duchovnosť, spiritualita nezliala, alebo nestratila v tých novodobých prúdoch a hnutiach, ktoré práve vznikajú. No a práve, že v tých 90. rokoch sme aj my dominikáni na Slovensku prispeli práve k šíreniu novodobých neodskúšaných, dosť emočných hnutí, založených na pocitoch, na zážitkoch. Práve od roku 2003 sa usilujeme naozaj klásť dôraz hlavne na kvalitu, na spôsob života a na zmenu myslenia. Hovorím taký príklad, že to, čo bolo najtypickejšie, alebo najcharakteristickejšie na prvých kresťanoch neboli reči, neboli modlitby, ale spôsob života. To znamená to, o čo sa usilujeme, postupne aby nás identifikoval spôsob života. A to je to najťažšie.

Čím teraz žijú rehoľníci dominikáni?

Žijeme rekonštrukciou kláštora, je to vlastne už v poslednej etape. Už o mesiac by mali skončiť práce, niekedy v apríli by sme mali už kolaudovať, v máji sa sťahovať do obnovených priestorov v Košiciach. Tešíme sa, lebo to bola generálna rekonštrukcia, takže ďakujem aj „ruženčiarom“, ktorí nás podporovali modlitbami, ale aj finančne, že sa nám túto veľkú rekonštrukciu podarilo úspešne dokončiť. Tešíme sa aj na návrat, lebo sme žili v provizórnych priestoroch mimo centra mesta. Takže tým teraz žijeme v poslednej dobe.

Poprosil by som vás o odkaz pre čitateľov Spektra a členov ružencového bratstva vo Víťaze. Čím by sa mali nechať viesť, aby aj toto spoločenstvo bolo skutočne živé a spojené s Kristom?

Aby sa nenechali ničím odradiť, aby nádej, ktorú dáva Ježiš, lebo ruženec je práve pohľad na Ježiša s Máriou, teda aby nám ruženec pomáhal zakúšať Boží pohľad, pohľad lásky, prijatia. Vždy, kde sa objavuje na stránkach Svätého písma, na stránkach stretnutia Božieho slova s ľudským slovom, vždy na tých miestach, kde sa objavuje strach človeka zo situácie, ktorú momentálne prežívam, z kríz, z hriechov, z ťažkostí, z beznádeje, zúfalstva, vždy, kde sa objavuje strach človeka, ktorý sa zahľadí na Boha, tak vždy sa na tých miestach objavuje Božie slovo, ktoré hovorí Boh: „Neboj sa, som blízko, som pri Tebe, neboj sa, odteraz už budeš loviť ľudí. Je zmytá Tvoja vina“, ako sme počuli aj v dnešnom Evanjeliu. Takže to osobne nachádzam a toto prajem aj čitateľom Spektra, aby v modlitbe nachádzali stále silnejší zážitok prijatia, pretože najkratšia cesta k Bohu je tu a teraz, najkratšia a najistejšia cesta je z tej situácie, z toho miesta, ktoré práve prežívam.
Ďakujeme za rozhovor.

pripravili: M. Magda, M. Gondová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.