Z kroniky cirkevného života v Ovčí


Názvy obce: Wytez nova, Omcze, Male Witezowce

Prvý písomný záznam je z roku 1320. Obec sa spomína ako majetok pánov zo Svini.


V 16. a 18. stor. patrila obec a jej majetok Hendryovcom, Bertótyovcom a v 19. stor. aj Tahyovcom.

V roku 1787 mala obec 31 domov a 178 obyvateľov.

Prvý záznam o kostole – kaplnke je z roku 1700. Bola z kameňa a šindľa. V roku 1828 prestavaná na klasický kostol z kameňa, hliny, šindľa, strop bol drevený, podlaha bol z lomového kameňa.

V roku 1828 obec mala 34 domov a 281 obyvateľov.

1851 – uliate dva zvony, jeden väčší v roku 1917– použitý na vojnové účely, menší je vo veži doteraz. Na zvonoch bolo napísané: Fusa Eperiessini 1851. Fundator Johanes Kovalovsky.

06.02.1914 – vysvätený prvý kňaz z obce, Martin Ondriáš. Pôsobil: 1914 v Hernádnémeti, Trhovište, Trebišov, 1916 Snina, 1919 dočasný administrátor Hermanovce, 1921 – 1952 administrátor – farár Snina, 1928 sninský poslanec, 1929 člen konzistória, 1952 zadržaný, inkardinovaný do spišskej diecézy, farár Černová, 1964 na dôchodku Prešov. Zomrel 9.9.1967. Pochovaný v Snine.

1921 – zakúpené dva zvony, sv. Cyril a Metod, z milodarov Ovčancov bývajúcich v Amerike. V hornej časti zvonov: „Sv. Cyril a sv. Metod, ochraňujte otcov našich.“
V dolnej časti zvonov: „Hlas môj, čujte živí, tešte sa mŕtvi, bojte sa ho búrky.“

1945 – večné sľuby rodáčky Žofie Jenčovej Bieľakovej. Odišla ako mladé dievča do Francúzska, kde vstúpila do Spoločnosti sestier Ježišových (SSJ)

19.06.1949 – primície rodáka Ondreja Galduna. Pôsobil: 1949 Valaliky, 1965 Sabinov, 1965 administrátor Holčíkovce (Veľká Domaša), 1971 Soľ, 1987 Hermanovce, 1989 na dôchodku v rodnej obci. Zomrel 24.8.1996, pochovaný v Ovčí.

1955 – generálna oprava kostola so súhlasom vdp. Ondreja Orosa. Pri oprave kostola bola pozdvihnutá veža o 1 meter. Bola vymenená kamenná dlažba okolo kostola za keramickú dlažbu. Postavila sa nová sakrestia (40m), väčšia ako predchádzajúca. Vymenila sa krytina, dal sa eternit a odkvapové žľaby. Pred oltárom bolo namontované zábradlie, okolo kostola bola urobená ohrada. Na celom kostole bola urobená nová omietka (metlový postrek).

7. júl 1968 – primičná sv. omša, Jozefa Kočíka. SDB.

V rokoch 1968 – 69 veriaci obce sa rozhodli postaviť väčší kostol. Projekt bol robený v Taliansku, za pomoci kňaza rodáka, Jozefa Kočíka. Bol to moderný projekt. Radosť netrvala dlho. Totalitný režim nedovolil postaviť nový kostol. Stavebný materiál sa preložil na susedný súkromný pozemok. Keby ostal na kostolnom pozemku bol by zobraný v prospech štátu. Materiál sa nepredal, pretože všetci dúfali, že im Pán Boh, raz dopraje nový kostol.

1975 – 1976 – obnovenie kostola, ale iba na starých základoch. Nedovolili to predstavení štátu. Stavebný materiál bol zakúpený v rokoch 1968-69. Starý kostol sa zbúral, zostala len veža. Kamenné základy sa vykopali a urobili sa betónové. Pri tichosti sa dohodlo, že sa rozšíri kostol o ľavé krídlo (60m). Keď výstavba kostola bola pri koncu, prácu na kostole zastavili, pre nedodržanie projektovej dokumentácie. Duchovný otec P. Adamčák bol preložený do Dubovice a prišiel nový kňaz Anton Lesník. Prístavba sa musela zbúrať aj zo základmi. Dohliadali na to predstavitelia štátu. Materiál bol vyvezený na smetisko. Kostol tak bol postavený len vo veľkosti starého kostola z roku 1955. Vežu vyzdvihli o 2,5m vyššie. Posviacka kostola bola 4.12.1976. Vykonal ju prešovský dekan, kanonik, ThDr. Jozef Šesták. Veriacim neostávalo nič iné, len dúfať, že raz nový kostol predsa postavia.

19.06.1982 – vysvätený kňaz rodák Michal Jenča za rožňavskú diecézu. Pôsobil v Krásnohorskom Podhradí, v Kokave nad Rimavicou a doteraz v Hnúšti.

1986 – zvony boli napojené na elektrický pohon.

24.10.1991 – začiatok výkopových prác na výstavbu a rozšírenie nového kostola.

19.4.1992 – posledná sv. omša, veľkonočná nedeľa, v starom kostole z roku 1976. Po veľkonočnom pondelku začala sa demontáž starého kostola. 22. apríla sa zbúrala zadná časť starého kostola, ostala len predná časť kostola s vežou. Hlavné múry boli postavené za tri dni. Murovali ovčianskí a víťazskí murári. Ostatné práce: tesárske, elektroinštaláciu, armatúry, klampiarske práce, krytinu, pomocné práce robili veriaci z Ovčia. Rozpočet na kostol bol tri milióny Sk. Skutočné výdavky boli 1.200.000,-Sk. Ušetrilo sa na materiály, ktorý bol zabezpečený svojpomocne: drevo, piesok, kameň a všetky práce na kostole.
Stavebný výbor: farár, Jozef Dugas, stavebný dozor: Peter Kráľ, kostolník: Michal Jenča, kurátori: Baloga Cyril, Baloga Matej, Baloga Štefan, Farkaš František, Jenča Viktor, Kollár Ján, Stašík Matej.

29.11.1992 – slávnostne konsekrovaný nový rozšírený kostol za prítomnosti pán arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča.

1. júla 1997 bola zriadená nová farnosť sv. Jozefa, robotníka, ku ktorej patrí aj filiálna obec Ovčie. Prvým správcom sa stal rodák z Humenného vdp. Juraj Riško.

05.08.1998 – na vrchu Roháčka osadený kríž. V roku 2001 prvýkrát slúžená sv. omša na Roháčke. V roku 2001 posvätená socha Panny Márie, ktorú zhotovil p. Šofranko z Hrabkova..

19.09.1998 – v kostole sv. Barbory bol vysvätený za kňaza Jozef Humeňanský, rogacionista. Pôsobí ako misionár v Rwande.

1999 – z milodarov veriacich postavená Lurdská jaskyňa. Vymurovali ju Adolf Salnci z Víťaza a p. Hatala z Chminian.

2001- ukončená výstavba novej školy, kde bol umiestnený kríž, ktorí bol za totalitnej éry komunistov zvesený. Školu posvätil vdp. Juraj Riško.

16. -24.2.2000 – misie pátrami redemtoristami z Podolínca. Umiestnený misijný kríž na priečelí kostola.

14.06.2003 – vysviacka ďalšieho posledného rodáka Jozefa Bednárika. Pôsobil ako kaplán v Gelnici. Od roku 2005 je farárom v Kokave nad Rimavicou.

13.07. – 21.08.2006 – vnútorná oprava kostola – stierky, strop, vymaľovanie, osvetlenie a liturgická úprava svätyne (nový ambón).

Kňazské povolania:

Martin Ondriáš * 11.11.1888, ord. 6.2.1914, + 9.9.1967 v Prešove, pochovaný v Snine
Andrej Galdun * 27.7.1923, ord. 19.6.1949, + 24.8.1996, Ovčie
Jozef Kočík SDB * 20.12.1924, ord. 29.6.1968 v Ríme, + 9.10.2000 Župčany, pochovaný v Košiciach
Michal Jenča * 16.9.1957 ord. 19.6.1982 v Banskej Bystrici
Jozef Humeňanský RCJ nar. ord. 29.6.1998 v Ríme
Jozef Bednárik * 5.1.1977, ord. 14.6.2003 v Rožňave

Doc. Jozef Kočík, SDB.

Narodil sa 18.12.1924 Ondrejovi a Anny r. Kollárovej ako siedme dieťa. 11 a pol ročný odchádza na štúdium do Francúzska do rehole sv. Jána de la Sale. Po štúdiách odchádza ako školský brat do Egypta, kde vyučoval 16 rokov. Odchádza k saleziánom, lebo cítil v sebe misionárske povolanie. Noviciát si vykonal v Lybanone a prípravu na kňaza dokončil v Jeruzaleme. V Ríme 29. júna 1968 v Ústave sv. Cyrila a Metoda ho biskup Hnilica vysvätil za kňaza. Primičná omša v Ovčí bola 7. júla 1968. Odchádza do Lyonu, kde získava licenciát z teológie (1970). V roku 1975 odchádza do Konga. V roku 1980 do Gabonu kde je riaditeľom strednej cirkevnej školy. V roku 1985 poslaný do Ríma za riaditeľa malého seminára pri Ústave sv. Cyrila a Metoda. V roku 1991 odchádza do Konga Zair, prednášal filozofiu. Zlý zdravotný stav ho prinútil vrátiť sa domov do Košickej arcidiécezy, kde pôsobil ako farár vo Vyšnom Klatove a vyučoval filozofiu na Teologickom inštitúte v Košickom seminári. Zomiera tragicky po autonehode pri Župčanoch dňa 9.10.2000. Pochovaný v Košiciach.

Rehoľné povolania:

Rehoľná sestra Spoločnosti sestier Ježišových (SSJ)

sr. Delfína – Žofia Jenčová, Ovčie  1928

Rehoľné sestry Kongregácie milosrdných sestier sv. Kríža (SSS)

sr. M. Goretti – Mária Stašíková * 6.7.1947, Ovčie
sr. M. Justína – Alžbeta Čigarská * 7.4.1954, Ovčie
sr. M. Mansueta – Marta Kráľová * 11.5.1956, Ovčie
sr. M. Terezka – Terézia Stašíková * 3.10.1958, Ovčie
sr. M. Leona – Edita Pribulová * 19.11.1957, Ovčie
sr. M. Školastika – Regina Balogová * 25.10.1965, Ovčie
sr. M. Dávida – Eva Humeňanská * 23.12.1963, Ovčie
sr. M. Mariella – Agáta Humeňanská * 22.9.1960, Ovčie
sr. M. Anna – Helena Pribulová * 16.8.1963, Ovčie

Kostolná rada od roku 1990:

kostolník Jenča Michal, Baloga Cyril, Baloga Matej, Baloga Štefan, Farkaš František, Jenča Viktor, Kollár Ján, Stašík Matej.

V tomto čase (2008):

kostolník Jenča Michal, Baloga Cyril, Baloga Matej, Baloga Štefan, Jenča Viktor, Stašík Matej.

Kostolníci:

1921 Ondrej Farkaš, po jeho smrti do roku 1950 jeho syn Jozef Farkaš, 1950 – 1970 Ján Bednárik, po smrti Jána Bednárika prijal úlohu kostolníka na niekoľko mesiacov Ondrej Bednárik, 1970 – 1988 Valent Jenča Bednárik, 1988 Michal Jenča.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *