„Som Nepoškvrnené Počatie“

Naši drahí čitatelia! Dovoľujeme si ešte uverejnit jeden ohlas na farskú púť. Hoci sa uskutočnila este v roku 2008, pútnička nám ju poslala teraz. Tento článok akoby vyplňal medzeru, ktorá vznikla ešte pri púti našej farnosti do Lúrd, ale čo je najpodivuhodnejšie, dopĺňa našu terajšiu púť do Nevers k sv. Bernadete a zároveň predznačuje a dopĺňa jej poslanie.



Bolo ráno 21. apríla 2008 a kolesá nášho autobusu zastali. Všetci sme zvedavo pozerali von oknom na prebúdzajúce sa mestečko, v ktorom sa pred rokmi stalo to zázračné zjavenie a dodnes už toľko zázrakov.

Za oknom nášho pútnického autobusu to vyzeralo na dážď, bolo cítiť chlad, ktorý začal prenikať do nášho autobusu po otvorení dverí. Cítili sme ho všetci, ale dotýkal sa iba našich tiel, nie našich duší, naše duše boli zapálené pre niečo nové… Hodiny v autobuse ukazovali niečo po 5. hodine ráno. Dostali sme pokyny od nášho sprievodcu, aby sme vyložili našu batožinu a odniesli si ju do hotela, ktorý bol hneď naproti.

MUDr. Ing. Milan Benko bol na tomto zájazde našou spriaznenou dušou a naším slniečkom jeho syn Tomáško. Slová doktora Benka počas cesty do Lúrd: „Všetci, čo ste tu, nie ste tu preto, lebo ste to chceli, ale preto, lebo si vás Náš Pán zavolal.“ Tieto slová ma povzbudili a aj prekvapili.

Po vystúpení z autobusu človek cítil niečo, čo sa nedá opísať slovami. To krásne ticho, ktoré nás obklopovalo, nádherné malé mestečko a pokoj, ktorý tam bolo cítiť navôkol a k tomu krásny spev vtáctva. Boli to akoby ranné chvály na oslavu Kráľovnej nebies. Keď sme sa všetci ubytovali, zišli sme sa pred hotelom a kráčali sme k Panne Márii. Každý z nás si niesol so sebou batôžtek prianí, ďakovaní i problémov.

Prehliadka mariánskeho miesta mala v seba veľkú silu… Pozreli sme si krátky životopisný film o Bernadete Soubirousovej.

Človek, ktorý tam bol, zažil tú atmosféru a vnímal všetko s otvoreným srdcom, očami aj ušami, nemôže povedať, že je to iba pútnické miesto, je to niečo viac! Ak pristúpiš k jaskyni Massabielle a zdvihneš pohľad na Máriu, ktorá tam stojí a čaká na tvoju modlitbu, zasiahne ťa láska. Na tomto mieste sa niekoľkokrát dotklo nebo zeme. Pútnik tu musí otvoriť svoje srdce!

Načreli sme si vody z prameňa. Naším ďalším programom bola prehliadka miest, kde sa svätá Bernadeta narodila, bola pokrstená, žila a bola vyšetrovaná pre svoje videnie Matky Božej v jaskyni. Asi okolo 14. hodiny sme kráčali k miestam, kde žila svätá Bernadeta. Kráčali sme úzkou uličkou a pred zrakom sa nám vynoril mlyn, kde žila sv. Bernadeta so svojou početnou rodinou. Po požiari sa museli presťahovať. Bez pravidelného zárobku mohli bývať už iba v starom lurdskom väzení, ktoré vôbec hygienicky nevyhovovalo.

Zbožnosť a láska v rodine Soubirousovej nikdy nechýbala. V kostole, kde bola sv. Bernadeta pokrstená, nás privítala srdečne sa usmievajúca sestrička. O 15. hodine sme sa pred kostolom pomodlili korunku k Božiemu milosrdenstvu. Načreli sme do studnice Božieho milosrdenstva a pokračovali sme v programe.

Našou poslednou zastávkou bola vyšetrovacia budova. Sv. Bernadeta musela veľa trpieť na zemi pre svoj chatrný zdravotný stav, ale aj kvôli vyšetrovaniu. „Nesľubujem Ti, že budeš šťastná v tomto živote, ale v druhom“, tak zneli slová Matky Božej pri zjavení sa Bernadete. Úrady ju žiadali, aby svoje tvrdenia odvolala. Ona však ostala verná našej Nebeskej Matke Márii.

Život nám ukázal v Lurdoch , že dejiny nie sú postavené na kauzách, politike a škandáloch, ale na každodennej vernosti a láske, ktorá dnešnému svetu tak chýba. Pred večerou sme mali svätú omšu v bočnej kaplnke baziliky Ružencovej Panny Márie. V kaplnke zasvätenej archanjelovi Gabrielovi bola odslúžená slovenská sv. omša za naše rodiny s prítomnosťou asi troch francúzskych veriacich, ktorí, keď sme začali spievať naše piesne z JKS, udivene pozerali okolo a po svätej omši sa prihovorili a ďakovali za krásnu sv. omšu.

Pri večeri som si všimla na účastníkoch nášho pútnického zájazdu únavu, ale ak ste sa pozreli do ich očí, žiarili ako očká malých detí po stretnutí s mamou. Veriaci z Myslavy spolu s duchovným otcom Zdenom, veriaci z Prešova s duchovným otcom Marekom, veriaci z Vranova, doktor Lepeň a šoféri nášho autobusu Jozef a Robo – spolu sme všetci tvorili jednu veľkú rodinu.

Okolo 20. hodiny sme boli pozvaní k modlitbe sv. ruženca. Večer čo večer sa koná slávnostný sviečkový sprievod pred bazilikou spojený s modlitbou svätého ruženca. Nasledujúci deň som sa prebudila na spev vtáčika za naším oknom. Prekvapujúco som sa pozrela na hodinku – bolo päť hodín ráno a ja som mala pocit, akoby som spala 10 hodín. V tú chvíľu som si spomenula na moje plány. Deň čo deň človek vstáva s myšlienkou: dnes potrebujem to a to urobiť, tam a tam ísť, s tým alebo tou sa stretnúť. A kde je náš Boh? Je až na druhom mieste. V ten deň som sa rozhodla svoju prvú rannú myšlienku venovať nášmu nebeskému Otcovi. „Tu som, Pane, moje uši sú otvorené, počúvam… Pane, chcem, aby si bol ten, ktorý mi naplánuje deň dnes, zajtra a stále. S Tebou, Pane, ide všetko tak super.

Po raňajkách sme šli do kúpeľov. Išli sme úzkymi uličkami a spomedzi mrakov začalo vykúkať lurdské slniečko. Pred kúpeľmi už čakalo asi okolo 250 ľudí, všetci sedeli a modlili sa ruženec k Panne Márii. Modlili sa ho vo francúzštine, poľštine a angličtine. Neďaleko bolo počuť šum vody z potoka, ktorý Bernadeta prekročila po začutí zvláštneho hukotu a šume vetra. Toľko ľudí, rôznych národností, rečí a rás a všetci sa kúpu v jednom žriedle. Po kúpeli sme mali svätú omšu v kaplnke svätých nad bazilikou.

Lurdy sú miestom pokoja, lásky a uzdravenia duší. Ľudia sa tu schádzajú na modlitbách, v tichosti kľačiaci pred Sviatosťou Oltárnou vzdávajú vďaky. O niekoľko metrov ďalej v podzemnej bazilike sv. Pia X. počuť spev skautov, ktorí sa tu zišli z celého sveta zaspievať Pánovi oslavné piesne. Po sv. omši som sa rozhodla zostať a navštíviť baziliku Ružencovej Panny Márie. Niečo neopísateľné, nádherné.

Čas akoby sa tu zastavil, človek stojí v tichu, počúva, pozerá, pocit krásna mu nedovolí vydať zo seba ani hlások, nevie, kde by mal začať, ale s určitosťou vie, že by tu chcel zostať navždy… Najviac mi utkvela v pamäti freska Panny Márie na hornom oblúku nad oltárom. Panna Mária je vyobrazená s otvoreným náručím a krásne sa usmieva. „Ja som Nepoškvrnené Počatie“, zaznelo mi v srdci. Máte pocit, akoby pozerala iba na vás a čakala iba na vás a v tej chvíli sa vám srdce zaraduje.

Poobede sme sa dozvedeli od duchovného otca Mareka, že sa budeme modliť jeden desiatok sv. ruženca za Slovensko. Zopár ľudí sa prihlásilo, potrebovali však ešte aspoň dvoch chlapov, aby to nebola iba „babská“ záležitosť. Oslovili šoféra nášho autobusu Jozefa a môjho manžela. Popoludní sme mali Lourdes-Le Chemin De Croix – krížovú cesta na vrchu za bazilikou. Postavy, ktoré zachytávajú jednotlivé zastavenia krížovej cesty sú z dreva a v ľudskej veľkosti. Ak do krížovej cesty zapojíte nielen hardware, ale aj software, ucítite, akoby ste boli na Golgote a kráčate s Ježišom na horu. Na vrchu je XI. zastavenie… slzy sa vám vtlačia do očí a zazneje vo vás výčitka: „Prečo som to urobil?“ A uvedomíte si, že počas celej krížovej cesty ste boli na strane tých, ktorí odsúdili Ježiša na smrť svojimi vlastnými hriechmi. Je tu však XV. zastavenie a hrob je prázdny. „Ježiš žije – Aleluja, všetci ľudia nech to vedia, Aleluja“. Odchádzate s hrejivým pocitom na duši.

Keď sa začalo stmievať, niekoľko tisíc ľudí už stálo s horiacimi sviečkami pred bazilikou a čakali na začiatok sv. ruženca. Nikdy predtým som nevidela toľko ľudí spoločne sa modliť sv. ruženec. Modlili sa ho Japonci, Číňania, Gréci, Holanďania a mnoho iných národností a medzi nimi odznel aj jeden desiatok v slovenskom jazyku. Počas modlitby sv. ruženca mal človek pocit, že rozumie všetkým jazykom. Pôsobenie Ducha Svätého je tam cítiť všade. Akoby nie, veď Duch Svätý – to je Láska – Láska Boha Otca k Synovi a Syna k Otcovi. Ježiš spolu s naším Nebeským Otcom tu na príhovor svojej Matky Márie uzdravuje srdcia miliónov pútnikov. Desiatok bol o to krásnejší, lebo sme sa ho pomodlili my Slováci za Slovensko, za naše rodiny a celý svet a ďakovali sme Panne Márii za úžasnú zbraň pred zlom.

Posledný deň v Lurdoch sme začali rannou sv. omšou v jaskyni Zjavenia o 6:30. Intenzívne pršalo, tak sme boli pozvaní kňazmi, aby sme pristúpili až k oltáru a tak sme všetci zjednotení v duchu prežívali tajomstvo Boha, ktorý sa prostredníctvom Panny Márie stal človekom, aby nás vykúpil a spasil. Na záver nášho pobytu v Lurdoch si každý z nás načrel vody z lurdského prameňa, rozlúčil sa s Pannou áriou a ktovie, možno sa tam ešte niekedy vrátime…

Merci maman za miesto uzdravovania sa duší a tiel a za sv. Bernadetu, ktorá je orodovníčkou za nás v nebi.

Stanislava Novotná

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *