Z kaluže do blata…


Možno metaforický, no podľa mňa celkom výstižný nadpis, čo sa týka aktuálneho počasia. Lebo to, čo sa v poslednom čase vonku deje, sa ani náznakom nepodobá na predprázdninové júnové počasie. Vyzerá to skôr ako skorý október. Žiaľ, bedákať a ani nadávať nám nepomôže. Zistila som to vtedy, keď mi môj dáždnik po ustavičnom vystieraní vypovedal službu. Počasie má na starosti „vyššia moc“ než sme my, alebo doktor Iľko:) Ale dosť s „rosničkovaním“, všetko nám predsa aj tak večer o siedmej vyklopí telka. Chcem sa dnes spolu s Vami zamyslieť nad hlbším významom tohto slovného spojenia. Hlbším, ako je možno mláka, vďaka ktorej ste uplynulý týždeň mali mokro v topánkach.

Iste ste sa už aj Vy ocitli v takom rozpoložení, že ste si povedali : „Nevládzem. Končím. Už to nemá význam.“

Často sa ocitáme v problémoch, kalužiach, cez ktoré máme niekedy problém prejsť. Tieto by sa ešte aj dali zvládnuť, ale čo ak spadneme hlbšie? Čo ak prichádza jeden problém za druhým a my padáme čoraz hlbšie, až sa pomaly topíme v strese a v povinnostiach? Skáčeme „z kaluže do blata“, od jednej prekážky k druhej, ešte ťažšej ako bola tá prvá. Všetko sa nám rúca a najradšej by sme odišli niekam ďaleko od všetkých a od všetkého. Nutne by sme potrebovali nejaké lano alebo aspoň konár, ktorého by sme sa chytili. Potrebujeme pomocnú ruku. Ruku niekoho, kto nás chytí a nedovolí nám utopiť sa. Niekoho, kto nás vytiahne aj z tej najhoršej „šlamastiky“.

Poznáte tú situáciu, keď dieťa skáče z mláky do mláky a vy sa bojíte, aby sa nepošmyklo alebo si nejako neublížilo? Aj keď je krásne pozerať sa na poskakujúce dieťa s úžasnou radosťou v očiach, predsa sa bojíte, aby sa mu niečo nestalo. Funkciu „rodiča“ plní aj Boh. Dozerá na každého z nás, aby sme nespadli alebo si nejako vážnejšie neublížili. Je našou záchranou pred utopením sa. Už-už sa nám môže zdať, že je koniec a už nám nikto a nič nemôže pomôcť. Nič sa nám nedarí, priatelia nám nedokážu pomôcť, tí majú dosť svojich problémov. Ale aj napriek tomu všetkému nám Boh, hoci aj v poslednej chvíli podáva svoju pomocnú ruku a vďaka Jeho pomoci sa častokrát môžeme dostať až za hranicu svojich možností… Môžeme vstať, vysušiť si mokré šaty a vlasy a pokračovať ďalej na ceste života.

Nedávno som pri listovaní v jednej z mojich rozčítaných kníh našla nádherný citát, ktorý ma zaujal natoľko, že som sa rozhodla podeliť sa oň s Vami.

„Život je ako kniha. Blázon v nej listuje letmo, zatiaľ čo múdry premýšľa, pretože vie, že ju môže čítať len raz…“(Paul).

Život je naozaj nádherný a jedinečný, pre každého individuálne. Každý ho prežíva inak. Niekto ho žije zo dňa na deň zaslepený prácou a niekto si ho užíva plnými dúškami. Skúsme si preto aj popri všetkých problémoch, ktoré máme a ktoré sú náplňou jestvovania každého človeka, nájsť čas aj na vnímanie diania okolo nás. Naučme sa tešiť aj z maličkostí, ktoré nám život ponúka. A aj keď pri tom možno zakopneme alebo spadneme do nejakej mláky, nemusíme vešať hlavu, pretože je tu Niekto, kto sa nad tým práve pousmial, vystrel svoju ruku, podal nám ju a pomohol nám vstať…

Začal sa posledný mesiac v škole. Mesiac plný plánov na prázdniny, školských výletov, no najmä opravovania pokazeného, teda známok, ktoré sa „nedopatrením“ dostali do žiackych knižiek 🙂 Želám preto všetkým učiteľom, profesorom a najmä rodičom veľa trpezlivosti a nám, žiakom a študentom perfektné vysvedčenia a ešte úžasnejšie prázdniny plné slnka, vody (no, tej by už asi aj stačilo, keď sa tak pozerám von oknom) a samozrejme veľa oddychu a zábavy :).

Lenka Novotná

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.