Svätá omša XII.


Umývanie rúk

Kňaz vo svätej omši pôsobí v osobe Krista, hlavy svojej Cirkvi. Ak je čistá hlava, je čisté celé telo. Tento symbolický úkon nám vyprosuje očistenie od hriechov. Ako všetko, aj toto gesto je sprevádzané modlitbou: „Pane, zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu“. Nie, Kristus nepotrebuje očistenie, ale jeho kňaz a ľud zídený na obetu potrebuje očistenie.

Nemýľme sa! Toto umývanie rúk nenahrádza svätú spoveď kňaza. Je to liturgické gesto a nenahrádza sviatostné rozhrešenie, ktoré aj kňaz potrebuje. Pre kňazov je predpísané spovedať sa každé dva týždne, lebo iba ten je dobrý spovedník, ktorý je dobrý kajúcnik.

Dvojité premenenie

Tu hovoríme o dvojitom premenení z dvoch dôvodov. Je to premenenie darov chleba a vína. Potom je tu prosba o premenu našich životov podľa Božej vôle.
Prvé premenenie je dvojité (chleba na telo a vína na krv Kristovu) a pripomína nám smrť Ježiša na Kalvárii. Oddeliť telo od krvi znamená zabiť, zničiť život. Tento nevinný život bol zničený preto, aby naše životy poznamenané vinou boli zachované pri živote.

Druhé premenenie nám vyprosuje premenu našich životov. Ak obeta nemá vplyv na náš život, je sama o sebe zbytočná. Aj v druhom premenení si máme pripomenúť smrť, ale aj zmŕtvychvstanie, tak ako je to vo sv. omši. Pri nej si nepripomíname iba vykúpenie = smrť, ale aj spásu = zmŕtvychvstanie. Ak chceme žiť večne, mali by sme na sv. omši absolvovať smrť svojho hriechu, mal by v nás zomrieť starý človek. Starý človek v nás je hriech. Ak by sme absolvovali iba smrť svojho hriechu (skoncovať s hriechom, prestať robiť zlo), bolo by to málo. Je potrebné prežiť aj svoje zmŕtvychvstanie (naplniť sa Božou milosťou. Tam kde bol hriech, teraz má prísť Božia milosť). V praxi to znamená: prestať hrešiť a začať konať dobro, žiť podľa Boha, premieňať sa v Ježiša Krista.

Lámanie chleba a spojenie kúska hostie v kalichu

Lámanie znovu naznačuje Ježišovu smrť. Spojením tela a krvi Ježiša Krista v kalichu je naznačené jeho zmŕtvychvstanie. Keď kňaz ukazuje telo Kristovo a hovorí: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta, blažení tí, čo sú pozvaní na hostinu Baránkovu“, má ukazovať tak, aby bolo vidno ten lom (bol to mŕtvy Ježiš), ale je to živý Ježiš (spojenie tela a krvi v kalichu), ktorý sníma naše hriechy a obnovuje nás.

Tesne pred týmto úkonom kňaz pozdvihuje telo a krv Kristovu – mŕtveho Ježiša ponúka Bohu. Je to jediná obeta, v ktorej má Boh zaľúbenie a celý svet spásu, lebo je to obeta poslušnosti. Každý hriech je vo svojej podstate neposlušnosť a tento hriech – neposlušnosť odstránil Ježiš svojou poslušnosťou. Ponúkam Ti teda, Bože, poslušnosť Tvojho Syna za moju neposlušnosť. Pozeraj sa na mňa cez poslušnosť svojho Syna, aby som jeho zásluhou mohol žiť večne v nebi. Ak by si pozeral na mňa cez moju neposlušnosť, nemohol by som mať účasť na Tvojom živote. Ešteže Ježiš mi svojou poslušnosťou zaslúžil nebo. Ďakujem Ti, Ježišu!

Podanie si rúk pri obrade pokoja

Je vyjadrením toho, že obeta Ježiša Krista nemá iba vertikálny charakter, uzmierenie s Bohom, ale aj horizontálny charakter, uzmierenie medzi sebou navzájom. Tu by sme si mali viac uvedomiť Ježišove slová: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40). Uzmieril si sa s bratom, uzmieril si sa so mnou. Hneváš sa na brata, hneváš sa na mňa. Toto gesto naznačuje aj požiadavku zmierenia sa pred príchodom sudcu. Ježiš je sudca. Ak gesto podania ruky je z mojej strany falošné (nech je to vo vzťahu ku komukoľvek) a pristúpim k sv. prijímaniu, práve som sa odsúdil.

„Všetko o sv. omši“ Mgr. Vladimír Balucha

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *