Priateľ ako dar

(Tento článok vznikol pri príležitosti Medzinárodného týždňa priateľstva 21. – 27. 2. 2011)


Aj keď sa názov môjho článku zdá ako pútač benefičného koncertu, jeho pravá podstata je úplne odlišná. Pravé priateľstvo totiž nepotrebuje na svoju propagáciu bilboardy či iné reklamné tabule. Pravé priateľstvo je nenápadné a predsa bije do očí.

Iste máte aj vy svoj okruh známych. Či už sú to spolužiaci v škole, kamaráti z partie alebo online priatelia na facebooku. Všetkých týchto ľudí by sme mohli ľahko nazvať priateľmi.
Veď sú predsa stále s nami, pomôžu keď treba, poradia…, alebo len tak idú s nami von.

Je ľahké niekoho označiť nálepkou „Priateľ“, ale… je tým priateľom naozaj? Alebo len hrá hru jedného herca, na ktorú mu netreba ani javisko či scenár? Dá sa jeho priateľstvo nazvať priateľstvom v pravom slova zmysle? Alebo sa za ním skrýva tieň pretvárky a klamstva?

Iste, je ľahké tvrdiť: „Som predsa tvoj priateľ. Môžeš mi povedať úplne všetko.“ Ale má to háčik. Len čo sa svojej údajne „bútľavej vŕbe“ zdôveríte aj s najväčšími tajomstvami, tá (vzhľadom na svoju povahu alebo ukecanosť) na 90 % toto tajomstvo neudrží v tajnosti.

A prečo? Lebo okrem vás má aj iných „priateľov“. A ak sa jedného dňa stane, že bude medzi vami menšia výmena názorov a vy dotyčnej osobe už nebudete vyhovovať, s čistým svedomím všetky vaše problémy hodí na plecia iného človeka. Reťazová reakcia.
A čo zostane vám? Sklamanie a presvedčenie, že na svete už neexistujú dôveryhodní ľudia a historky o spriaznených dušiach sú dávno len výplodmi fantázie Anny zo Zeleného domu.

Je ťažké nájsť človeka, ktorému môžeme úplne dôverovať a vyrozprávať sa mu. Nestačí len rovnaké znamenie vo zverokruhu, niekoľko spoločných záujmov či spoločné trávenie voľného času.

Kto je teda priateľ?… Nie, neexistuje žiadna poučka na naučenie sa naspamäť ani žiadne zaklínadlo na pričarovanie priateľa.

Možno jeden citát. Keďže som zberateľkou zaujímavých myšlienok a citátov, podelím sa s vami s jedným aj v tomto čísle:

„Priateľ je ten, kto o vás vie všetko a má vás stále rovnako rád.“(L. R. Hubbard)
A teda…, možno len pár znakov, ktoré má (respektíve by malo mať) priateľstvo:

1. Úprimnosť
2. Trpezlivosť
3. Ochota počúvať
4. Snaha pomôcť
5. Udržanie spoločných tajomstiev
6. Schopnosť tešiť sa
z úspechov priateľa
7. Odvaha odolávať nástrahám
priateľstva (o nich neskôr)
8. Vzájomný rešpekt

Ak chcete vygumovať napísané, vezmete si gumu. Ak chcete vygumovať priateľstvo, postačí pár kvapiek závisti, za hrsť klamstva a všetko to premiešať pretvárkou.

To sú už spomínané nástrahy priateľstva. Pripletú sa do cesty vtedy, keď ich najmenej očakávame. A pocit, ktorý po nich zostane, sa podobá obliatiu ľadovou vodou. Zrádzajú nás ľudia, ktorí boli na chvoste zoznamu podozrivých. Na polenách, ktoré nám hádžu pod nohy je ťažké balansovať, pretože údajní „priatelia“ poznajú naše svetlé, ale aj temné stránky. A presne vedia, ktorú zbraň vytiahnuť.

Nie, nechcela som vám zmysel slova priateľstvo vykresliť v negatívnom svetle. Len som chcela poukázať na to, že vo svete, v ktorom žijeme, je hľadanie priateľstva oveľa komplikovanejšie ako hľadanie lásky.

Ak ale máte pri sebe človeka, ktorému dôverujete najviac na svete a ste ochotní zaňho položiť aj ruku do ohňa, vážte si ho. Takých na svete nie je veľa.

Priateľstvo je dar. Dar od nášho najlepšieho Priateľa. Veď keby to Boh takto šikovne nenaplánoval, nikdy by sa vám s vašou „spriaznenou dušou“ neskrížili cesty.

Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že najkrajšie okamihy v živote prichádzajú nečakane, bez ohľadu na to, či ich čakáme alebo nie. A aj ľudia sa v našich životoch objavujú a znovu odchádzajú. Niektorí v nás zanechajú stopu po svojej prítomnosti, na iných si už nikdy ani len nespomenieme.

Ako teda hľadať priateľa? Netuším 🙂 Možno ste sa práve pousmiali a ste zmätený(á). Nebol to zámer. Jednoducho mám svoje predstavy o priateľstve, ale s určitosťou môžem povedať, že priateľstvo sa nedá nájsť. Priateľstvo sa „pripletie“ do života samo od seba. A takisto bez ohľadu na to, či ho čakáte alebo nie. Možno naňho narazíte v škole, na chodníku pred obchodom alebo na nejakej sociálnej sieti.

A ako ho spoznať? Pomôžem si citátom z knihy Malý princ od Exupéryho: „Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.“

…Čo dodať na záver? Už len to, že ak svojich ozajstných priateľov máte, buďte za nich vďační.

A ak nie, tak vám želám, aby ste priateľstvo neprehliadli. Čaká na vás možno už dlho a vy ho stále prehliadate.

Nenasadzujte si okuliare z najlepších optík a nemusíte ani otvárať oči… Postačí, keď otvoríte svoje srdce.

Lenka Novotná, Víťaz

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.