Sila a milosť požehnania (1.časť)


Vďačnosť – tento pojem som v článkoch viackrát rozoberala a asi každý vie, čo ten pojem znamená. Všetko okolo nás aj v nás – teda naša osoba – za to všetko môžeme ďakovať ako za dar od Stvoriteľa, Darcu, Lásky. Ak ďakujeme, uvedomujeme si prijatie od toho, ktorý všetko dáva z lásky bez ohľadu na našu vieru, povahu, hodnosť, zásluhy. Dôležité je uvedomiť si, že všetko je dar, dokonca aj to, čo nás sužuje, trápi, teda náš KRÍŽ. Ďalším krokom v uvedomení si Boha je šíriť jeho milosti a dary skrz Neho cez seba na svet – teda ľudí a všetko, čo existuje prostredníctvom požehnania.

My ako krehké ľudské bytosti si veci vieme zdôvodniť len z krátkodobého hľadiska a skúšky či utrpenie vnímame ako problém, bolesť, chorobu alebo trest. Dôležité je ale vedomie, že nielen pozitívne dary sú darmi, ale aj skúšky a kríže sú dary, cez ktoré nás Boh nechce trestať, ale v prvom rade naprávať a poúčať. Lebo práve omyly a pády nás majú naučiť vstať a ísť ďalej, lebo život a viera nie sú cestou bez nástrah, ale je to cesta postupného a neustáleho hľadania Boha, lebo viera spočíva v hľadaní, duchovnom prebudení a rozvoji. Aby sme vieru prakticky využívali, učme sa od prvých kresťanov, lebo oni Krista nielen prijali krstom ako my, ale ho neustále sprítomňovali v sebe cez požehnávanie.

Čo to požehnanie vlastne je – je to zvolávanie milosti Božej v sebe, lebo sme chrámom Boha – Ducha Svätého na ľudí okolo nás, lebo aj oni sú Božím stánkom a na všetko okolo nás, lebo to stvoril Boh pre človeka. Niečo, alebo niekoho požehnávať znamená vzdať mu úctu ako stvorenému Bohom a tak Boha chváliť a ďakovať mu, zvýrazniť pozitívnu vlastnosť a dobro pre človeka s úmyslom, že to chválené a ďakované bude rásť, pokračovať, zotrvá alebo sa uskutoční.

Sú 3 dôvody, prečo je požehnanie také nápomocné k zmene tvojho života, alebo k dosiahnutiu toho, čo si s vierou od Boha praješ a čo potrebuješ:

1. Pozitívne nasmerovanie tvojej mysle k Bohu prináša dobro, pozitívnosť, tvorivú silu Boha voči tebe a svetu.

2. Milosť požehnania preniká von cez teba na požehnávané a ty prijímaš viac duchovnej sily a vzrast tvojej viery – teda dávanie lásky iným prináša prijímanie lásky pre seba.

3. Ak vyslovíš požehnanie, môžeš preklenúť nevedomý strach pred tým, čo chceš dosiahnuť, lebo máš oporu v Božej prítomnosti a viere v jeho pomoc. Súčasne pôsobia žehnania aj na to dobré v tebe. Nádherné je, že aj požehnania pre druhých pôsobia hneď. Žehnať môžeš tak, že si buď niečo predstavíš alebo sa toho dotkneš, či urobíš znak kríža, teda zdôrazníš vedomie, v koho mene žehnáš. Najpoužívanejšia a zároveň najľahšia metóda je, žehnanie vysloviť.

Najdôležitejšie požehnania sú:

Obdiv – vyslovíš kompliment alebo spomenieš to dobré, krásne, čo vidíš. Z osobnej skúsenosti môžem potvrdiť, že požehnaním milým slovom, obdivom či pochvalou, vždy dosiahnete prílev lásky nielen pre blížneho, ale aj pre seba – láska láskou rastie. V dnešnej dobe plnej kritiky a veľkých nárokov je nevyhnutné ukázať ľuďom to krásne čo je v nich, alebo na nich a že o tom vieme a uznávame to.

Potvrdenie
– Požehnanie, ktoré má vyjadrovať rast alebo pokračovanie („Žehnám moje telo…“, “Žehnám tvoje telo, nech je zdravé…“). Naše telo je od Boha a tým, že uznáme a požehnaním zvoláme jeho starostlivosť o nás, sa naše zdravie, alebo zdravie iných upevní v Božej milosti. Napríklad môj metabolizmus bol vždy veľmi spomalený, tak som cez prosbu a požehnanie upevnila v sebe vedomie starostlivosti a milosti Božej a môj metabolizmus sa upravil. Bohu nie je nič malicherné, ani keď ho prosíme o lepšie trávenie či pomoc pri chudnutí. On vie, čo je pre nás dobré a prečo sa trápime – chce nám pri všetkom pomôcť, chce pre svoje dieťa to najlepšie.

Ocenenie
– vďačnosť za to, že existuje, alebo sa stalo niečo dobré („ďakujem dažďu, že vyživuje krajinu“, „ďakujem slnku, že daruje radosť“). Boh stvoril – a videl, že je to dobré. Pred započatím všetkého stvorenia sme boli v Božej mysli ako prví – teda Boh stvoril všetko s láskou pre človeka a jeho osoh. Znova je dôležité vedomie a vďačnosť Bohu – nie sme tu len tak a nie sme sami, Boh neodišiel odpočívať, keď dokončil stvorenie, ale zostal a stále tvorí.

Lucia Galdunová, Víťaz

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *