Svedectvo z Ukrajiny



Ešte v lete minulého roku ma náš výpomocný duchovný otec František Stahovec zoznámil so svojím bývalým miništrantom, dnes už duchovným otcom Adriánom Kovaľom, pôsobiacim v miestnej izszcevskej Cirkvi, farnosť Dovhe na Ukrajine. Stretli sme sa z dôvodu, ktorý bol a je pre mňa veľkou Božou milosťou – vo farnosti Dovhe, filiálka Lisičevo si chcú veriaci postaviť nový kostol, pretože sv. omše sa teraz slúžia iba v staršom rodinnom dome. S mojím kolegom Tomášom sa máme podieľať na príprave projektovej dokumentácie. Bola už vypracovaná štúdia na tento kostolík vo viacerých variantoch. Návrh, ktorý bol vybratý, vám predstavujeme na obrázku. Veľmi sa páči aj veriacim a duch. otcovi Adriánovi. Návrh oslovil aj duch. otca Františka, ktorý ako bývalý člen liturgickej a stavebnej komisie sa podieľal na posudzovaní mnohých kostolov. Kostolík nie je veľký, ale spĺňa všetky požiadavky priestoru pre liturgiu sv. omše. Pri vybavovaní potrebných povolení sú však veľké problémy a preto nás veriaci cez duch. otca Adriána prosia o modlitby.

Veľmi pekne ďakujem za žičenia a modlitby k meninám. Som vďačný Pánu Bohu za každého, kto si na mňa spomenie, pravda, ani ja nezabúdam. Včera som spolu s veriacimi prežil čosi krásne. Pred sv. omšou sme sa modlili krížovú cestu za nenarodené deti. Modlili sa ju mladé mamky a detičky pred každým zastavením polozili pred oltár zapálený kahanček. Bolo to veľmi dojímavé, niektorí si aj poplakali. Modlime sa po ukrajinsky, aby rozumeli, ja tiež kážem po ukrajinsky už štvrtý rok a vidím, že je to pre farnosť požehnaním. Pravda, je mi ťažšie, ako keby som hovoril po slovensky, ale aj to je to požehnané. Na konci sv. omše sme si aj v tomto roku duchovne adoptovali jedno nenarodené dieťa s úmyslom, že budeme sa modliť každý deň až do 25. decembra. Jedného mladého otca rodiny (má 4 deti) to tak oslovilo, že dnes sme sa stretli a prosil ma, či mu požičiam tú krížovú cestu, aby sa ju ešte raz pomodlil. Pravda, prefotím ju a darujem mu ju.

Tejto noci ste sa mi Vy aj pán architekt snívali. Boli sme na stavbe, ale to bol ťažký sen. Prebudil som sa smutný. Viete, ťažko to ide. Teraz som zistil, že pozemok, na ktorom chceme stavať, nie je sprivatizovaný. Je náš, ale nemáme k nemu papiere. Začal som ich vybavovať, ale všade je korupcia, všade chcú úplatky. Minule som chodil ohľadom domu, kde teraz slúžime sv. omše, lebo ani to nebolo celkom v poriadku. Potreboval som len jeden podpis z Obecného úradu, lebo z okresu som mal všetko, tak som musel čakať 6 týždňov. Možno aj to ma trošku zarmútilo, ale nevzdávam sa. Všetko som zveril Pánovi na príhovor Jána Pavla II.

Píšem aj preto, že nás to možno trošičku zdrží, ale verím, že po Veľkej noci sa bude dat začať. Naďalej Vás všetkých prosím o modlitby za toto Božie dielo, pre ktoré sme sa rozhodli.

o. Adrián, Lisičevo, Ukrajina

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *