Bože, žehnaj naše dieťa

Drahí naši čitatelia, iste mnohí z vás putovali za novokňazským požehnaním do susednej farnosti Krížovany. Pretože len malo z vás sa mohlo zúčastniť „odobierky novokňaza“, chceme vám ju v tomto príspevku priblížiť. Vtedy novokňaz kľaká pred svojich rodičov a pýta si požehnanie na svoju kňazskú cestu. Je to zvláštne, že nie rodičia si pýtajú novokňazské požehnanie, ale syn – kňaz. Takto aj v tomto obrade sa napĺňa štvrté Božie prikázanie: “Cti otca svojho a matku svoju.“



Bratia a sestry, milí hostia, bohoslovci, bratia v kňazskej službe, vy rodičia Eva a Dušan, stará mama a náš primiciat Vlado po našom, hoci oficiálnym menom Ladislav.
Písal sa rok 1984, kedy 15.septembra sa týmto rodičom Eve a Dušanovi narodil syn Ladislav na sviatok Sedembolestnej Panny Márie. Zaiste, títo rodičia si dávali otázku: „Čo z toho chlapca bude?“ Väčšinou sa tak ľudia pýtajú a pri krste ste obetovali svojho syna Ladislava Pánu Bohu.

„Bože, žehnaj naše dieťa, aby jeho život bol tebe na slávu, jemu na spásu, nám na radosť a svetu na osoh.“

Chlapček rástol, Laco rástol a motal sa stále okolo kostola, lebo býval v blízkosti kostola a kaplnky svätého Valentína – patróna zamilovaných, ale potom kostol Povýšenia svätého kríža, lebo vlastne v tom termíne sa Laco narodil a tak tento kostol mu bol blízky. A keď prišiel čas, keď nemal kto konať službu kostolníka, tak bol to práve Laco, ktorý sa ujal a zaiste babka bola tomu príčinou, keď ho tam poslala a vlastne nasledovalo to, čo kedysi dedo začal.

Keď som prišiel v roku 1998 do farnosti, našiel som Laca ako malého kostolníčka. Bol siedmak. Laco slúžil pri oltári, pomáhal kňazovi. Niekedy stačilo jedno slovo a potom už len jeden pohľad. A on vnímal kňaza a rozumel každému gestu, čo som chcel povedať, on to urobil. Bolo vidno, že tento chlapec má záujem o kostol. Pačilo sa mu kostolníčenie, mal naozaj veľkú radosť , keď mohol slúžiť kňazovi. Bol, dá sa povedať, mojou pravou rukou. Slúžil v blízkosti mňa – kňaza. Či to boli sviatky, či to bolo v týždni, naozaj celý čas, až kým neprišiel 24. december roku 2003.

Vtedy mi prišiel vinšovať na faru, tak ako každý rok bolo zvykom, na Štedrý deň ráno. Vtedy sa mi zdôveril: „Duchovný otec, chcem vám niečo povedať. Ja chcem byť kňazom.“ A ja som povedal Lacovi tieto slová: “Ožeň še! Či nevidziš, jake to trapeňe?“ Ale on počul ten hlas, ktorým ho volal Boh: „Poď za mnou.“ Počul tie slová, ktoré vyriekol Kristus apoštolom.

Sme v roku svätého Ondreja a práve Ondrej bol ten, ktorý povolal brata Petra za Ježišom. „Poď, našli sme Mesiáša“. A Vlado počul hlas: „Poď za mnou“ a nasledoval ho. Nenechal sa odradiť, ale išiel za svojím cieľom. Roky bežali a od roku 2004, keď nastúpil do seminára, úspešne ukončil štúdium. Prišiel deň jeho kňazskej vysviacky. A my všetci sme mohli včera s radosťou vnímať jeho tvár, jeho odhodlanie. A tak prichádzame tu dnes do tvojho rodného domu, na tvoju rodnú hrudu, do domu tvojich rodičov, kde si prežil svoje detstvo, svoju mladosť so svojou sestrou Katarínou v blízkosti babky, ktorá bola vašim dirigentom, ktorá zavelila a povedala, tak muselo byť. Bohu vďaka! Bola to škola, lebo mnohokrát staré mamy sú tie, ktoré nás vedú, dirigujú. Aj ja môžem povedať, že vďaka aj mojej babke som sa stal miništrantom a neskôr kňazom.

Prichádzame dnes v historickej chvíli na tento dvor, aby sme prosili rodičov o požehnanie pre novokňaza Ladislava, aby ho požehnali na jeho ceste. Aby si išiel tam, kde ťa Pán pošle. Si poslaný do Humenného, aby si tam ľuďom hlásal Kristovu radostnú zvesť, aby si tam ukazoval, aj keď sa budeš báť a mnohokrát príde strach, ale ty budeš posilnený slovami Písma: „Neboj sa! Pôjdeš tam, kde ťa pošlem. Vyzbrojím ťa mocou Ducha, ja ti dám silu, ja ti dám odvahu a ty pôjdeš a budeš slúžiť.“ Toto je služba kňaza. Toto je úloha kňaza – slúžiť.

A tak Laco, vyprevádzame ťa dnes z tohto vášho dvora do domu Pánovho, kde prvýkrát odslúžiš svätú omšu, kde prvýkrát pred zrakmi svojich rodičov, príbuzných, svojich rodákov, svojich priateľov budeš slúžiť najsvätejšiu obetu. Si kňaz. Dostal si vzácny dar a nezaslúžený dar kňazstva. Toto kňazstvo už nikto nezmyje z tvojej duše, lebo to, čo sa včera počalo, zrodilo a dostal si pečať, je nezmazateľný znak. A tak buď verný Ježišovi, buď verný jeho Slovu. Kristovo slovo káž všade, kam pôjdeš. Nech ti Pán na tvojej ceste pomáha, aby si bol dobrým, statočným kňazom, aby si nikdy nesklamal svojich blízkych, ale v žiadnom prípade Ježiša Krista, ktorý je Majstrom, ktorý je našim Učiteľom.

Prosím rodičov, aby urobili kríž na čelo svojmu synovi. Vlado, odpros rodičov a popros o požehnanie na cestu kňazstva.

pripravili: M. Magda a M. Gondová

Sila a milosť požehnania (2.časť)


Očakávanie – „Predo mnou sú dobré dni, predo mnou sú bohaté dni,“ „Prajem ti dobrú cestu a šťastie, aby sa ti darilo…“, „Boh s tebou.“ Viera v dobro človeka a pre človeka, viera v Božiu priazeň a jeho vedenie. Ak totiž myslíme a očakávame len zlé, v našej mysli si to zlé privoláme tým, že dobré budeme prehliadať a zabúdať na to dobré a vo všetkom a všetkých budeme vidieť zlo a neprajnosť. Preto je dôležité myslieť pozitívne a vidieť najprv a vždy to dobré.

Zdravie – požehnaj zdravie, zvieratá a rastliny, všetko čo je dobre utvorené a stabilne postavené. Lebo Boh je najväčší a najlepší lekár, jeho starostlivosť a liečba nemá vedľajšie účinky ani nezlyháva. Ak mu budeš veriť a otvoríš mu dvere svojho srdca, vylieči ťa, no nezabúdaj, že ak ti dá dar utrpenia, robí to pre tvoje dobro a pre tvoju dušu – má vždy jasný zámer.

Radosť – požehnaj všetko, čo je dobré, dobrotu v ľuďoch a vo veciach, každý výraz radosti ľudí alebo zvierat a všetky možné radosti, ktoré ťa obklopujú. Naša viera v Krista má aj druhé meno a tým je radosť – radosť je iným menom lásky, ak nemáš lásky, nemáš radosť.

Bohatstvo – požehnaj všetky symboly bohatstva v tvojom okolí, všetko, čo je umožnené pomocou Božej štedrosti, či pomocou peňazí, alebo čo máš a všetky peniaze, čo sú na svete v obehu. Lebo aj to, čo máš a čo si kúpiš, je od Boha, on to stvoril ako semienko pšenice či raže a dal zručnosť mlynárovi či pekárovi, ktorý to upiekol a poslal do obchodu, kde si to kúpil, aby si ho požil. Peniaze sú len prostriedok ocenenia a ak ti chýbajú, pros Boha aj o ne, lebo On je Bohom hojnosti a blahobytu, no nezabúdaj, že bez blahobytu a posvätenia duše je hmotný blahobyt pre človeka zhubný ako mamona.

Úspech – požehnaj prírastky a uskutočnenia (ako budovy, mosty a športové majstrovstvá), všetky cieľové stanice vlakov, lietadiel, všetky znaky radosti a zábavy. Boh nechce, aby sme smútili, chce našu radosť a úspech, ktoré majú byť oslavou jeho štedrosti a dobroty voči nám. Len nesmieme zaspať na vavrínoch a brať jeho dobro ako samozrejmosť, či skúšky ako sklamanie v ňom – vždy ďakujme a verme jeho múdrosti. Dôvera – požehnaj dôveru ľudí a zvierat. Ak dôveruješ všetkému živému, veríš Božiemu pôsobeniu v tvojom živote. Nespochybňuješ milosť a nezneužívaj dary lásky povrchne a sebecky len pre seba. Dôvera v Boha je ako berla, ktorá nás podopiera a pomáha vo všetkom, čo konáme.

Láska a priateľstvo – požehnaj pomoc a starostlivosť, milosrdenstvo a podporu, všetky harmonické vzťahy v prírode, všetky známky spolupráce v hre či v práci, smiech, ústretovosť. Všetka dobrota v každej podobe má byť zdrojom svetla v živote, ktoré nás zbavujú strachu a beznádeje. Ak dovolíme Bohu, aby bol svetlom nášho života, pochopíme zmysel všetkého, čo nás trápi, či zneisťuje.

Vnútorný mier – požehnaj pokoj, ticho, harmóniu a tichú vyrovnanosť (ako pokojnú vodu alebo bezvetrie, horizont, hviezdy, mesiac), krásu okamihu, zvuku alebo dotyku, jasné farby a tvary, detaily v prírode alebo vyrobených objektov. Pokoj a vyrovnanosť prichádzajú od Boha ako pohladenie, sú malým semienkom v srdci človeka, ktoré klíči a zreje, a človek o tom ani nevie. Takto sa Boh prihovára – v pokoji, tichu a mieri. Zatiaľ, čo zlo kričí zďaleka a do tvojej duše prenikne ako nôž – náhle a ostro.

Spirituálny rast – požehnaj rast, vývoj a zmeny v prírode, ráno, súmrak, dráhu slnka, mesiaca a hviezd, let vtákov, pohyb vetra a vody. Takto pochopíš nesmiernosť Božích zázrakov a poriadok, akým všetko spravuje. Ak to rozpoznáš – pochopíš a uveríš.

Tento zoznam ti môže pomôcť, ak nie si zvyknutý na požehnávanie; môžeš požehnávať každú vlastnosť a každý stav každej bytosti. Používaj silu žehnania na liečenie tvojho tela, pre viac úspechu, k nájdeniu pokoja v duši, na vytvorenie lepšieho vzťahu s Bohom, svetom, voči partnerovi a deťom a budeš nositeľom mieru a pokoja.
POZOR: aby si mohol vyťažiť najviac zo žehnania, musíš sa vzdať jeho protikladu, a to kliatby. To znamená:

– nenadávať a nepoužívať škaredé slová
– o niečom pochybovať namiesto dôvery
– pochybnosti plodia strach a nedôveru, plodia pýchu a hlúposť, spochybňujú Božiu prítomnosť a všemohúcnosť v zmysle
– Boh zabudol, neexistuje
– niečo odmietnuť miesto ocenenia
– nevďačnosť za neustále dary a milosti
– bez nich by sme boli ničím
– robiť si starosti miesto očakávania v dôvere
– pochybovať o Božom pláne s nami, pripustiť chaos do jeho poriadku, nevďačnosť len pre naše narastajúce nároky
– neuznať, že Boh sa pozerá a stará sa. Kliatba nie je len vecou prekliatia osoby
– čo je vedomé zvolanie zla a spolupráca s diablom, zo závisti či nenávisti, ale aj vyslovením alebo pociťovaním takýchto zakliatí, teda hriechom, ktorým zrušíš časť požehnaní.

O čo viacej preklínaš, teda znevažuješ a spochybňuješ Božiu lásku, o to dlhšie bude trvať, kým budeš mať osoh z jeho požehnania. Každá kliatba a každé zlo sa ti vrátia stonásobne viac. Tak aj dobro – čím viac dáš, tým viac dostaneš.

Takže vám v mene Božom žehnám vašu cestu, zdravie a vyprosujem všetko dobré a ďakujem vám.

Lucia Galdunová, Víťaz

Na každé negatívum … Boh odpovedá pozitívne

Na mnohé negatívne vety, ktoré si v živote hovoríme,
má Boh kladnú odpoveď.


Hovoríš: Je to pre mňa nemožné.
Boh hovorí: Čo je nemožné ľudom, je možné Bohu. (pozri Lk 18,27)

Hovoríš: Som príliš unavený.
Boh hovorí: Pri mne nájdeš odpočinok. (pozri Mt 11,28-30)

Hovoríš: Nikto ma skutočne nemiluje.
Boh hovorí: Milujem ťa. (pozri Jn 3,16 a Jn 13,34)

Hovoríš: Nevládzem ďalej.
Boh hovorí. Moja milosť stačí, aby sa prejavila tvoja sila. (pozri 2 Kor 12,9 a Ž 91,15)

Hovoríš: Nedokážem vyriešiť toľko vecí.
Boh hovorí: Budem viesť tvoje kroky. (pozri Prís 3,5-6)

Hovoríš: Nezvládnem to.
Boh hovorí: Dokážeš všetko, keď ťa posilňujem. (pozri Flp 4,13)

Hovoríš: Som neschopný.
Boh hovorí: Ja mám moc ťa uschopniť. (pozri 2 Kor 9,8)

Hovoríš: Nemá to cenu.
Boh hovorí: Ak ma miluješ, všetko ti slúži na dobré. (pozri Rim 8,28)

Hovoríš: Nedokážem si odpustiť.
Boh hovorí: Odpúšťam ti. (pozri 1 Jn 1,9 a Rim 8,1 )

Hovoríš: Neviem si poradiť.
Boh hovorí: Uspokojím všetky tvoje potreby. (pozri Flp 4,19)

Hovoríš: Bojím sa.
Boh hovorí: Nedal som ti ducha strachu. (pozri 2 Tim 1,7)

Hovoríš: Stále som znepokojený, znechutený a sklamaný.
Boh hovorí: Zlož na mňa všetky tvoje starosti. (pozri 1 Pt 5,7)

Hovoríš: Mám slabú vieru.
Boh hovorí: Každému som dal vieru, toľko, koľko potrebuje. (Rim 12,3)

Hovoríš: Nie som dosť múdry.
Boh hovorí: Dávam ti múdrosť. (1 Kor 1,30)

Hovoríš: Cítim sa sám.
Boh hovorí: Nikdy ťa nezanechám, ani neopustím. (Hebr 13,5)

Hovor o tom ďalej, nikdy nevieš, kto to môže pre svoj život potrebovať práve dnes.

– internet –

EXERCÍCIE (XXIX. časť)

Aj keď si Pán autora týchto exercícií povolal k sebe, chceme dokončiť túto katechézu, ktorá určite slúži ako vodítko nášho duchovného života.


Udalosti umučenia Pána sú mnohonásobne smutné tým, že Ježiša vydá na smrť jeho vlastný učeník. Nie nepriatelia, ale ten, ktorého ešte i pri poslednom stretnutí Ježiš osloví ako priateľa. Jeho učeník Judáš dá do pohybu ľudskú zlobu, ktoré sa zastaví až nad mŕtvym telom Pána. Judáš ho zradí.

Pri poslednej večeri sa uzatváral stáročný predobraz oslobodenia a baránka. Predobraz sa naplnil. Ježiš je skutočný očakávaný baránok a prináša posledné skutočné oslobodenie. Chce apoštolom zanechať svoju skutočnú obetu, z ktorej budú žiť ako z pokrmu hostiny. Budú musieť pristupovať k nej čistí. Umývanie nôh malo poukázať na túto Čistotu a malo ju i zabezpečiť. Apoštoli túto čistotu už majú -„…ste čistí, ale nie všetci“ (Jn 13,10). Vedel totiž, kto ho zradí, preto povedal „nie všetci ste čistí“.

Myslel Ježiš, že Judáš sa prebudí a spamätá? Myslel, že Judáš si nedá umyť nohy od toho, ktorého sa rozhodol zradiť? Petrov protest mu to umožnil. Judáš mohol odmietnuť, alebo sa aspoň pokúsiť odmietnuť. Ježiš možno chcel vyvolať u Judáša tento vnútorný otras. Judáš sa mohol zhroziť nad svojím chystaným Činom. Zradca bol však príliš ponorený do svojho úmyslu. Radšej si dal umyť nohy. Neprejavil nijaký pocit nevôle.

Ježiš má však stále pred sebou Judáša a chce ho zastaviť na ceste zrady. Uvádza z Písma myšlienku, ktorá sa apoštolom zdala nejasná. Judáš však musel pochopiť, o čo ide: „Ten, čo je z môjho chleba, pozdvihol proti mne pätu“ (Jn 13,18).


Judáš reagoval na to, že Ježiš vie o jeho zradnom zámere. Preto sa Ježiš zarmútil a s pohnutím i s dôrazom oznámil jasne neuveriteľnú vec: „Veru, veru, hovorím vám. Jeden z vás ma zradí“. Toto prehlásenie sa dotklo apoštolov. Každý z nich chce dostať uistenie, že to nie je on. Otázky padajú jedna za druhou: „Či som to ja, Pane?“ Za jedného, ktorého chce zradiť, dostáva Ježiš nové a nové uistenia od ostatných, že sú mu oddaní. V obave apoštolov prijíma Ježiš dôkaz, že ho majú radi. Zo starostlivých otázok, ktoré mu všetci kladú, vidí Ježiš ich oddanosť, a to takú veľkú, že za najväčšiu katastrofu, ktorá by ich mohla stihnúť, považujú to, keby ho zradili. Ježiš cíti, že ak už neznamená nič pre Judáša, pre ostatných je všetkým.
Najúzkostlivejšie chce zistiť zradcovo meno Peter. Chvíľu sa bojí, aby týmto zradcom nebol on. Je síce rozhodnutý zostať navždy verný Ježišovi, ale obáva sa, aby nezlyhal. To v ňom vyvoláva zmätok. Nemôže vydržať, aby sa táto neistota predlžovala. Obracia sa na Jána, ktorý je celkom pri Ježišovi: „Opýtaj sa, kto je to, o kom hovorí?“ Ján to povie Ježišovi: „Pane, kto je to?“ A Ježiš upokojuje Petrovu neistotu: „Ten je to, komu podám namočený kúsok chleba.“ A podal kúsok chleba Judášovi.

Podanie chleba Judášovi bol Ježišov posledný priateľský čin voči zradcovi. Judáš však zostal bezcitný a vytrval vo svojom pokrytectve. No videl, že je stále viac a viac odhodlaný. Nemohol sa ďalej tváriť dvojako, rozhodol sa odísť do tmy noci… Prv, než Ježiš podal kúsok chleba Judášovi, ukázal, že je pánom situácie. Adresoval Judášovi tvrdé slová, chcel ho v poslednej chvíli odvrátiť od jeho plánu zrady. Súčasne dal najavo, že táto zrada ho neprekvapuje, ani Judáš mu ju nevnucuje. Nie Judáš ho dostane z tohto sveta, Ježiš odchádza sám. Zrada nie je pre Ježiša nešťastím. Bude nešťastím pre zradcu: „Syn človeka síce odchádza, ako je o ňom písané, ale beda tomu človeku, ktorý zradí Syna človeka!…“ (Mt 26,24). Keďže Judáš nechce cúvnuť ani pred touto hrozbou, Ježiš mu priamo povie: „Urob rýchlo, čo máš urobiť!“

Ježiš chcel zapôsobiť na Judáša, aby ho odvrátil od zločinného podujatia. Skrýval to však pred ostatnými apoštolmi. Nik zo stolujúcich neporozumel, prečo mu to povedal. Judáš totiž opatroval spoločnú pokladničku. A tak si niektorí mysleli, že mu Ježiš povedal: „Nakúp, čo potrebujeme na sviatky, alebo aby dal niečo chudobným“ (Jn 13, 28-29). Ježiš hovorí celkom zreteľne zradcovi o jeho plánoch. Nevzbudzuje však pritom ani prekvapenie, ani podozrenie u ostatných. Iba ich upozornil na hrozbu zrady. Treba si zapamätať túto Ježišovu suverenitu.

V pozadí zápasu medzi Ježišom a Judášom ide o zápas medzi Ježišom a Satanom. Judáš nie je posledný protivník. Judáš je len agent veľkého protivníka. Svätý Ján vo svojej rozprave o Poslednej večeri hovorí o zlom duchu: „Vošiel do neho zlý duch“.
Keď Judáš vyjde z Večeradla, ponorí sa do tmy. Dvere sa otvorili a zas sa zatvorili. Judáš bol vonku. „Bola noc“, hovorí sv. Ján. Toto je hodina a noc temnosti. Ale Pánom nad všetkým je Ježiš.

+Ladislav Franc, duchovny otec

Veni Sancte…


… … …
Príď, Duchu svätý,

príď s vzrušením sa Božej prírody;

príď v sváre živlov, v búri národov,

v hôr šume, v jäku mora, v hneve víchru,

v stone skalísk, v bleskov jagote

a v reči hromovej… Ó, svet ten splanel

tak veľmi, spodlel v plevel ničomnosti,

je nešeredný, zhnilý k základu;

na bahno skvasili ho sluzi pekla

a priestupníci Božích zákonov,

na bahno, kaluž… Príď a vyrkni obrat,

príď, prispej verným svojim pomocou!

Vo vatre vale príď, jak k apoštolom,

tráviacim v strachu päťdesiaty deň,

si zostúpil a v ohňo-jazykov

podobe svitols´ jejich nad hlavami,

a týmto krstom, svetla pokropením

i ožiarením ihneď spôsobils´

že chúlostiví, skromní rybári

sa zrazu stali ducha bohatiermi,

i niesli smelo závet učiteľa

ku národom a plný nadšenia

hlásali umne božský jeho obsah:

ó, zostúp i dnes k pravdy vyznavačom!

Zašumej v jejich tichú izbietku,

kam utiahli sa pred návalom zloby,

čo hučí vôkol morom vzbúreným,

chtiac pohltiť i onen spásy ostrov.;

uč štekot spenených vĺn odmietať,

odvracať pádne zbesilý ich príboj;

uč obnažovať zradu, podlosť mrskať;

uč vytrvať vzdor všetkým útiskom

a príkorom a krivde, násilenstvu

až do pozdného dychu zmužile;

tak pravdu hájiť uč, oj pravdu svätú

a istú, v onen päťdesiaty deň

zoslaním Tvojím večne zaručenú…

Príď, Duchu svätý!

(P. O. Hviezdoslav 1893)

Recept pre šťastný život


Prázdniny sú už tu, bratia a sestry, unavení žiaci a študenti. Očakávané prázdniny, letný čas, čas oddychu a „neučenia sa“ sa rozbehli. Prežívame prvé dni voľna, relaxu. Programujeme si deň podľa svojich prianí, predstáv a možností. Očakávame od týchto dní naplnenie svojho vnútra pokojom, ktorý nachádzame v Božej prírode, pri vode a pri oddychujúcich priateľoch, známych i neznámych. Taktiež chceme nabrať nové sily pre telo, ktoré prijíma vitamíny zo slnečných lúčov a letnej stravy, bohatej na vitamíny. Jednoducho tieto dni sú pre mnohých ľudí akoby najšťastnejšími dňami v živote. Alebo by mali byť. Či sa takými stanú je na každom jednom z nás, ako ich prežijeme a či prichádzajú po maximálnom vypätí síl v škole, v práci a v každodenných povinnostiach. Lebo človek, keď pracuje a dáva všetko, potom náležite potrebuje voľnejšie „šťastnejšie“ dni oddychu.

Do týchto letných oddychových dní vám venujem slová zo 17. storočia, ktoré sa nachádzajú pri vchode do starého kostola sv. Pavla v Baltimore v USA a ktoré ešte dnes sú aktuálne a pozitívne oslovujú návštevníkov tohto chrámu.

• Kráčaj pokojne po svojej ceste uprostred unáhlenosti. Pripomínaj si, aký pokoj spočíva v tichu. Pokiaľ je to možné, bez toho, aby si sa vzdal seba samého, pokús sa dobre vyjsť so všetkými ľuďmi. Vyjadri svoju pravdu kľudne a jasne! Iných vypočuj!

• Vyhni sa hlasitým a agresívnym ľuďom: trápia ducha. Buď na svoje plány hrdý ako na to, čo si dosiahol. Maj o svoje zamestnanie záujem. Buď opatrný pri svojich obchodoch, lebo svet je plný klamstva. Ale nebuď pritom slepý pre spravodlivosť, ktorá jestvuje.

• Buď sám sebou! Nepretvaruj sa náklonnosťou, ani nebuď cynický. Prijmi posolstvá rokov a taktne pusti z ruky veci mladosti. Posilni svojho ducha, aby ťa chránili pri náhlom nešťastí.

• Si Božím dieťaťom, nie menej ako stromy a hviezdy. Máš právo tu byť! Preto buď pokojný v Bohu, akokoľvek si ho predstavuješ, o čokoľvek sa snažíš a po čomkoľvek túžiš v hulákajúcom virvare života. Ži v pokoji so svojou dušou!

• So všetkým klamstvom, trápením a rozlomenými snami je to ešte vždy prekrásny svet. Buď opatrný! Nezabudni, o šťastie treba zápasiť!

Nech sú vám tieto slová „receptom pre šťastný život“ nielen v čase prázdnin, ale aj po nich. Požehnaný letný čas vám praje

duchovný otec Oliver J.