Sr. Clareta a púť slovákov k Božiemu milosrdenstvu

Chcem sa ešte vrátiť k tohtoročnej 7. národnej púti Slovákov do Svätyne Božieho milosrdenstva v Krakove. Neviem ako vy, ale mne táto svätyňa prirástla k srdcu. Určite je to aj tým, že ju požehnal dnes už blahoslavený pápež Ján Pavol II.
Mladá rehoľná sestrička. Mnohí z vás poznáte jej zvláštny zamatový hlas z vysielania rádia Lumen. Videl som ju, ako pomáha pri organizácii samotnej púte. Nedalo mi, aby som ju neoslovil, pretože jej tvár žiarila takou zvláštnou radosťou.


Predstavte sa nám.

Som sestrička Clareta z kongregácie Matky Božieho milosrdenstva. Pôsobím v Nižnom Hrušove a teraz som tu. Pripravovali sme túto púť. Som tu od utorka a tak sa snažím pomôcť k dobrému priebehu tejto púte.

Tu v Krakove ste boli v noviciáte?

Áno, tu v Krakove som bola 7 rokov. Poto, v roku 2005 sme otvorili prvú komunitu na Slovensku, takže od vtedy som už na Slovensku.

Je to silné puto, ktoré vás viaže k tomuto miestu Božieho milosrdenstva?

Áno, od začiatku som to tak pociťovala – byť na tomto mieste, v tejto komunite v Krakove, pri relikviách svätej sestry Faustíny. Na miestach, kde sa zjavoval Kristus, je veľkým darom a je to naozaj citeľné. Veľmi veľa vecí som aj ja si tu mohla prežiť s Kristom, zakúsiť jeho mimoriadne milosti. Aj vtedy, keď ľudia zo Slovenska zvlášť mi odovzdali svoje úmysly. Naozaj aj ja som bola svedkom toho, že sa diali aj zázraky, aj uzdravenia, aj obrátenia. Takže je to určite úžasné miesto.

Keď ste pocítili volanie od Pána, boli ste rozhodnutá ísť práve sem do Krakova, do tejto kongregácie?

Keď som v sebe rozoznala to povolanie k rehoľnému životu, tak som hľadala, do ktorej rehole ma Ježiš pozýva. Najprv som mala vyhliadnutú jednu rehoľu na Slovensku, jednu v Čechách. Ale potom sa mi dostala do rúk vtedy ešte skrátená verzia Denníčka sestry Faustíny a to ma najviac oslovilo. Bola som v maturitnom ročníku a vážne som sa zamýšľala nad tým, či naozaj to má byť táto rehoľa, v ktorej bola sestra Faustína. Celý rok som sa modlila k Matke ustavičnej pomoci neustálu novénu, kedy som nakoniec pocítila veľmi jednoducho v duši, nič neobyčajne, že to má byť moje miesto. Takže chcela som vstútiť do tejto rehole.

Objasnite nám, čo je poslaním vašej rehole teraz na Slovensku.

Na Slovensku sa venujeme hlásaniu posolstva milosrdenstva, teda robíme duchovné obnovy vo farnostiach, máme združenie Faustínum, ktoré aktuálne pôsobí na 14 miestach na Slovensku. A okrem toho snažíme sa to milosrdenstvo praktizovať veľmi konkrétne, zvlášť v dedinke, kde pôsobíme – v Nižnom Hrušove. Máme starších a chorých, ktorých sestričky navštevujú, nosíme im sväté prijímanie. Niektoré sestričky katechizujú a učia náboženstvo, vedú deti k úcte Božiemu milosrdenstvu. Sme otvorení pre komunikáciu s médiami, vydávame knihy. Posledným bol modlitebník bohatý na milosrdenstvo, myslím, že dlho očakávaný a potrebný pre Slovákov. Takže snažíme sa šíriť to posolstvo konkrétne a najmä život.

A odkaz pre Slovákov?

V prvom rade chcem poďakovať za to, že sú takí otvorení pre posolstvo milosrdenstva, z čoho mám osobne veľkú radosť, kedže tiež patrím k tomuto národu. Narodila som sa v Prešove. A možno poviem iba také prianie pre nich, aby sa nebáli vo všetkých životných situáciách, tých ťažkých dôverovať Pánovi, oslavovať jeho milosrdenstvo, ďakovať aj za to, čo je ťažké. A aby mali veľkú nádej na večný život s ním, pretože Faustína počas života mala možnosť byť v nebi. Teda bola si pozrieť to miesto, ako hovorí a naozaj aj vtedy potvrdila to, čo povedal svätý Pavol, že „ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo o tom, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú…“ Aby sa tešili na to stretnutie s milosrdným Kristom.

Ďakujem za rozhovor.

pripravili: M. Magda a M. Gondová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.