Ahoj deti!

Tak čo? Vykúpaní, opálení, oddýchnutí? Myslím si, že áno, veď dva mesiace prázdnin boli na oddych ako stvorené. Ale ako som napísala…BOLI. Ubehli rýchlejšie ako ustavične tečúca voda na vodnej šmykľavke a my musíme zas a znova zasadnúť do starých známych školských lavíc.

No, čo už. Ale nebuďte smutní, škola má aj svoje pekné stránky. Opäť uvidíte spolužiakov, zažijete prestávky plné zábavy a v neposlednom rade budete bohatší o nové vedomosti, ktoré sa na Vás v tomto školskom roku už netrpezlivo tešia 🙂

V náhodnej ankete, ktorú som urobila na našom Detskom letnom tábore, na ktorom ste sa niektorí zúčastnili, som sa dozvedela, že by vás v tejto rubrike potešili vtipy. A vaše prianie je mi rozkazom 🙂

Tak vám želám, aby ste nový školský rok začali s úsmevom a aby ste mali v žiackych knižkách vždy len samé jednotky 🙂


Kde bolo, tam bolo, presne uprostred tohtoročného, miestami horúceho leta, v dedinke, kde boli všetci víťazmi, v malej katechetickej miestnosti na fare sa skupinka mladých ľudí rozhodla, že sa chce stať skupinkou animátorov.

A ako to už v tejto dedinke býva – kto si čo zaumieni, to aj dosiahne:) Stačila jedna myšlienka, pár kreatívnych nápadov, šikovné ruky a plán bol hotový.

A keďže každá verejnoprospešná kultúrno-športová aktivita potrebuje aj poriadnu osvetu, začala sa veľkovýroba plagátov, ktoré skupinka s radosťou rozvešala po všetkých kútoch dediny. S oboznámením verejnosti nám pomohol aj náš duchovný otec, ktorý svojím pozitívnym prístupom ubezpečil rodičov, že deťom určite nechystáme kurz mladého teroristu, ale detský tábor plný aktivít, na ktorého realizáciu nám veľkoryso ponúkol farský dvor.

1. augusta už animátori nemohli ani dospať, a preto sa už o siedmej ráno stretli na fare plní radosti a nadšenia z prvého ročníka nášho tábora. Začali sa veľkolepé pripravovačky. Potrebovali sme pripraviť hudbu, stanovištia so športovými aktivitami, uskutočniť obrovský nákupný maratón pozostávajúci z 30-tich bielych tričiek, kresliacich potrieb, krepového papiera a balónov potrebných na spríjemnenie prázdninovej atmosféry, ktorú bolo cítiť na každom rohu. A ani nehovoriac o potravinách. Z našich pravidelných nájazdov do obchodu museli mať tety predavačky v Jednote náramnú radosť 🙂 Preto chcem aj touto cestou v mene animátorov poďakovať všetkým, vrátane rodičov, ktorí nám finančne pomohli pri realizácii tábora. V dnešnej dobe, keď už nielen povestné divadelné dosky, ale aj peniaze znamenajú svet, nám takáto pomoc veľmi pomohla.

Do desiatej dopoludnia sme už boli hotoví a pomaly začali prichádzať aj deti. Keď sme sa zišli všetci, rozdelili sme deti do štyroch skupín – ku každej skupinke dvaja animátori. Potom nasledovala zoznamovačka. Každá skupinka sa rozhodla sama, ako ju zorganizuje. Animátori všetkým členom skupiniek rozdali biele tričká, ktoré si mohli pomaľovať fixkami podľa vlastnej fantázie. Po kresliacom maratóne sme sa všetci zišli pri kostole, kde sa skupinky navzájom predstavili – a to menom, kapitánom a pokrikom.

Potom sa už skupinka Modrých korytnačiek, Červených orlov, Žltých smajlíkov a Zelených bojovníkov vybrala do kostola, kde sa modlitbou oficiálne začal prvý ročník nášho tábora.

Prvý deň trojdňového detského tábora sa niesol v znamení športu a súťaží od výmyslu sveta. Či už to bolo skákanie vo vreciach, na švihadlách alebo rôzne loptové súťaže. Okrem nich si decká mohli vyskúšať aj strieľanie z luku, čo v našom tábore zaznamenalo obrovský úspech, najmä u chlapcov.

Po absolvovaní disciplín sa všetci s chuťou pustili do obložených chlebíkov, ktoré pre deti pripravili šikovné animátorky. Takéto občerstvenie decká posilnilo a teda – bolo potrebné vymyslieť ďalšie aktivity. A tak sme stavili na súťaž s názvom Vilomeniny, pri ktorej museli deti priniesť vedúcim svojich skupiniek veci, ktoré mali napísané na malých papierikoch. Hľadať ich ale nemohli nikde inde, len v dedine. Najrýchlejšia skupinka, ktorá zohnala všetky veci, si pripísala k hodnoteniu športového dňa aj špeciálne body.

Popoludnie sme vzali v štýle Let’s dance, kde sme deti učili rôzne tance, od stoličkového až po belgický. Že neviete, ako sa tancujú? Vaše ratolesti ich zvládli ako malinu, tak vás ich určite radi naučia:)

A keď sme už boli dostatočne vytancovaní a animátori lapali po dychu (verte, 35 detí dá zabrať, a preto chcem vyjadriť veľký obdiv všetkým učiteľom a učiteľkám, pretože aj keď je práca s deťmi úžasne zábavná, je aj riadne náročná), sme sa vybrali na svätú omšu, po ktorej sme si spravili poriadnu táborovú opekačku so všetkým, čo k tomu patrí.

Na druhý deň sme sa všetci opäť stretli na fare. Tento deň bol veľmi výnimočný, zobrali sme ho viac vedomostne ako športovo, lebo sme sa aspoň na pár hodín stali ozajstnými hľadačmi pokladu. Síce nie toho čarovného z rozprávok, v truhlici plnej zlata, ale tajomnej indície, ktorá deti doviedla až do cieľa celej stopovačky. Statočne odpovedali na rôzne hádanky a otázky, pripravené vo vybraných častiach dediny, riešili úlohy, až sa napokon dostali do cieľa, ktorým bola kostolná veža, v ktorej ich už čakal náš duchovný otec, aby im odovzdal posledný kúsok myšlienky, ktorej časti zbierali počas prechádzania stanovišťami. Deti z toho mali zážitok, niektoré aj adrenalínový, keďže sa prejavil ich strach z výšok.

Ale všetko dopadlo skvelo, poklad sme úspešne našli a chystali sa na ďalší, veď guľášová odmena je predsa za všetky drobné 🙂 A tak sme usporiadali hromadný nájazd do kaviarne s bowlingom, kde sme sa usadili a spoločne sa naobedovali (preto chcem poďakovať aj vedeniu tejto kaviarne a pani Marte Galdunovej).

Do večera bolo času dosť a tak sme ešte vytancovali guláš, ktorým sme boli naplnení, zahrali hry a deň sme ukončili svätou omšou, po ktorej sa deti vybrali domov, aby sa mohli dosýta vyspať a pripraviť sa na posledný deň tábora – výlet.

4. augusta ráno sme už všetci netrpezlivo podupkávali na zastávke a čakali na odchod autobusu. Ešte posledné zakývanie a vybrali sme sa smerom do Pavloviec. Pre mňa osobne bola táto dedinka doposiaľ neznáma, ale rýchlo sme sa „skamarátili“ 🙂 Spoločne s deťmi sme prešli trojhodinový turistický chodník cez les, spoznávali rastliny, stromy a živočíchy, o ktorých výskyte sme sa dozvedeli na informačných tabuliach rozmiestnených po lese.

O niečo múdrejší sme si to namierili rovno na ranč, kde deti svoje nohy vymenili za vysoké konské chrbty, na ktorých sa vozili. Ale najväčšou atrakciou z celého dňa bol pre nich určite bazén v Pavlovciach, kde vyčerpali aj posledné sily a celé rozjarené a zároveň unavené sa potom spolu s nami a duchovným otcom vybrali smerom k autobusu. Cestu sme si spríjemnili spevom a rozprávaním sa, keďže únava sa dotkla všetkého, okrem ich úst 🙂

Po príchode do Víťaza sme sa zastavili v kostole a poďakovali sa Nebeskému Otcovi za krásne tri dni plné zážitkov a za krásne počasie, ktoré nám výnimočne prialo počas celého trvania tábora…

Detský letný tábor bol pre nás animátorov výzvou, ktorej sme sa „zhostili“ a myslím, že môžem slávnostne za všetkých prehlásiť, že dopadol nad naše očakávania.

A čo dodať na záver? Možno už len to, že sme sa skvelo zabavili, veľa nasmiali a nudu sme jednoznačne poslali na prázdniny.

…A zazvonil zvonec a prázdninám je koniec…

Lenka Novotná, Víťaz

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *