Panta Rhei


Nie, nerobím reklamu žiadnemu kníhkupectvu, aj keď sa to možno zdá. Panta Rhei (Panta Rei) znamená v gréckom jazyku: „Všetko plynie“.

Tento výrok použil grécky filozof Herakleitos, ktorý sa okrem všetkého zaoberal aj teóriou bytia a ktorý prirovnával veci k prúdu rieky. Týmto slovným spojením chcel vyjadriť zmeny a ustavičné dianie vo svete.

Hm, možno by už aj bolo dosť učebnicových výkladov, nechcem sa hrať na encyklopédiu, len som vám chcela vysvetliť názov svojho článku v tomto čísle. Teraz, keď už viete názov, môžem vás oboznámiť aj s obsahom 🙂

Nič na svete netrvá večne. Situácie začínajú a končia, ľudia prichádzajú a odchádzajú, stretávame sa a lúčime, padáme a vstávame, zažívame radosti aj sklamania… Dynamika našich životov sa každým dňom zrýchľuje a my rýchlosťou svetla uháňame dňami, mesiacmi a rokmi.

Určite mi dáte za pravdu, že čas v tomto tisícročí plynie oveľa rýchlejšie ako v tom minulom. Len čo ráno vstaneme, už sme v škole či práci, ani sa nenazdáme, ideme domov a zrazu sa musíme obliecť do pyžama a ísť konečne spať, lebo ráno budeme mať zase problémy so vstávaním. A len čo zatvoríme oči, už sa budíme na ten najnepríjemnejší zvuk na svete – zvuk budíka. A takto to ide v jednom kuse.

…Ľudia už zabudli, čo znamená spomaliť, zastaviť sa. Čas ich naháňa tak, ako sa naháňajú malé deti v materskej škole.

Všetko. Rýchlo. Teraz. Nemám čas. S časom sa ruka v ruke nesie stres, ktorý sa takmer každý deň stáva nepriateľom nielen pracujúcich ľudí, ale už aj študentov či detí. Nikto na nič nemá čas, každý sa ponáhľa, nevedno kam.

Ale jedno je isté. Tempo života nemôžeme dávať za vinu ľuďom. Tí len chcú stihnúť a splniť všetky svoje povinnosti a plány a vedia, že na to nemajú veľa času. Sme len bábkami v rukách času. A čas je bábkou v rukách Boha.

Určite aj Vám niekedy napadla myšlienka „Keby sa tak čas dal zastaviť…“ Hlavne vtedy, keď zažívate niečo pekné a predsa viete, že sa to raz tak či tak skončí. Napríklad, keď ste s niekým, koho máte radi a musíte sa rozlúčiť. Alebo keď sa pozeráte na spiace bezbranné bábätko a pomyslíte si, čo všetko ho v živote čaká.

V takýchto chvíľach by bolo asi najideálnejšie stlačiť tlačidlo PAUSE a všetko nechať tak, ako to je. Nič nemeniť a užívať si dlhšie chvíle, ktoré by sme nevymenili za nič na svete…

Ale, žiaľ, nie sme ani čarodejníci, ani nemáme žiadne nadprirodzené schopnosti. Čas nezastavíme ani keby sme sa o to pokúšali všetkými spôsobmi na svete. Nad časom totiž vládne Niekto tam hore nad nami a On presne vie, čo má ako dlho trvať.

Boh vie, že keby sme to pomyselné tlačidlo PAUSE predsa mohli stlačiť a mali moc zastaviť čas, napríklad pri tom spiacom bábätku, nedovolili by sme mu uskutočniť s ním Jeho veľký Boží plán.

A preto, nebuďme smutní, veď ako sa hovorí, že všetko zlé je na niečo dobré, aj tie končiace sa chvíle môžu byť začiatkom niečoho nového, niečoho, čo nám prinesie ďalšie pekné okamihy.

A aj keď čas plynie, nedovoľme mu vziať so sebou pekné chvíle, ktoré nám Boh posiela do cesty. Lebo aj keď tak či tak skončia, spomienky nám zostanú. A keď nám bude niekedy nanič, môžeme sa k tým pekným spomienkam vrátiť a vybaviť si opäť situácie, v ktorých sme sa cítili šťastne.

Jeden múdry človek raz povedal: „Keby nebolo spomienok, človek by neveril, že raz bol šťastný…“ A myslím, že týmto to vystihol úplne najlepšie. No a keďže som svoj októbrový článok zaplnila filozofiou, do tretice sa s Vami podelím ešte s jedným citátom, ktorý sa mi veľmi páči: „Spomienka je jediný raj, z ktorého nemôžeme byť vyhnaní.“ (J. Paul)

Ale… ešte nám zostala jedna nezodpovedaná otázka. Vieme, že čas plynie a prečo sa ľudia náhlia. Ale zabudli sme na tú najdôležitejšiu: „Kam sa náhlia?“
Ako som už vyššie napísala, sme bábkami v rukách času a čas je bábkou v Božích rukách. Boh čas posúva dopredu možno preto, lebo vie, že zlo sa stále viac a viac snaží prevziať žezlo spoločnosti a preto si nás posúva bližšie k sebe. A my sa snažíme stihnúť všetko podľa našich plánov, veď čo ak zajtra už bude neskoro…? Čo ak zabudneme podpísať dôležitý dokument alebo čo ak… zabudneme povedať tomu človeku, ako veľmi nám na ňom záleží?…

…Asi si teraz zaťukáte na čelo a poviete si, čo za rozprávky vymýšľam a prečo som morbídna, veď nikto nevie, aké s ním má Boh plány. Nie, neviem (ako iste ani vy), prečo a kam sa to všetko uberá… Ale myslím si, že každý si dnešnú dobu vysvetľuje inak a má o nej vlastné predstavy.

Mne však zostáva Vám už len popriať krásny október a zaželať v živote veľa pekných chvíľ, ktoré by ste najradšej zastavili. No nebojte sa ich pustiť znovu ďalej. Možno sú začiatkom niečoho nového, niečoho, čo Vám zmení život…

Lenka Novotná, Víťaz

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *