Duchovnosť a psychológia

V minulom našom článku sme písali: “Pamätajte si, že snaha vyhnúť sa akýmkoľvek problémom a nepríjemnostiam – je fantáziou! Zaberie to príliš veľa času a síl, a predsa niektoré stresy nebudeme môcť odstrániť.“


Zmeny – vrátane nepríjemných – stavajú sa a budú sa stavať v našom živote. Ako prijímať zmeny a iné ťažkosti menej bolestne? Ako sa naučiť vidieť pozitívne stránky hocijakej situácie? Ak sa nám to podarí urobiť, znížime význam negatívneho a zmenšíme vplyv stresu na nás a teda ušetríme si zdravie. Dnes je náš článok zameraný na zvládanie stresu na úrovni vnímania.

Táto téma sa týka nášho vnútorného „ja“- nášmu prijímaniu udalostí i nášmu sebazhodnoteniu. My môžeme použiť selektívne povedomie, uchýliť sa k humoru, pestovať v sebe zmysel pre vďačnosť.

1. Selektívne vedomie.
Tu je výňatok z novinového článku: “Bob Wayland (44) prišiel o obe nohy počas vojny vo Vietname a od tej doby sa pohybuje len s pomocou rúk, bez vozíka. Bob skončil maratón Morskeho zboru v nedeľu o 10. hodine a 15. minúte večer. Od momentu štartu v Arlingtone v piatok prešlo 79 hodín a 57 minút.”

Príklady takých ľudí, ktorí aj napriek závažným fyzickým problémom, zdravotnému postihnutiu, invalidity, neprestali žiť plnohodnotný život – veľké množstvo. Nick Vuychich sa narodil bez rúk a nôh, len s malým výrastkom miesto nohy. Nielen sa nevzdal nádeje žiť, ale pomáha aj tisíckam ľudí, ktorí stratili vieru v seba a v Boha, mať radosť zo života. Pozrite si o ňom – http://www.youtube.com/watch?v=TsWm0rX3IrM.

My si sami vyberáme, o čom budeme premýšľať a na čo sa budeme sústreďovať. My môžeme myslieť na Boba Waylanda, Nicka, alebo nariekať nad neschopnosťou dosiahnuť konkrétny cieľ. Veľmi často sa ani nesnažíme kontrolovať svoje myšlienky, ale nechávame ich slobodne prúdiť v zápornom smere.

Je ľahké byť kritickým, než prijímajúcim, je ľahké si všimnúť zlo, než uvidieť dobro. Je dôležité si uvedomiť, že každá situácia má pozitívne aj negatívne stránky.

“Pokiaľ som si to neuvedomoval, nemohol som pokojne čakať na moment nastúpenia do lietadla na letisku. Čakanie som považoval za zbytočnú stratu môjho drahocenného času a to ma veľmi hnevalo. Teraz ja využívam čas na poznávanie ľudí. Toľko som sa naučil o výchove, pozorujúc rôzne jej štýly v čakárni! Naučil som sa pár nápadov, ako sa lepšie obliekať, keď som pozoroval dobre oblečených mužov pri pokladni. Získal som nové poznatky o tom, akú literatúru čítajú ľudia, pozorujúc, čo kupujú v obchodoch, ktoré sú na každom letisku. Akým zaujímavým a príjemným miestom sa môže stať letisko. Avšak, keby som mal na výber, netrávil by som svoj voľný čas na letiskách. Ale problémom je, že niekedy nemám na výber. Ak chcem letieť v lietadle, musím sa zmieriť s tým, že budem musieť sedieť v čakárni na letisku. Aj keď veľmi nemám na výber, sedieť, alebo nesedieť v čakárni, odo mňa bude záležať, ako sa vysporiadam s týmto očakávaním. Ak by sme to všetko preložili do jazyka fyziológie, tak potom záleží odo mňa, zvýši sa môj krvný tlak, hladina cholesterolu, srdcová frekvencia a svalové napätie, alebo zostane v norme. Je to môj výber. Aj keď situácia sa vyvíja tak, že horšie byť nemôže, môžem urobiť výber a skoncentrovať sa na tom, že všetko dopadne dobre“, píše D. Grinberg.

Je dôležité naučiť sa selektívne rozpoznať pozitívne aspekty situácie a znížiť význam nepríjemných aspektov (ale nepopierať ich). Rutina nám prekáža uvedomiť si seba samého, hodnotu života a tiež všetko to pozitívne, čo v ňom je. Keď sa stretávame s jedným a tým istým znova a znova, začíname si na to zvykať. Stávame sa necitliví k tejto skúsenosti. Reagujeme na ňu tak ako sme zvyknutí, takmer bez premýšľania o tom, čo robíme. Napríklad, keď každý deň jazdime po jednej a tej istej ceste, skoro prestaneme si všímať pekné domy alebo stromy, ktoré sú okolo cesty. Keď uviazneme v zápche, skôr sa budeme trápiť, rozhorčovať sa a báť sa, že sa oneskoríme. Málokto z nás bude schopný v tejto situácii obdivovať fasády domov alebo pestované záhony pred nimi.

2. Humor. Humor
– perfektný spôsob, ako sa vysporiadať so stresom. Pomáha zmierniť stres a/alebo negatívne pocity. Mnohí vedci prišli k tomuto záveru. Humor ovplyvňuje aj fyziologický aj psychologický stav človeka. Z hľadiska psychológie dochádza k nasledovným zmenám: odstraňuje sa úzkosť, znižuje sa stres, odchádza zlosť a agresia.
Ale na druhej strane, humor môže byt i nevhodný a spôsobiť zarmútenie. Dôsledky humoru nie vždy sú predvídateľné. Preto musíme byť opatrní s humorom, ak sa snažíme pomôcť niekomu vyrovnať sa so stresom, aby nedošlo k zhoršeniu situácie. Nad sebou môžeme vždy s istotou vtipkovať a smiať sa.

3. Byť vďačným.
Aj keď by u nás nič nebolo – ani bohatstvo, ani úspech, ani by sme nemali milovaného človeka vedľa seba, aj tak je nám dané veľmi veľa. Dostali sme život, dostali sme tento svet. Keď sme si ako východiskový bod nášho postoja k životu vybrali vďaku – všetko sa zmení. V právnej oblasti je pojem „prezumpcia neviny“.
V právnej oblasti existuje pojem „prezumpcie neviny“. To je jeden zo základných princípov spravodlivosti. Ak chceme riešiť a vysporiadávať sa so životnými problémami a udržiavať fyzické a duševné zdravie, prezumpcia vďačnosti by sa mala stať naším mottom, základom nášho života.

Hovorte ďakujem ostatným. Za všetko – za dobrú večeru, za nové ponožky, za list, za to, že ste pohovorili s niekým po telefóne, zdvihli pohodené pero, trpezlivo čakali, kým ktosi sa oneskoroval, za podporu, za nežnosť, za lásku…

Vďačnosť začína z uvedomenia si všetkého dobrého v našom živote a s tým, že to všetko nie je len výsledkom nášho úsilia, ale aj vkladom, príspevkom ostatných. Ďakujte Bohu za život, za pokoj, lásku, za večnosť za všetko…
(1 Sol 5, 16-18)

Miroslav a Lilia, Sanktpetersburg

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *