Moja púť do Krakova


Keď sa zapisovalo na 8. rozhlasovú púť rádia Lumen do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove, mama mi povedala, že ma prihlásila. Veľmi som sa potešil.

Na púť sme cestovali v noci a z našej farnosti išli tri autobusy, hojný počet ľudí. Cestou sme pozerali film o sv. Faustíne, ktorej sa zjavil Pán Ježiš. Keď sme došli, očarila ma bazilika Božieho milosrdenstva, vysoká veža a pred ňou stojaca socha blahoslaveného Jána Pavla II. Celý areál bol krásny a dosť veľký a predstavoval som si, ako tu žila sv. Faustína. Chcel som všetko vidieť. Najprv sme išli do kaplnky, kde je vždy vystavená Sviatosť Oltárna a potom na vežu. Bol z nej nádherný výhľad na celý Krakov.

Cez ruženec sme boli na svojich miestach, modlili sme sa a pripravovali na svätú omšu, ktorú mal celebrovať otec arcibiskup Stanislav Zvolenský, ale zo zdravotných dôvodov neprišiel, preto ju celebroval pomocný otec biskup Stanislav Stolárik.

Otec biskup nás na kázni povzbudzoval a v závere povedal: „Milí bratia a sestry, keď odznievali pozvánky na púť rádia Lumen spomínate si, že som vám hovoril, aby ste si zobrali batoh a do neho všetku svoju biedu, trápenie, nádeje, bolesti, prosby a ja vám teraz hovorím, čo s tým batohom. No všetko to tu vysypať a batoh vyprázdniť a do toho batoha nabrať poriadne veľké množstvo Božieho milosrdenstva. A s takým veľkým batohom, ktorý nebude ťažiť, ale vás bude niesť, s tak veľkým batohom sa treba vrátiť domov.“

Otec biskup tiež v predvečer púte umiestnil relikvie sv. Andreja Svorada a Benedikta v slovenskej kaplnke. Bola to mimoriadna udalosť a preto túto kaplnku chceli všetci vidieť. Bolo tam stále veľa ľudí.

Po svätej omši bola obedná prestávka, kedy sme sa občerstvili. Nasledoval program, v ktorom vystupovala gospelová skupina manželov Šibíkovcov. Potom sme sa boli pozrieť v malej miestnosti, kde boli rôzne veci a oblečenie, ktoré nosila sv. Faustína. Bolo to akoby maličké múzeum. Bola tam jej posteľ, stolík, pero, knihy, ruženec, atď. Tam sme mohli napísať poďakovanie a prosby na určený papier a hodiť to do schránky. Nakoniec sme sa išli pozrieť do kaplnky na obraz Božieho milosrdenstva, na ktorý som sa veľmi tešil. Tam sme sa pomodlili ruženec k Božiemu milosrdenstvu. Bola to nádherná kaplnka. Tiež som videl okno, kde bývala sv. Faustína.

Táto púť sa mi veľmi páčila, boli to úžasné zážitky a určite sa tam chcem ešte vrátiť. Pán Boh je veľký a dobrý a má nás nesmierne rád. Ďakujem mu za to, že som tam mohol byť.

Benedikt Pacovský

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *