Máj – lásky čas. Trošku opotrebované prirovnanie, ale myslím si, že aj keď je generačne omieľané, v skutočnosti je veľmi výstižné. Prvé slnečné dni sú toho dôkazom. Slnko nešetrí svojimi horúcimi objatiami, všade to rozvoniava čerstvo rozkvitnutými stromami a dlhé letné večery sú ako stvorené na prechádzky s niekým, na kom nám záleží.
Ružové idealistické predstavy ako vystrihnuté z Pilcherovej románov sú síce krásne a nefalšovane romantické, ale majú jeden háčik. Sú totiž len predstavami. Výplodmi fantázie, počas ktorých sa na chvíľu vznášame, no vzápätí sa rozplynú a my sa prebudíme v dusnom prostredí kancelárie alebo nás zo snívania raz-dva preberie hlas profesorky fyziky s otázkou, v ktorom z mimozemských svetov sa momentálne nachádzame. Nezadaní zahanbene sklonia hlavu a v okamihu na všetko zabudnú, zatiaľ čo zadaní sa len pousmejú a naďalej sa ukrývajú za pomyselnými ružovými okuliarmi svojho zamilovaného „ja“.
Nech už je to akokoľvek, všetci z času na čas snívame a necháme sa doslova „zhltnúť“ vysnívaným svetom, v ktorom sme len my tí, ktorých ľúbime a hodiny, ktorým chýba ciferník. Želáme si, aby sa sny nikdy nemuseli skončiť, aby sme sa nikdy nemuseli rozlúčiť a aby… sme nezabudli.
Lenže nie vždy sa naše predstavy zhodujú so skutočnosťou, ktorá nás obklopuje. Vysnívame si slnko a vzápätí sa rozprší. Predstavujeme si pravú nefalšovanú rodinnú idylku a za okamih sledujeme vo večerných správach nárast krivky rozvodovosti na Slovensku. Zamýšľame sa nad tým, aké nároky máme na človeka, ktorého ľúbime a skutočnosť nás vracia z oblakov do reality tým, že sa naše predstavy rozplynú vo chvíli, keď si všimneme, že sa s ňou nestotožňujú. Toto bola asi príliš zložitá veta 🙂
Francúzsky spisovateľ André Maurois raz povedal: „Nechcime, aby sa ten, koho milujeme, podobal nášmu ideálu, ale naopak, ideál prispôsobme tomu, koho milujeme.“
Myslím si, že do tejto myšlienky môžem „obliecť“ celý obsah svojho článku v tomto čísle.
Veľakrát sa totiž stáva, že si svoj život vyskladáme na nereálnych predstavách a na chvíľu sa z nás stanú rojkovia uväznení v tajomnom začarovanom svete vlastných ilúzií. Lenže v jednej chvíli nám realita strhne ružové okuliare a my zostaneme rozčarovaní stáť na prahu a zistíme, že jediné, čo nám po našich astronomicky vysokých nárokoch zostalo, je sklamanie. Jednoducho máme len „veľké predstavy o malej láske.“ Pretože, ak si k človeku, ktorého ľúbime, priložíme „šablónu“ ideálneho vysnívaného princa na koni bližšie neurčenej farby, znamená to, že naša láska nie je láskou v pravom slova zmysle. Je to len platonika. Zaľúbili sme sa totiž do sna a nie do „bežného smrteľníka.“
Budúcnosť postavená len na ideáloch býva často nevyspytateľná. Ideály totiž kráčajú ruka v ruke so zmenami módy a každú chvíľu je ideálom niečo iné. A takáto „multi-ideálnosť“ má za následok „multi-chaos“.
Ak by ste po celom svete rozbehli anketu s otázkou: „Aká hodnota je pre vás v živote najdôležitejšia?“, na prvom mieste hodnotového rebríčka by sa o prvenstvo bili LÁSKA a ZDRAVIE. No u zdravých a fyzicky zdatných ľudí by dominovala práve LÁSKA, ktorej mesiacom nemusíme nazvať výlučne len máj, ale ktorýkoľvek mesiac v roku. Prejavy lásky predsa nie sú z limitovanej edície 🙂 .
Je to cit, ktorý existuje od počiatku a ktorý Boh použil ako základný kameň budovania sveta a ktorý vždy bol, je a bude základom fungujúcej spoločnosti. Cit, ktorý spája i rozdeľuje, buduje i rúca, prináša radosť i smútok, hreje aj chladí…
No keby sme chceli presne vedieť, čo je to Láska, museli by sme si pomôcť jej charakteristikou, ktorú krásne opisuje Hymnus na lásku (1 Kor.13).
Hovorí sa, že láska nepozná vekové rozdiely, odlišnosť veľkosti bankových účtov či chybičky krásy. A preto si myslím, že ak niekoho skutočne ľúbite, je pre vás ideálny už len tým, že ho máte vedľa seba 🙂 Celkom stačí, že ho jednoducho máte radi a záleží vám na ňom.
Želám vám preto veľa lásky, a to nielen v máji, ale po celý rok 🙂
Lenka Novotná