Homília slávnostného odpustového kazateľa Mons. Pavla Martona

Drahí čitatelia, v minulom čísle sa nenašlo miesto pre uverejnenie homílie z tohtoročného odpustu sv. Jozefa, robotníka. Robíme tak teraz pre tých, ktorí sa nemohli zúčastniť na tejto slávnosti. Homília bude uvedená po častiach.


Bratia kňazi, milé dietky, bratia a sestry, keď sa pozerám na tento chrám, pripadá mi ako taká menšia bazilika, skoro ako naša v Bardejove. Ale či veríte, či nie, ja som tu už bol v 66. roku. Nie je tu ani jeden kňaz (Palko Čech sa ospravedlnil a Lacko Franc už odpočíva na cintoríne) na primíciach.

V 66. roku ako 11-ročný chlapec. Pochádzam z neďaleka, z obce Svinia. Vtedy to bolo také výnimočné. Vieme, aký bol systém a nie, že primície, ale dvojnásobné primície. Tak ma zobrali rodičia sem. Tam niekde hore som bol na chóre a keďže som nič nevidel, tak dobrí ľudia vždy tu boli a verím, že aj budú: „Dajte toho chlapca dopredu, nech niečo vidí..“, tak ma posunuli, aby som videl na novokňazov. Ktovie, či tam sa nezačal ten maličký plamienok môjho povolania. Lebo naše životy sú poskladané z takýchto maličkých, drobných vecí, to je celá mozaika. Tak ako každé okno, alebo nejaký veľký obraz je poskladaný z maličkých drobných častí.

Bolo tak aj v živote veľkého človeka. Bola svätá omša a miništranti, ako aj my sme boli miništranti, možno to bolo neopatrnosťou, alebo nedbalosťou, miništrant rozbil ampulku s vínom. Svätú omšu slúžil pán biskup. Vieme si predstaviť, čo sa odohrávalo v hlave toho malého osemročného miništranta: „Čo to bude po svätej omši, čo mi pán biskup povie.“ A keď svätá omša skončila, prišli do sakristie. Pán biskup hovorí: „Chlapče, vieš na akú školu pôjdeš študovať?“ On bol z toho hotový, čakal niečo iné. Povedal mu nejakú cirkevnú školu v meste. „Ale ja sa ťa pýtam, keď budeš veľký, na akú školu pôjdeš? Vieš čo, keď prídeš domov, povedz mamke, že pôjdeš na teológiu a o pár rokov budeš biskupom ako ja.“
Ktovie, ako by to s tým chlapcom dopadlo, keby dostal poriadny „pucung“ po svätej omši, že rozbil ampulku. A pán biskup ani slovo. Budeš kňazom, raz budeš biskupom. A skutočne, z tohto chlapca sa stal slávny Fulton Sheen, nielen biskup, arcibiskup, ktorý v šesťdesiatych rokoch cez médiá, cez televíziu oslovoval milióny Američanov. Opäť maličká udalosť, ako to Pán Boh všetko riadi k dobrému.

Ako som v úvode hovoril, zišli sme sa tu pri príležitosti oslavy svätého Jozefa. Aj jeho život bol poskladaný z takýchto drobností. On sám, hoci je veľkým, popri tom všetkom je skromný, akokeby stal v úzadí. Autori evanjelií nám nezanechali ani jedinú vetu, ani jedno slovo od svätého Jozefa. Ba nevieme, ani kedy zomrel. Evanjeliá spomínajú, že pochádzal z Dávidovho, teda kráľovského rodu. Žil v Betleheme, ale potom , pravdepodobne kvôli práci, prešiel do Nazareta a tam sa venoval svojmu remeslu, bol tesárom. Tak ako sme to počuli v dnešnom evanjeliu, keď Ježiš na seba upozornil, ľudia sa hneď pýtali: „Kto to je, odkiaľ má moc a múdrosť. Či to nie je Jozefov syn, ten tesárov syn?

Jozef teda žil v Nazarete. Prišiel čas, keď sa zasnúbil s Máriou. U židov to tak funguje, že tam sa zásnuby považujú ako sobáš. Sú ešte len zasnúbení, ako keby žili v manželstve, ale rok ešte nežijú spolu. Evanjeliá nám opäť prizvukujú, že v tomto čase, keď bol Jozef zasnúbený s Máriou, v tom čase sa jej zjavil anjel Gabriel a oznámil jej tú nádhernú udalosť, výnimočnú udalosť: „Ty budeš Matkou Božieho syna. Ty sa staneš Matkou Vykupiteľa.“ Samozrejme, Jozef o tom nevedel, preto mal problém. Zrazu vidí, že Mária je v požehnanom stave. Ako to vyriešiť? Svätý Matúš všetko pekne vysvetľuje: Jozef bol muž spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe. Rozhodol sa, že ju prepustí.

Niektorí exegéti hovoria, že sa chcel odsťahovať z Nazareta aj s ňou. Ako tak uvažuje a trápi sa, ako vyrieši tento problém, zjaví sa mu anjel Pána a hovorí: „Jozef, neboj sa zobrať Máriu za manželku, lebo dieťa, ktoré sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. On bude mocný, bude Synom Najvyššieho. On vyslobodí tvoj národ a ty mu dáš meno Ježiš.“ A Jozef toto všetko prijíma a zariadi veci tak, ako má zariadiť.

Potom poznáme Vianoce. Sú vždy o tomto narodení Pána. Išli do Betlehema dať sa zapísať. A prišiel čas pôrodu. Opäť Jozef ako keby bol skúšaný, ako keby toho bolo málo. Nemajú miesta. Len kdesi tam, na okraji Betlehema, prichádza Boží Syn na svet. Opäť znalci Písma hovoria, že to bolo o niekoľko týždňov, maximálne mesiacov, prišli traja králi. Obetovanie Pána a potom opäť problém. Nešťastný Herodes, ktorý dal povraždiť aj mnohých z najbližšej rodiny, chorý, lebo sa bál a žiarlivý, keď troch kráľov počul, že narodil sa nový izraelský kráľ. A tak vo svojom fanatizme dal povraždiť chlapcov do 2 rokov v Betleheme. A Jozef je opäť pripravený. Pán Boh cez anjela hovorí: „Jozef, vezmi dieťa a Máriu a utekaj do Egypta, lebo Herodes sa ho chystá zavraždiť.“

Opäť problém, svätý Jozef ide do neznámej cudzej krajiny. Čo ho tam čaká? Hovorí sa, že to bola nejaká osada severovýchodne od dnešnej Káhiry a boli tam, kým Herodes nezomrel. Niekoľko mesiacov, maximálne dva roky. A potom, opäť sa mu zjavuje anjel a prichádza naspäť do Nazareta. Pre rodákov to nebolo nič výnimočné, pretože títo ľudia nevedeli o týchto udalostiach, o výnimočnom poslaní Jozefa, Márie, Ježiša. Brali ich ako normálnych ľudí z Nazareta. Tam sa usadil a pracoval. Živil sa svojou prácou, tesárčinou.
A Ježiša postupne k tomu vedie. Posledná zmienka je, keď mal Ježiš 12 rokov. Tak ako vy oslavujete každý rok a aj rodina prichádza zďaleka na odpustovú slávnosť. Tak židia chodievali každý rok do Jeruzalema, predpokladá sa, že Ježiš nechodil do 12 rokov. Až od dvanástich, pretože v 12. roku sa u židov stal chlapec dospelým mužom, ktorý už bol povinný zachovávať náboženské zvyklosti, aj putovať do Jeruzalema.

Ako vieme, Ježiš sa tam 12- ročný stratil. A opäť akokeby Jozef bol v úzadí. Je ticho, len Mária ho zastupuje: „Čo si nám to urobil, čo to má znamenať? Ja a otec sme ťa hľadali 3 dni.“ Tej odpovedi absolútne nerozumeli ani Mária, ani Jozef. „A načo ste ma hľadali? Či neviete, že mám byť tam, kde ide o môjho otca?“ Mária si uchovala tieto slová, dlho o nich premýšľala. Až po čase prichádza na to, čo to jej syn povedal, že „má byť u svojho otca“. A potom 18 rokov nazývajú to teológovia, skrytý život Ježišov. Predpokladá sa, že Jozef zomrel ešte pred verejným Ježišovým vystúpením.

Ako vieme, Cirkev nám ho predkladá ako patróna nie smrti, ale dobrej smrti. Ako asi zomieral svätý Jozef? Samozrejme, že v prítomnosti Márie a Ježiša. Preto je patrónom dobrej smrti, možno s úsmevom na tvári. Veď tak krásne žil a tak nádherne odišiel z tohto sveta, možno v Ježišovom náručí. Preto je patrónom dobrej a šťastnej smrti.
Svätý Jozef bol teda človekom, ktorý vždy plnil Božiu vôľu, nie svoju. Čo to pre nás znamená? Inými slovami povedané, robím to, čo chce odo mňa Boh, nie to, čo chcem ja. Jozef videl šťastie v šťastí Márie a Ježiša. A keď ich videl šťastných, bolo to aj jeho šťastie.

Spomenul som, že mnohokrát akokeby ho Mária zastúpila a on bol v úzadí, istotne bol tichej povahy. Je, a dnes zvlášť na to spomíname, patrónom robotníkov a čestnej, statočnej práce.
Nuž teda, poďme po poriadku. Jozef bol pestúnom a vychovávateľom Ježiša. V jeho rodine bol Ježiš prítomný. Je v našich rodinách prítomný Ježiš?

(pokračovanie v budúcom čísle)

prepis: M. Gondová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *